Všetko nasvedčuje tomu, že ani staronová Dzurindova vláda neprekročí tieň straníckych záujmov pri rozhodovaní sa, ako ďalej s jednou z najprehnitejších štátnych firiem pod Tatrami, Slovenskou televíziou. Stále ešte čakáme na parlamentné kreovanie novej Rady STV, potom, čo bývalej skončilo jej funkčné obdobie. Kľúč, podľa ktorého budú ustanovení nový televízni radní, je kapitolou samou o sebe, už dnes vidno, že v nej budú sedieť takmer určite nie osobnosti s prirodzenou autoritou, ale "diaľkovo riadení" jedinci. Po neslávne odídenom šéfovi STV Milanovi Materákovi, ktorý sa udržal na svojom poste štyri roky napriek tomu, že nedosiahol ani minimálneho ozdravenia krachujúcej televízie, vypísala stará Rada výberové konanie s konečným termínom 11. október. Svojvoľne ho však ešte pred svojim koncom (ktorý pripadal na 10. november), predĺžila až do 29. novembra. Proste exemplárny príklad zbavenia sa zodpovednosti a alibizmu.

Je veľmi otázne, či by teraz nebolo lepšie celý tento chaos zrušiť a začať odznova. Možno si totiž ľahko predstaviť, že traja uchádzači o post riaditeľa STV ktorí podali svoje prihlášky včas, by mohli úspešne právnou cestou napadnúť legitímnosť takého "konkurzu", ktorého počet pretendentov medzičasom vzrástol na deväť (a máme vlastnú informáciu o minimálne jednom ďalšom mužovi, ktorý hodlá úmyselne z taktických dôvodov poslať svoj projekt až v posledný deň).
Aj podmienky výberového konania ako takého priam bijú do očí svojou či už účelovosťou, alebo inými nie dobrými motívmi. Čo si napríklad pomyslieť o vypustení podmienky vysokoškolského vzdelania. Predseda bývalej Rady, ktorá to takto stanovila, Jaroslav Franek, na margo toho dodal, že "rada automaticky očakávala, že sa do konkurzu neprihlásia kandidáti len so základným vzdelaním, a rada by si takého uchádzača síce vypočula, ale jeho šanca uspieť by bola menšia." Len málo chýba ku tomu, aby sme si pomýlili takéto slová so scenárom známeho satirického seriálu South Park.

Vnútorné sily verejnoprávna STV na svoju obrodu už dávno stratila. Tu spomeňme prípad spred necelého pol roka z košického štúdia, ktorý sme zachytili aj na našich stránkach. Tam akési samozvané odbory "tvorivých pracovníkov" zorganizovali tajné voľby nového riaditeľa štúdia - napriek tomu, že post nebol uprázdnený. Ich favoritom bol bývalý vysoký exponent ultranacionalistickej Slovenskej národnej strany, ale hlavne že "ich človek", plne zviazaný s tamojšou starou gardou zamestnancov, ktorých hlavnými profesionálnymi prednosťami je neraz len to, že sedia na stoličke 20 či 30 rokov. Spoliehať sa pri podobnom zmýšľaní veľkej časti zamestnancov personálne značne predimenzovaného molocha, že sa vytiahnu sami za ušká čižiem z bahna ako povestný barón Prášil, by bolo minimálne naivné. Jediné čo už pomôže, je rázny a koncepčný ústredný riaditeľ, majúci silnú politickú oporu. I to, že Dzurinda a spol. zatiaľ o celej veci mlčia v polohe mŕtveho chrobáka, veľkú nádej na príchod takéhoto človeka práve nedáva.