Operácia Azul (Rosario)

Skoro ráno 28. marca pod zámienkou spoločných manévrov s uruguajským vojenským loďstvom vyplával na more argentínsky invázny2 zväz štyroch skupín lodí. Prvá skupina - Task Force 20. (lietadlová loď ARA Vienticinco de Mayo, torpédoborce ARA Comodoro Py, ARA Hipolito Bouchard, ARA Piedra Buena a ARA Segui, tanker Punta Medanos) mala kryť vylodenie. Task Force 40. (torpédoborce ARA Santisima Trinidad a ARA Hercules, fregaty ARA Drummond a ARA Granville, ponorka ARA Santa Fe) mala vylodenie zabezpečiť. Task Group 40.1 (vyloďovacie plavidlo ARA Cabo San Antonio, ľadoborec ARA Almirante Irizar a dopravná loď ARA Isla de los Estados) slúžila pre vylodenie 800 mužov 2. práporu námornej pechoty a 102 mužov špeciálneho oddielu Buzo Táctico. Podporovať ich malo 20 vozidiel LVTP-7 z ARA Cabo San Antonio. Napokon Task Force 60 (ľadoborec ARA Bahia Paraiso a fregata ARA Guerrico) mala podporiť sily na Južnej Georgii.

Názov operácie Azul sa v rámci utajenia zmenil 31. marca na Rosario. 2. apríla o 00.30 h sa v oblasti rieky Mullet Creek pri Port Stanley vylodili argentínske špeciálne jednotky Buzo Tactico, po nich Commandos pri York Bay. V prvých prestrelkách s britskými Royal Marines padli 3 Argentínci. Hlavné sily argentínskej námornej pechoty sa vylodili o 04.00 h a obsadili letisko Port Stanley, na ktorom začali pristávať lietadlá s vojakmi 25. pešieho pluku. Do 09.25 h bol odpor Naval Party 8901 Kráľovskej námornej pechoty zlomený a britský guvernér kapituloval. O 12.15 h Argentínci na ostrovoch vztýčili svoju vlajku. Malá skupina námorných pešiakov na Južnej Georgii podľahla argentínskej presile 3. apríla.

Operácia Corporate

Už 30 minút po začatí bojov britský kabinet rozhodol, že Falklandy treba dobyť späť. Dva dni nato sa začala britská operácia Corporate a rýchlo pokračovali prípravy vojenskej expedície do južného Atlantiku. Už o necelý mesiac britské sily začali bojové operácie. Británia vyvíjala aktívne kroky aj na diplomatickom poli a kroky podľa medzinárodného námorného práva, ktoré 30. apríla vyústili do vyhlásenia bojovej zóny okolo Falklandských ostrovov s priemerom 200 námorných míľ a možnosťou použitia sily bez varovania. 17. mája bola táto zóna rozšírená až na 12 míľ pred argentínske pobrežie.

Lode Royal Navy operujúce v južnom Atlantiku predstavovali najsilnejšie námorné zoskupenie, aké Veľká Británia zostavila od vylodenia v Sueze (1956). V oblasti Falklánd sa pohybovalo: 44 bojových lodí Jej Veličenstva. Z nich boli 2 lietadlové lode, 2 dokové výsadkové lode, 8 torpédoborcov, 15 fregát, 5 jadrových a 1 diesel- elektrická ponorka, 5 mínoloviek, 1 antarktická hliadková loď, 2 hliadkové člny a 3 záchranné plavidlá. Ďalej na juhu operovalo 22 podporných plavidiel Royal Fleet Auxiliary, 2 plavidlá RMAS, 2 plavidlá RMS a 40 prenajatých a rekvirovaných civilných plavidiel.

Priamo v operácii Corporate plnilo úlohy 110 lodí, ktoré do operačnej oblasti plávali postupne v skupinách zostavovaných podľa potrieb. Hlavným zhromaždiskom bol ostrov Ascension v centrálnom Atlantiku.

Údernú skupinu lietadlových lodí tvorili HMS Hermes a HMS Invincible, ktoré niesli spolu 20 lietadiel Sea Harrier FRS.1 a 19 vrtuľníkov. Na juh sa vydali 6. apríla. Sprevádzali ich torpédoborec HMS Glamorgan, fregaty HMS Broadsword, HMS Alactrity a HMS Yarmouth, tankery RFA Olmeda a RFA Resource. K nosičom lietadiel sa pripojili i plavidlá, ktoré už v predstihu operovali v južnom Atlantiku (torpédoborce HMS Coventry, HMS Glasgow, HMS Sheffi eld a fregata HMS Arrow) a lode zabezpečujúce vylodenie na Južnej Georgii (fregaty HMS Brilliant a HMS Plymouth).

Hlavná časť vyloďovacej skupiny sa začala presúvať na juh 6. mája. Jej súčasťou boli výsadkové dokové lode HMS Fearless, HMS Intrepid, RFA Sir Gallahad, RFA Sir Geraint, RFA Sir Lancelot, RFA Sir Percivale, RFA Sir Tristam (22. mája ich doplnila RFA Sir Bedivere), fregaty HMS Ardent, HMS Argonaut (neskôr aj HMS Antelope), tankery a logistické plavidlá RFA Stromness a RFA Tidepool, prenajaté alebo rekvírované civilné plavidlá Canberra, Elk, Europic Ferry, Norland a Atlantic Conveyor. Prepravovali 3. brigádu Commandos Royal Marines, tvorenú 40., 42. a 45. komandom, 2. a 3. parašutistickým práporom, podpornými útvarmi a jednotkami, vrtuľníkmi Gazelle a Scout.

Posilovú skupinu, ktorá sa na juh vydala v polovici mája, viedol torpédoborec HMS Bristol. Sprevádzali ho tanker RFA Olna, fregaty HMS Avenger, HMS Active, HMS Andromeda, HMS Minerva a HMS Penelope (pri Gibraltári sa k nim pripojil torpédoborec HMS Cardiff), vrtuľníková loď RFA Engadine, podporné logistické plavidlá a loď Queen Elizabeth II s 5. pešou brigádou na palube. Na juh neskôr vyplávali i ďalšie civilné lode s materiálom, vozidlami, potravinami a výstrojom.

Operácia Paraquat

Medzi prvé kroky Britov patrilo znovuobsadenie Južnej Georgie pri operácii Paraquat. Okrem ďalších siedmich lodí sa na nej zúčastnili torpédoborec HMS Antrim, tankery a zásobovacie plavidlá RFA Tidespring a RFA Fort Austin. Lode na palubách niesli čatu M 42 komanda Royal Marines, No.2 section SBS a čatu D zo zostavy 22. pluku SAS (spolu asi 250 mužov) a po tri vrtuľníky Wasp a Wessex HAS.3/HU.5. Už od 19. apríla prieskum ostrovov a pobrežia vykonávali lietadlá Victor K.2 z Ascesionu a ponorka HMS Conquerror. 21. apríla vojakov SAS vysadili vrtuľníky Wessex na Fortuna Glacier, no ich postup k osade Leith zastavil blizard a vo víchrici havarovali dva Wessexy HU.5. O dva dni vyvolala poplach argentínska ponorka ARA Santa Fe a všetky britské lode vyrazili na šíre more, aby v boji proti nej lepšie využili sonary. 25. apríla ponorku objavili a poškodili britské vrtuľníky. Lode HMS Antrim a HMS Plymouth potom ostreľovali nepriateľské pozície a britský výsadok začal postup cez Grytviken na King Edward Point, kde Argentínci kapitulovali o 17.00 h.

Letecké operácie

Z troch letísk na ostrovoch iba Port Stanley malo spevnenú vzletovú a pristávaciu dráhu, no príliš krátku pre účinné nasadenie argentínskych prúdových bojových strojov. Tie preto vzlietali zo základní na pevnine, vzdialených 700 až 1000 km, čo skracovalo čas ich pôsobenia nad ostrovmi alebo si žiadalo tankovanie vo vzduchu. Port Stanley Argentínci zmenili na Baza Aérea Militar Malvinas (BAM Malvinas) a základňu využívali pre turbovrtuľové stroje IA-58A Pucará a ľahké prúdové MB.339AA. Transportné stroje sem dopravovali mužstvo, výzbroj a výstroj a pri spiatočných letoch evakuovali ranených. Základňu bránila hustá sieť PVO s kanónmi kalibru 20, 30 a 35 mm, PLRS typu Tigre Cat (neskôr i Roland) a napriek častým britským útokom zostala činná do konca konfl iktu.

Najbližšie britské letisko Wideawake bolo vyše 6000 km od Falklánd na ostrove Ascension. Slúžilo pre prieskumné Nimrody MR.2, tankery Victor K.2, záchranné vrtuľníky, dopravné Herculesy C.1 a C.3, stíhacie bombardovacie Harriery GR.3A, stíhačky Phantom FGR.2 a bombardéry Vulcan B.2. Z letiska sa malo viesť sedem operácií Black Buck, nálety Vulcannov proti základni Port Stanley.

Len pár minút po prvom nálete ráno 1. mája zaútočilo na základňu 9 Sea Harrierov FRS.1, súčasne tri Sea Harriery napadli poľné letisko Goose Green a lode Royal Navy ostreľovali BAM Malvinas. Argentínci ešte dopoludnia vykonali odvetné nálety na britské lode. Z pevniny vzlietlo spolu 36 strojov typu Mirage IIIEA, M-5 Dagger, A-4 Skyhawk a Canberra B.62. Britské Sea Harriery zostrelili Canberru a stíhací bombardér M-5 Dagger. Neskôr jednu stíhačku Mirage IIIEA zasiahla raketa AIM-9L Sidewinder a druhú zostrelila vlastná PVO v Port Stanley.

Potopenie krížnika ARA General Belgrano

Koncom apríla Argentína do rozsiahlej operácie nasadila tri námorné zoskupenia: Task Group 79.1 (lietadlová loď ARA Vienticinco de Mayo, torpédoborce ARA Hércules, ARA Santísima Trinidad a tanker ARA Punta Medános) plávala severozápadne od Falklánd smerom na východ. Jej leteckú skupinu tvorilo 8 strojov A-4Q Skyhawk, 4 prieskumné S-2F Tracker a dva záchranné vrtuľníky. Task Group 79.2 (tri raketové fregaty ARA Drummond, ARA Granville a ARA Guerrico) sa pohybovala západne od Falklánd, smerovala na severovýchod a mala Britov napadnúť protilodnými raketami Exocet. Task Group 79.3 (krížnik ARA General Belgrano, torpédoborce ARA Hipólito Bouchard, ARA Piedrabuena a tanker ARA Punta Delgada) sa k ostrovom blížila z juhozápadu a ako návnada mala vylákať Britov bližšie k pobrežiu Patagónie. Operácia však bola zhatená už na počiatku. Briti z družicových záberov zistili úmysel nepriateľa a 2. mája na priamy rozkaz z Londýna britská ponorka HMS Conqueror, ktorá tiež viac dní sledovala argentínsky krížnik ARA Belgrano, odpálila tri torpéda Mk.8 Mod.4. Dve krížnik zasiahli a poslali ku dnu. Zahynulo pritom 323 námorníkov, ostatných vyše 700 mužov zachránili argentínske lode. Po potopení krížnika sa väčšie argentínske plavidlá stiahli do prístavov a voľné more prenechali britskému loďstvu, pre ktoré sa jediným vážnym protivníkom stali argentínske vzdušné sily a hŕstka lietadiel vojenského námorníctva.

Potopenie torpédoborca HMS Sheffield

Keď 4. mája ráno argentínske prieskumné lietadlo SP-2H Neptun objavilo viacero cieľov, zo základne Río Grande vzlietli dve lietadlá Super Etendard. Po dotankovaní z KC-130H pokračovali k cieľovej oblasti a asi 185 km od nej sklesali 30 m nad hladinu a zrýchlili na 1000 km/h. Dvakrát ešte vystúpali do výšky 150 m, na niekoľko sekúnd aktivovali radary a na druhý raz vo vzdialenosti 56 km zistili torpédoborec HMS Sheffi eld a fregatu HMS Yarmouth. Hliadkujúca HMS Glasgow argentínske lietadlá síce zachytila a informovala koordinátora PVO na HMS Invincible, no cieľ bol považovaný za falošný.

Okolo britských lodí totiž od rána lietali argentínske lietadlá a okrem prieskumu sa pokúšali zahltiť Britov falošnými poplachmi. Super Etendardy odpálili dve rakety Exocet. HMS Glasgow zachytila oživenie radarov rakiet, na varovný signál Briti dokonca stihli odkloniť jeden Exocet, no torpédoborec HMS Sheffi eld bol zasiahnutý. Na varovanie nereagoval, lebo kvôli satelitnej komunikácii s Londýnom mal vypnutý systém elektronického prieskumu. Loď zachvátil rozsiahly požiar. Trval šesť dní, kým sa vrak potopil. Zahynulo 20 britských námorníkov, 24 bolo ťažko ranených.

Operácie špeciálnych síl

Ohrozenie britských lodí raketami Exocet viedlo k útokom špeciálnych jednotiek na argentínske letiská. Napríklad 14. mája skupina SAS a SBS zaútočila na poľné letisko EA Calderón na Pebble Island, kam sa presunulo 6 lietadiel IA-58A Pucará, 4 stroje T-34C Mentor a jeden ľahký dopravný Skywan. Špeciálne jednotky zničili všetky tieto stroje, ktoré mohli ohroziť vylodenie v San Carlos. Plánovaný zásah proti základni Río Grande dňa 17. mája zhatila zlá meteorologická situácia.

Boje o zátoku San Carlos

Amfi bická vyloďovacia skupina vkĺzla do chránených vôd zátoky San Carlos skoro ráno 21. mája. Do svitania Briti vytvorili po vylodení hlavných síl obranný perimeter a začali vyloďovať podporné sily. Proti britským lodiam vzlietlo postupne 56 argentínskych lietadiel. Potopili fregatu HMS Ardent pričom zahynulo 22 námorníkov. Bomby dopadli i na fregaty HMS Argonaut a HMS Ardent. Nevybuchli, no lode poškodili. Argentínci stratili 13 lietadiel a viacero vrtuľníkov. 23. mája stratili ďalšie dve lietadlá. Na HMS Antelope síce zhodili bombu, ale vybuchla až na druhý deň pri zneškodňovaní. Loď klesla ku dnu. 24. mája Argentínci poškodili RFA Sir Bedivere a prišli o 4 lietadlá. 25. mája dva dvojčlenné roje argentínskych lietadiel A-4B Skyhawk brilantne zaútočili na lode HMS Coventry a HMS Broadsword strážiace severozápadný prístup k San Carlos. Tri bomby zasiahli torpédoborec HMS Coventry, ktorý sa prevrátil a potopil. Aj na HMS Broadsword dopadla bomba. Nevybuchla, ale zdemolovala palubný vrtuľník Sea Lynx. Dve lietadlá Super Etendard s protilodnými strelami Exocet zas zapálili kontajnerové plavidlo Atlantic Conveyor, ktoré sa potopilo. Zahynulo 12 námorníkov. Briti prišli o dôležité vybavenie, dopravné prostriedky a 13 vrtuľníkov. Ich straty by asi boli vyššie, keby Argentínci neútočili z minimálnej výšky, ktorá mala znížiť riziko zásahu britskou PVO, no súčasne nedovolila vždy včas odistiť odhadzované bomby. Až 13 ich zasiahlo cieľ bez detonácie. Aj to však prinútilo viacero lodí opustiť bojovú zónu, pričom argentínski piloti preukázali vysokú morálku, spôsobilosť a hrdinstvo.

Boje o Goose Green a Darwin

Po vylodení v San Carlos chceli Briti 28. mája obsadiť osady Darwin a Goose Green a eliminovať tak možný útok na jednotky postupujúce k Port Stanley i na zásobovacie centrum v San Carlos. 2. paraprápor zaútočil o 02.30 h, no až okolo poludnia sa Britom podarilo preraziť argentínske línie. Ťažké boje trvali viac ako 14 hodín. Zahynul pri nich aj veliteľ práporu podplukovník H. Jones. Na druhý deň sa Argentínci vzdali.

Špeciálne jednotky na Mount Kent

Zatiaľ čo 2. paraprápor bojoval pri Goose Green a Darwine, osady Douglas a Teal Inlet na severe Východného ostrova obsadili jednotky 45. Commanda a 3. parapráporu. Argentínske sily ešte pred postupom Britov upevnili pozície na kóte Mount Kent, odkiaľ bol dobrý výhľad na Port Stanley. Napriek odporu argentínskych jednotiek sa podarilo 31. mája Mount Kent obsadiť. Briti začali postupovať a v noci z 8. na 9. júna vykonali prieskum bojom v perimetri okolo Port Stanley.

Katastrofa pri Bluff Cove a Fitzroy

Vysadením 5. pešej brigády s prápormi Škótskej a Welšskej gardy, Ghurkských strelcov a podporných jednotiek dosiahlo britské pozemné zoskupenie silu divízie. 2. júna sa presunul 2. paraprápor do oblasti Port Pleasant, k Bluff Cove a Port Fitzroy, čím sa vytvoril 48 km dlhý, no slabo obsadený južný front. Parašutistov mal posilniť prápor Welšskej gardy. Pri jeho vyloďovaní z RFA Sir Tristram a RFA Sir Galahad počas 7. a 8. júna na plavidlá zaútočili 4 lietadlá A-4B. Tri z nich zostrelili britské Sea Harriery, ale loď RFA Sir Gallahad aj tak ťažko poškodil výbuch bomby. Padlo 56 Britov.

Útok na Port Stanley

V noci na 11. júna začali britské pešie jednotky útoky na perimeter okolo Port Stanley. Jednotky 3. Commando Brigade simultánne útočili na Mount Longdon a Mount Harriet s podporou delostrelcov a fregaty HMS Yarmouth.

Mount Harriet bránil argentínsky 4. peší pluk. Jeho vojaci sa po začatí útoku začali vzdávať, no veliteľ pluku, viacerí dôstojníci a poddôstojníci kládli zúrivý odpor. Do bojov o južné úpätie Mount Harriet bolo napokon potrebné nasadiť i protitankové rakety Milan a batériu 105 mm kanónových húfnic. V rovnakom čase prebiehala aj bitka na Mount Longdon. V urputnom nočnom boji zblízka vedeného hlavne ručnými granátmi a bodákmi príslušníci 3. parapráporu zdolali nepriateľa v dobre vybudovaných bunkroch. Len na južných svahoch Argentínci ešte 12 hodín kládli odpor.

Tlak Britov pokračoval 13. júna útokom na Wireless Ridge a Mount Tumbledown. Argentínci v podstate ustúpili z pozícií, až keď sa im minula munícia. Južne od Mount Tumbledown britské sily začali boj diverznou akciou večer o 20.30 h. Argentínske jednotky vyše 4 hodín brzdili paľbou ich postup. Vrchol Mount Tumbledownu ostreľovali aj fregaty HMS Active a HMS Yarmouth. Napokon 14. júna okolo 02.30 h vojaci práporu Škótskej gardy s nasadenými bodákmi vnikli do argentínskych postavení. Celý Mount Tumbledown však obsadili až dopoludnia.

Argentínska kapitulácia

Po dobytí Mount Tumbledownu sa Britom otvorila cesta na Port Stanley. Na úsvite 14. júna už argentínski vojaci chaoticky opúšťali pozície a večer sa začali kapitulačné rozhovory. Kapitulácia nadobudla platnosť o 20.59 h (23:59 GMT). Briti pri Port Stanley vzali vyše 9800 zajatcov, čím celkový počet zajatých Argentíncov dosiahol 11 845. Briti sa zmocnili i ohromného množstva zbraní, munície, leteckej techniky, obrnených vozidiel a výstroja. Časť koristi využili pre svoju potrebu. Posledným aktom vojny bolo 20. júna znovuobsadenie Južných Sandwichových ostrovov a zajatie tamojšej argentínskej posádky.

Na strane Argentíny padlo 649 a bolo ranených 1068 vojakov. Potopili sa 1 krížnik, 1 ponorka, 2 hliadkové člny, 3 zásobovacie lode, 1 špionážny trawler a 1 tanker. Zničených bolo aj 75 lietadiel, 25 vrtuľníkov, množstvo výzbroje a výstroja. Prehra vyvolala rozsiahle protesty proti vládnucej vojenskej junte. Generál Galtieri musel rezignovať 17. júna a 22. júna úrad prezidenta prevzal armádny generál Reynaldo Bignone. 30. októbra došlo k prvým voľbám po desiatich rokoch. Prezidentom sa stal Raúl Alfonsín. Dá sa povedať, že súčasná argentínska demokracia je tak "dcérou" vojenskej porážky na Falklandských ostrovoch. Vedúci predstavitelia junty v nasledovných procesoch však dostali len symbolické tresty.

Na strane Veľkej Británie bolo 255 padlých, 777 ranených a 3 civilné obete (obyvateľky Falklánd). Potopených bolo 6 lodí, 1 vyloďovací čln. Ťažko poškodených bolo 10 plavidiel. Zničených bolo 34 lietadiel a vrtuľníkov. Víťazstvo viedlo k znovuzvoleniu premiérky Margaret Thatcherovej vo voľbách roku 1983 a konzervatívna strana si udržala moc ďalšie dve volebné obdobia.

Vyšlo v červnovém čísle měsíčníku ATM 6/2007