V uplynulých dňoch došlo v rámci vzťahov rómskej komunity a nerómskeho obyvateľstva na Slovensku, ku dvom, svojho druhu príznačným udalostiam. Začnime tou politickou.

Na mítingu strany Smer vo východoslovenskom Sabinove zaznamenali médiá incident. Jeho dve verzie sa značne rozchádzali. Podľa prvej malo dôjsť ku verejnému odmietnutiu lídra strany Roberta Fica a jeho spoločníkov, presadzujúcich okrem iného rázny zákonný postup proti asociálne sa správajúcim spoluobčanom. Organizátori podujatia naopak tvrdili, že šlo o izolovaný exces malej skupinky rómov, ktorá sa pokúšala provokovať.

Ťažko bolo súdiť bez nezávislých informácií, ale veľmi podobný priebeh udalostí v Košiciach už môže naznačovať, že v pozadí veci je riadený úmysel. Edmund Müller z Centra práv Rómov (ani miestnym novinárom nie sú známe v podstate nijaké aktivity tejto organizácie) tvrdí, že asi stovka aktivistov vypískala R. Fica a "pán Fico je z toho nervózny". Fico sa podľa neho správa ako populistický despota, ktorý označuje za provokatérov Rómov, ktorí odmietajú jeho politiku tvrdej ruky a extrémneho nacionalizmu.

Predstavitelia Smeru ale tvrdia, že míting strany v Košiciach mal priaznivý priebeh. Zúčastnilo sa na ňom asi 500 občanov a hlúčik Rómov stál bokom. Vedúci mediálneho oddelenia Smeru Marek Maďarič povedal, že sa najprv "najedli a napili na účet Smeru, nechali sa nasnímať médiám a odišli". Trasparenty aktivistov zneli napr. "Odmietame sociálne dávky, chceme pracovať!, Rómovia odmietajú Ficov extrémny nacionalizmus!, Odmietame celoplošnú kriminalizáciu Rómov!, Stop Ficovi do EÚ a NATO!".

Už podľa týchto proklamácií si možno čiastočne utvoriť názor. Nech sme akokoľvek pozorne sledovali doteraz program Smeru, alebo vyhlásenia jeho vodcov, hlavne toho najvyššieho, nič "extrémne nacionalistické", či "celoplošne Rómov kriminalizujúce" sme tam nenašli. Tým samozrejme nie je ešte zaručené, že predvolebné sľuby hodlajú ficovci aj splniť a že ich len - ako mnohí pred nimi - nezneužívajú na púhe nalákanie voličov. Smer, a vlastne ani nijaká iná slovenská politická strana, vrátane tých ktoré sú označované za "ultranacionalistické", nikdy netvrdili, že rozpoznávacím kritériom je pre nich farba kože občana. Zato však je veľmi ľahké v priemere politicky nedostatočne vyspelých prostých rómov oklamať, že ten, kto dajme tomu chce eliminovať zdroj obživy zvaný zneužívanie sociálneho systému, je automaticky "rasista".

Na hlavného organizátora týchto rómskych aktivít E. Müllera, podľa Smeru "trojnásobne platí slovenské príslovie, že klame ako cigáň". Müller totiž patrí k Rómom, ktorí žiadali o azyl vo V. Británii a boli odmietnutí. Takúto rétoriku si mali v Smere radšej odpustiť, lebo tentoraz ozaj zaváňa celoplošným negatívnym hodnotením podľa etnického pôvodu - i keď fakt, ktorý na hlučného rómskeho šéfaktivistu prezentujú, nemožno ignorovať.*)

Asi 23. 00, cesta ku chatovej osade Lenartov pri východoslovenskom meste Bardejov. Osobné vozidlo Škoda Octávia s trojčlennou posádkou zastavuje pri závore, keď sa vtom ku nim prihrnie skupina kričiacich asi šesťdesiatich Rómov z blízkej osady, mávajúcich palicami a hádžúcimi kamene, ktoré spôsobujú škodu na aute za zhruba sto tisíc korún. Jeden z napadnutých používa legálne držanú zbraň na dva varovné výstrely a vzápätí sa auto pokúša uniknúť z miesta, pričom musí prekonať medzitým narýchlo navŕšenú hromadu dreva vzadu na ceste. Potiaľ verzia posádky vozidla. Privolaná policajná hliadka rozzúrených rómov prinúti k rozchodu až energickými výzvami a pustením sirény. Zástupca polície konštatuje pre Slovenskú televíziu, že vyšetrovanie záležitosti pokračuje, nejde pritom o prvú takúto udalosť v mieste. Rómovia samotní keď dostali možnosť vyjadrenia, sa pred kamerou obmedzili len na neartikulované výkriky.

Pokúsme sa zamyslieť, ako by vývoj záležitosti pokračoval v opačnom garde skutkovej podstaty, teda ak by "bielym" občanom prekážali prejazdy automobilov s rómskou posádkou a vzali by takýmto spôsobom zákon do svojich rúk. Asi ani netreba pokračovať vo vykresľovaní toho, ako by sa na mieste priam rojili všelijakí ochrancovia menšinových práv. Žiaľ v opačných prípadoch, ktorých je nepomerne viac, sa o záležitosť ani v najmenšom nezaujímajú. Ako keby bolo absolútne tabu a "politicky nekorektné" len uvažovať o možnosti rasovo motivovaného útoku aj z druhej strany. Nedávne dni pritom priniesli ďalší podobný príklad. Médiami prebehla správa, ako sa utopilo malé rómske dievčatko, keď spolu s kamarátmi kradlo na poli kukuricu, pričom ho pri úteku pred strážcom schvátil prúd rieky. Nešťastná náhoda, jej smrť si samozrejme nikto neželal. Ale argumentácia niektorých "aktivistov" je - ešte nešťastnejšia. Vraj trochu kukurice nestojí za ľudský život. Plne súhlasíme, ale pýtame sa, či teda strážnik nemal konať svoju povinnosť ? Nerobil totiž nič nezákonného, na tragédii aj podľa záveru polície nenesie nijakú vinu. Lenže Rómovia z osady sa už zastrájajú hrdelnou pomstou na "vinníkovi", strážcovi pozemku, čo už by už samozrejme nebola náhoda, ale plánovaná vražda - a nevieme ani o najmenšej aktivite rómskych etnických politikov, ktorou by zovretú krv svojich spoluobčanov hodlali pritlmiť.

Čo teda chceme dnešným článkom povedať ? Nič iného, než znova opakovať, že autentických, t.j. rešpektovaných a pozitívne mysliacich politických vodcov rómskeho etnika v SR, potrebujeme ako soľ. Rovnako i aktivistov tzv. tretieho sektoru, ktorí obetavo venujú svoje úsilie obrode a pozdvihnutiu ostatných. Položme si však nahlas "politicky nekorektnú", no nevyhnutnú otázku : Koľko takých máme ? V politike existuje exaktné meradlo, a to volebné výsledky. Nie je tajomstvom, prinajmenšom pre toho, kto to vidieť chce, že za uplynulých 12 rokov sa neprejavil ani najmenší náznak pozitívneho trendu v politickom vývoji rómskeho etnika. Volebné výsledky neustále oscilujú okolo desatín jedného percenta a stále vznikajú nové rómske politické strany, neraz s rovnakými aktérmi ako tie bývalé. Vo sfére tretieho sektoru objektívne meradlo účinnosti pravda nemáme, sme odkázaní na kvalifikovaný odhad. Ani ten ale nemôže potešiť. Príkladom je nedávny projekt tzv. komanditných centier pre rómov v spišskom regióne. Ihneď po vyčerpaní grantu zo zdrojov EÚ, ostali tieto vzdelávacie a osvetové centrá zatvorené, a ich výchovný efekt sa podľa všetkého vytratí rovnako rýchlo, ako prameň vody v piesku. Tu je miesto na kritiku nielen nárazovo konajúcej eurobyrokracie, ale hlavne vládnej garnitúry. Sme presvedčení, že ak by boli podobné projekty robené s potrebnou mierou sústavnosti a podľa dlhodobej koncepcie, bol by ich efekt oveľa hmatateľnejší. Bez toho, že by sme strane Smer (ktorá je, ako sme v úvode opísali, tak "odpornou" niektorým tiežaktivistom) chceli robiť reklamu, treba poznamenať, že tuhá centralizácia (ale s centrom nie v Bratislave, ale tam, kde to najviac treba, t.j. východnom Slovensku) a dôsledná kontrola zdrojov humanitárnych a výchovných aktivít pre rómov, tvorí časť programu Smeru v tejto oblasti. Zrejme tu je pes zakopaný, poriadok zákonite nemôže vyhovovať tomu, kto sa na nešťastnom položení rómov priživuje, či už politicky alebo priamo ekonomicky.

Kde vidieť apoň čiastkové východisko ? Napodiv najpregnantnejšie ho artikulovala zas z "extrémizmu" tak často obviňovaná predsedníčka Slovenskej národnej strany, Anna Malíková. Hovorí o jedinej nádeji rómskeho etnika do budúcnosti, ktorú tvorí ich mládež. Deti by mali podľa nej mať možnosť výrazným spôsobom spoznať, že "existuje aj iný svet", než aký im sú schopní a ochotní pripraviť mnohí ich rodičia. Teda po príchode do školy a vykonaní hygienických úkonov sa prezliecť do čistého oblečenia, mať osobitné celodenné učebné a výchovné programy so stravovaním, apod. Po škole sa prezliecť do toho, v čom prišli a vrátiť sa domov. Kontrast takého zážitku a následná motivácia ku inému životu, sú zrejmé. Možno ide o tak trochu zjednodušenú víziu, ale naznačuje smer, ktorým treba ísť. Podobné široko koncipované a dlhodobé projekty si však predovšetkým vyžadujú legislatívne podchytenie, spojené s patričnou dávkou politickej odvahy a dôslednosti. Ku ktorej patrí napr. tiež neodkladné ekonomické a iné sankcionovanie rodičov, ktorí by školskú dochádzku a výchovu svojich potomkov z ľahostajnosti zanedbávali, či dokonca sabotovali.

A celkom nakoniec : Absolútne nedôveryhodnými v očiach verejnosti ostanú rôzne aktivistické iniciativy na ochranu ľudských práv, ako aj tí, čo sa vyhlasujú za rómskych lídrov, ak nebudú svoju iniciatívu spravodlivo deliť na skúmanie obojstranného potenciálne rasisticky motivovaného napádania.

Poznámka JČ: Velká Británie má velmi přísnou, v podstatě rasistickou imigrační politiku a často odmítá i žadatele o azyl, kteří se ve svých zemích prokazatelně stali obětí pronásledování. To, že Romům bývá většinou v Británii odmítnut politický azyl, nevypovídá o jejich případech nic.