Prezident nepodpísal v prvom rade zákon o ukončení monopolu Slovenských telekomunikácií ku 1.1. 2003. Monopolný operátor, ktorého opúšťajú húfne zákazníci a ktorý utrpel katastrofálne fiasko s doslova vnucovaním zastaralej služby ISDN, prijal so zlosťou akceptovanie spomenutého zákona snemovňou a žiadal predĺženie svojho výsadného postavenia o rok. Ako sme už aj na našich stránkach publikovali, privatizačná zmluva, ktorú Dzurindova vláda uzavrela s Deutsche Telecom, má dodnes nezverejnené pasáže, budiace dôvodné podozrenie, že obsahujú z hľadiska občana takpovediac "výpalnícke" podmienky. Najmä nehorázny záväzok štátu, de facto chrániť ST pred konkurenciou a neprekážať pri v podstate akomkoľvek cenovom avanturizme. Je teraz z hľadiska konečného efektu viac menej jedno, či sa R. Schuster rozhodol takto pod vplyvom lobbyzmu, alebo zapracovala jeho "všeobjímajúca odbornosť". Ak ale na svojom poslednom predvolebnom zasadaní 18. augusta NR SR neschváli opätovne demonopolizačnú normu - ku čomu môže prispieť aj úplný rozklad pracovnej morálky mnohých tzv. zástupcov ľudu - tak bude môcť prísť znova zákon na pretras až o najskôr pol roka.

Ešte výraznejšie ilustruje spôsob myslenia R. Schustera jeho včerajšie vrátenie trojice zákonov, ktoré nám mali pomôcť ku prepotrebnému morálnemu vyrovnaniu sa najmä s komunistickou minulosťou. Ide o zákon o sprístupnení archívov bezpečnostných zložiek z rokov 1939 až 1989, zákon o podmienkach spoľahlivosti osôb pre prácu v tajných službách a novelizáciu trestného zákona, ktorá mala sankcionovať aj popieranie či ospravedlňovanie zločinov komunizmu a prejavovanie verejných sympatií ku nim. Máme pocit, že ani netreba príliš mnoho dodávať. Azda len výroky prezidenta, keď nedávno prijal oficiálnu delegáciu pohrobkov "hard" jadra KSČ, dnešnej Komunistickej strany Slovenska. Vtedy sa vyjadril v tom zmysle, že ho "zaujíma len robota" akú kto odvádza. Nie už teda minulosť. Nič čudného, že mu súdruhovia na audienciu doniesli ako malú pozornosť fľašku vodky značky Stalinove slzy. Mimochodom, iróniou osudu, či skôr neschopnosťou pracovníkov protokolu, si komunisti v ten deň podali u hlavy štátu v Grassalkovichkovom paláci kľučku so skupinou cirkevných hodnostárov...

Žarty však nabok, ak si uvedomíme, že pri obmedzených výkonných politických kompetenciách, je hlavnou úlohou prezidenta SR vystupovať v roli nadstraníckej morálnej autority. Doslova násilné bránenie priechodu historickej spravodlivosti, hovorí samé za seba. Čo takáto relativizácia mravných hodnôt z najvyšších miest v praxi prináša, to hovoria napr. predvolebné preferencie, v ktorých vzrástla absolútne dogmatická, stalinistická KSS, až na hodnotu 4,9 percenta, teda tesne pred limitom na vstup do reálnej politiky a má teda násobne viac, ako napr. pravicové subjekty. Domnievame sa, že bratia Česi sa nemusia nijako pred Slovákmi hanbiť, že u nich je KSČM natoľko úspešná. V skutočnosti nemajú ani pod Tatrami exponenti starých poriadkov o nič menšiu podporu. Len sa viac rozptýlili do rozličných strán. Ako vidno, ich faktický obhajca a (ex)súdruh sa nájde aj tam, kde by rozhodne sediať nemal.