Preklady Greerových článkov nie sú hanbou Britských listov

17. 3. 2010

Pán Samohýl z Ústavu pro jaderný výzkum vytýka Greerovmu článku preloženom do češtiny na BL, že namiesto nejasných termodynamických úvah by mal autor jasne formulovať myšlienku, že u zdroja energie musíme od energie obsiahnutej v hmotnostnej jednotke odčítať energiu nutnú na jej získanie. V tejto súvislosti chcem podotknúť, že koncept EROEI je J. M. Greerovi velmi dobre známy a vo svojich starších článkoch (odkazy dole) s ním pracuje tak, že (pokial je mi známe) fyzici nemajú žiadne vážnejšie námietky, napsal redakci čtenář Jozef Kmet.

Mne ako dlhodobejšiemu hoci nepravidelnému čitateľovi Greerovho blogu je jasné, že jeho autor je viac duchovný guru svojho hnutia než exaktný fyzik, takže svoje myšlienky prezentuje skôr v podobe slovných opisov než aby sa ich snažil presne formulovať v matematických a fyzikálnych definíciách a rovniciach, tým skôr, že niektoré pojmy zatial ani nie je možné takto zaviesť, pretože nám chýba príslušný všeobecný formálne exaktný aparát na popis komplexných systémov (viď pojem exergie v článku, nepochybne napadnuteľnom za svoj metaforický názov z pohľadu pozitivistickej fyziky). Napriek tomu nemám problém chápať jeho koncept "energetickej koncentrácie" zdroja inak, než p. Samohýl, ktorý si ho vyložil napr. ako diskusiu merných tepiel dvoch telies z odlišných látok schopných tepelnej výmeny po predtým odlišnej tepelnej histórii (rôznych teplôt).

Pod pojmom koncentrovanie energie do fosílnych zdrojov má Greer na mysli prírodné procesy neodporujúce žiadnym nám známym fyzikálnym zákonom, ktoré vedú k v špeciálnych podmienkach k uchovávaniu predtým rozptýlenej slnečnej energie pôsobiacej v nejakej väčšej objemovej jednotke (konkrétnom ekosystéme, rozmerovo rádovo metre, kilometre až stovky km) nejaký dlhší čas (rádovo tisíce až milióny rokov), do energie chemických väzieb biopolymérov a rôznych organických kondenzátov, ktoré naše súčasné technologické procesy dokážu využiť na pohon rôznych mechanických a iných technických systémov ktorých rozsah je obecne rozmerovo menší, než predošlé ekosystémy, ale hlavne v čase, ktorý je o mnoho rádov kratší, než čas premeny disipovanej slnečnej energie na kondenzáty vo fosilizujúcich systémoch. Konrétne je možné kvalifikovane odhadnúť a vyčísliť fyzický priestor a čas potrebný na vytvorenie jedného litra ropy alebo kilogramu uhlia. Dôležité je ale si uvedomiť, že tento priestor potrebný na vytvorenie jednotkovej hmotnosti fosílneho paliva je ovela väčší, než priestor, ktorý dnes zaberá táto jednotková hmotnosť, a rovnako čas zachytávania energie je o mnoho rádov dlhší, než čas uvoľňovania energie (v prípade explózie zmesi vzduchu a nafty v pieste spalovacieho motora sú to tisíciny sekundy). Inými slovami, pomalý a rozptýlený účinok pôsobenia jedného druhu energie sa mení na rýchly a lokalizovaný účinok v procesoch fosilizácie a následného technologického spaľovania (oxidácie).

Uznávam, že výrok vytrhnutý z kontextu ako taký, ktorý kritizuje pán Samohýl, je kritizovatelný pokiaľ je chápaný doslovne vo všeobecne chápanom fyzikálnom kontexte. Napriek tomu si myslím, že preklady Greerových článkov nie sú hanbou Britských listov, pokiaľ ich budeme brať ako čiastkové a postupné výpovede jedného zaujímavého konceptuálneho rámca, ktorý zďaleka nie je ucelený ani bezrozporný, avšak je živý a inšpiratívny, hlavne v porovnaní s inými vzájomne často izolovanými tradičnými výkladovými rámcami mainstreamových teórií ekonomických, spoločensko- a prírodovedných odborov, ktorých prienikov sa Greerova filozofia rozhodne dotýka.

Net Energy and Jevons' Paradox ZDE

Why Renewable Energy Matters ZDE

Vytisknout

Obsah vydání | Středa 17.3. 2010