14. 10. 2002
Futbal, streľba a pseudohumanizmusBratislavské udalosti, kedy futbalový zápas Slovensko - Anglicko poznamenala vlna násilností, otvoril verejnú diskuziu ku viacerým celospoločenským otázkam. Okrem iného ku dosahu a vierohodnosti masmédií, či možnosti efektívne brániť svoju bezpečnosť. Ani v jednom z týchto smerov nie je situácia optimálna ani v jednej zo zmienenej dvojice futbalových protihráčskych krajín. Z pohľadu očitých svedkov incidentov ale skôr možno viniť z neobjektívnosti práve britské médiá, burcujúce najhoršími prívlastkami na adresu Slovenska svojich čitateľov a divákov. Až tak, že zmierňovať situáciu musel diplomaticky aj sám veľvyslanec kráľovnej.
|
Pomerne dobrou slovenčinou povedal novinárom britský veľvyslanec v Bratislave, že vysvetlil žurnalistom zo svojej krajiny, "aká je Bratislava príjemné mesto". Reagoval tým na veľmi vyhrotenú kampaň, v ktorej sa SR dostala na titulné stránky za kanálom La Manche v zmysle, že tu ide o "divoký východ", apod. Iste nie je ani politikom ani tvorcom verejnej mienky príjemné, ak ich občania utrpia v zahraničí ujmu na zdraví. Zvlásť citlivo reagovali Briti na fakt strelných zranení dvojice svojich fanúšikov, ktorí k nim prišli v incidente večer pred zápasom v bratislavskom výčape. Z informácií, ktoré sú k dispozícii ale vyplýva, že "rowdies" sa začali správať vandalsky a násilne, nerešpektovali zatváraciu hodinu a sami si šli čapovať pivá. Neobstojí príliš špekulovanie, prečo majiteľ baru nečakal na príchod štátnej polície, ale volal najprv súkromnú bezpečnostnú službu. Ak jej totiž platí za ochranu svojej firmy, má plné právo žiadať zato aj nejaký výkon. A pri všetkej úcte ku policajnému stavu - prax je často veľmi odlišná od proklamácií ich veliteľov, či politikov. Polícia až príliš často prichádza s oneskorením, pričom nezabúdajme, že pri vyčíňaní desiatok opilcov škody môžu rásť každou sekundou. Úloha súdiť samozrejme pripadne orgánom na to určeným, no už teraz niečo naznačuje fakt, že ani jeden z dvojice pracovníkov SBS, ktorí na výstrahu vystrelili a ktorých odrazené - teda nie priamo na ľudí mierené - projektily dvoch rowdies zasiahli, nebol obvinený a sú vypočutí zatiaľ len ako svedkovia. Rovnako veľmi problematickými sú pri bližsom rozbore aj ďalšie tvrdenia "poškodených". Začnime kritikou na adresu polície, ktorá údajne zasiahla v hľadisku tvrdo a neprimerane. Pravda je taká, že po vedúcom góle Slovenska sa anglickí diváci rozbesnili, začali vytrhávať sedadlá z tribúny a hádzať ich na policajnú jednotku. Špeciálna zásahová zložka, tzv. kukláči, im rozvážne za pomoci obuškov vysvetlili, že nešlo o najlepší nápad. Tu platí, že s každým treba hovoriť len takou rečou, akej je ešte schopný porozumieť. Kto má hoci len letmé poznatky o nie zriedkavom doslova šialenom vyčíňaní anglických futbalových fanúšikov, ktoré ich smutne preslávilo po celej Európe, ten si iste trocha dotvorí názor. Posledným z obvinení na adresu Slovenska je sťažnosť na údajný rasizmus našich divákov, ktorí sa údajne neprimerane správali, nadávkami, piskotom, apod., keď sa ku lopte dostali hráči Británie tmavej farby pleti. Nie že by sme túto kritiku mohli považovať za úplne neopodstatnenú. V zmysle vnímania iných rás ako rovnocenných partnerov máme čo doháňať. Aj keď i na našich stránkach sme neraz rozoberali, že napr. silnejúci odpor voči rómskej menšine nie je väčšinou motivovovaný nenávisťou ku rase ako takej, ale z drvivej väčšiny necivilizovaným a neprispôsobivým životným štýlom množstva Rómov, neprijateľným pre majoritnú populáciu. Nerobme ale príslovečného slona z muchy. Nespokonosť pri zmocnení sa lopty iným ako domácim hráčom, sa hlučne prejavuje na celom svete a vo väčšine kolektívnych hier. Podľa temperamentu obecenstva niekde viac, inde menej. Generalizovať z toho nejakú údajnú rasistickú podstatu myslenia občanov - to je dosť silná káva. Najmä ak sú "poškodenými" tí, ktorí vykonávajú napr. jasne rasovo motivované úradné prehliadky cestujúcich na letiskách cudzích krajín, či zavádzajú veľmi tvrdo reštriktívnu imigračnú politiku. Ak chcú takéto svoje kroky zdôvodňovať starostlivosťou o blaho vlastného štátu, jeho ekonomické a bezpečnostné záujmy - no prosím. Ale potom sa musia mierniť, ak príliš rýchlo druhých chcú obviniť - z obrany svojich práv. A medzi práva ktorejkoľvek krajiny, Slovenska samozrejme tiež, nesporne patrí aj už spomínané hovorenie s každým výlučne jazykom, ktorému rozumie. Hordy rowdies spoza Kanálu pravidelne dokazujú, že na nich platí všetko možné - no dobré slovo až v poslednom rade. |