Pred dvesto rokmi prevalcoval Európu Napoleon Bonaparte. Aj on tvrdil, že prináša národom slobodu. Všetci vieme, ako to dopadlo. Rovnako je to aj so šírením slobody podľa predstáv súčasného amerického prezidenta. Georg Bush šíri nanajvýš lojalitu ku globálnemu impériu, ale skutočnú slobodu nepodporuje. Sloboda nie je totožná s americkými záujmami.

Keby to bolo tak, George Bush by medzi "najbrutálnejšími" porušovateľmi ľudských práv nespomenul Venezuelu, kde nie je jediný politický väzeň, ale svojho verného spojenca Saudskú Arábiu, kde ich je tritisíc a kde ich počas Bushovej éry popravili najmenej 700. Keby to bolo tak, celý svet by poznal mená najkrvavejších diktátorov súčasnosti, ako je saudskoarabský kráľ Abdullah II., Teodor Obiang z Rovníkovej Guinei či generál Musharaf z Pakistanu, ktorí sú však Bushovými priateľmi a médiá by neomieľali ako strašidlo iba nevládneho Fidela Castra. Keby to bolo tak, Bush by kritizoval uzbeckého diktátora Islama Karimova už pred dvoma rokmi, keď dal zmasakrovať niekoľko stoviek ľudí pokojne demonštrujúcich za demokraciu a vodcov opozície uvariť zaživa -- a nie až dnes, keď Uzbekistan zatvoril Spojeným štátom tamojšiu vojenskú základňu.

Muž, ktorý sa dostal k moci volebným podvodom na Floride roku 2000, nemá právo kritizovať, ako dopadli voľby v Iráne, lebo aj podľa medzinárodných pozorovateľov bola miera ich slobody a spravodlivosti ukážková. Georgovi Bushovi nevadí porušovanie ľudských práv v Poľsku, hoci aj Európsky parlament už odsúdil "vznikajúcu klímu rasistickej, xenofóbnej a homofóbnej neznášanlivosti" v tejto krajine. Neprekážajú mu absurdné obvinenia z homosexuality, ktorým v Poľsku čelí rozprávková postavička Tinky Winkiho z obľúbeného detského seriálu Teletubbies (ešteže poľskí cenzori neobjavili zoofilný kontext Maťka a Kubka a nevšimli si pedofilné sklony Macka Uška, ktorý na plné ústa vyrevuje, že má rád deti). Jemu predsa viac prekáža Hugo Chávez, ktorý sa odmieta podriadiť "americkému mieru" (ako eufemisticky nazývajú neokonzervatívci sen o globálnom impériu). Slabinou zahraničnej politiky Spojených štátov vždy bolo to, že nejavila záujem a porozumenie pre iné kultúry. S nástupom Georga Busha prestala javiť záujem aj o diplomaciu. Skutočný demokrat však aj dnes vie, že sloboda vychádza z rôznorodej vôle ľudu a nie zo záujmov globálneho hegemóna. Skutočný demokrat dnes podporuje Tinky Winkyho.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO