18. 3. 2005
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
Hlinkova garda na Slovensku  - 1939
18. 3. 2005

SLOVENSKÝ FAŠISMUS 2005

Krajčíri gardistických uniforiem

Deň pred 66. výročím vzniku vojnového slovenského štátu pochodovalo bratislavskými ulicami okolo dvesto ľudí. Starci, ktorí sa nehanbili ani do televíznych kamier fanaticky chváliť Jozefa Tisu a jeho fašizoidný režim. A mladí muži oblečení akoby v gardistických uniformách. Tí pre istotu mlčali. Organizátori tohto podujatia si vybrali nedeľu, keď hlavné mesto obyčajne zíva nudou. Utešovať sa však tým, že okolo toho nebolo toľko kriku ako kedysi, by bolo alibistické.

Napokon tí, čo sa na druhý deň zúčastnili na pohrebe bývalého ministra obrany Jozefa Stanka, si nemohli čosi nevšimnúť. Namiesto očakávaných oficiálnych vojakov držali ,,čestnú" stráž dvaja mládenci s vyholenými lebkami a so štátnou zástavou v rukách. Určite by ani nebohý tolerantný diplomat a ľavicový demokrat s ich účasťou nesúhlasil. Veď tí dvaja tam prišli nepochybne preto, aby prítomným štátnym činiteľom provokatívne dávali na známosť, že existujú.

Súdneho človeka skôr ako takéto výstrelky škrie čosi iné. Ako sa niektorí snažia plazivým spôsobom vyzmizíkovať objektívny obraz ľudáckeho štátu. Za Husáka a Havla zahraniční politickí predstavitelia, napríklad Francois Mitterrand, kládli pri návšteve Bratislavy vence na Námestí SNP. Bývavalo... Ani pri nedávnej návšteve Georgea Busha si na to nespomenuli, hoci v Povstaní proti fašizmu položili svoje životy aj Američania. Pomník SNP sa nedostal ani do programu prezidentovej manželky Laury, ktorá sa netají tým, že jej otec bojoval počas druhej svetovej vojny v Európe. Za Migaša sa parlamentné delegácie zastavovali aspoň pri buste Alexandra Dubčeka pred Národnou radou SR. Za Hrušovského sa aj na to ,,akosi" zabúda.

Darmo si chcel našinec pozrieť v predvečer 14. marca aspoň vo verejnoprávnej STV nejaký dokumentárny film o slovenskom štáte a jeho negatívnych dôsledkoch na morálku spoločnosti. Nebolo mu dopriate. Musel si televízor prepnúť na Českú televíziu.

Naopak, na záver relácie Pod lampou akoby na divákov spustili studenú sprchu. Tri hodiny ich jeden katolícky farár presviedčal, ako za komunistickej totality trpel, aký bol nezmieriteľný bojovník za ľudské práva. Zrazu sa obrátil o 180 stupňov. Začal obhajovať režim, ktorý má okrem iného na svedomí smrť desiatok tisícov Židov, Rómov, ale aj Slovákov, ktorí si dovolili mať iný názor ako ľudáci a ich nacistickí spojenci.

To ,,zrazu" vyskočilo vtedy, keď sa Peter Weiss v debate pokúsil zvrtnúť reč od ŠtB na Ústredňu Štátnej bezpečnosti, pri ktorej vzniku v januári 1940 a pri jej neslávnej činnosti asistovali ,,poradcovia" z gestapa. Zákon o zriadení Ústavu pamäti národa pritom stanovuje, že sa Langošov úrad má zaoberať aj zločinmi spáchanými na Slovensku v rokoch 1939 až 1945. Nik však nepočul, že by sa okrem zverejňovania zväzkov ŠtB venovali i čomusi inému. Pritom dokumenty z vojnových čias existujú. Iste by boli zaujímavé údaje o tom, kto arizoval majetok po Židoch násilne odvlečených do táborov smrti, či o tom, ako mnohí agenti a udavači ÚŠB plynule prešli do povojnových štruktúr tajných služieb.

Popri tom všetkom také úlety, akých sa dopustil vicepremiér Lipšic pri presadzovaní zrušenia trestnej zodpovednosti za verejné šírenie tzv. osvienčimskej lži, alebo najnovšie demagogické útoky jeho kolegov z KDH Palka a Minárika proti kritikom navrhovaných zmlúv s cirkvami o výhrade svedomia nie sú až také nevinné, ako sa na prvý pohľad zdá. Napokon aj mladým skínom musel ktosi tie čierne uniformy ušiť.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

Hlinkove gardy - historické podrobnosti

V polovičke júna 1938 napísal Šaňo Mach článok s názvom Hlinkove gardy, čo bol prvý návrh na vybudovanie tejto organizácie.Hlinkova garda vznikla v 28. júla 1938, vznikla z pôvodnej polovojenskej organizácie Rodobrany. A počas krátkej slovenskej autonómie sa HG pretransformovala na organizáciu s pôsobosťou na celé Slovensko. Prvýkrát zasahovala HG počas Homolovho puču. Vtedy došlo k nečakaným represáliám zo strany čs.armády voči prestaviteľom slovenských strán. Dokonca, aj členovia vlády boli zatýkaní a odvážaní vo vlakoch do Čiech.Vtedy, niekoľko pohotovejších dôstojníkov gardy fungovalo podobne, ako dnes ochranka. Druhýkrát, ale tentoraz už vo väčšej miere sa angažovali gardisti vo vojne s Maďarskom. Kvôli krátkosti vojny sa do bojov aktívne zapojili iba gardisti z východného Slovenska. Po uzavretí mieru s Maďarskom dosiahla Hlinkova garda svoj početný vrchol, asi 100 000 mužov, ale už v roku 1943 ich mala iba niekoľko tisíc. Veliteľom HG bol nakrátko Karol Sidor, ktorého vystriedal až do rozpustenia gardy Šaňo Mach.

                 
Obsah vydání       18. 3. 2005
18. 3. 2005 O tajných amerických plánech na iráckou ropu
18. 3. 2005 Wolfowitz bude šířit neokonzervativní ideologii
18. 3. 2005 Proč všichni ignorují obrovské znečištění ovzduší automobily v ČR? Michal  Brož
18. 3. 2005 Globální Golgo o Golgotě Martin  Hekrdla
18. 3. 2005 Stačí jedno slovo
17. 3. 2005 Kalousek rezignoval na vedení rozpočtového výboru Sněmovny Irena  Ryšánková
18. 3. 2005 Budou politikové odstupovat po částech? Bohumil  Kartous
18. 3. 2005 Michael  Marčák
18. 3. 2005 Milion počítačů obětí hackerů
18. 3. 2005 Demonstrace proti válce
18. 3. 2005 Knížák je "reformovatelný" přesvědčivými argumenty, nikoliv osočováním a nátlakem Jan  Paul
18. 3. 2005 Krajčíri gardistických uniforiem Martin  Krno
18. 3. 2005 Mníchov a jeho alternatívy Daniel  Šmihula
18. 3. 2005 Inpytlopedický týdenní úslovník Lýdie Junkové Lýdie  Junková
18. 3. 2005 Stalingrad během blokády III.
18. 3. 2005 Ďalší ľavicový prezident Judita  Takáčová
18. 3. 2005 Michael  Marčák
18. 3. 2005 CryptoFest 2005
16. 3. 2005 Bude prezidentův poradce schvalovat otroctví? Bohumil  Kartous
17. 3. 2005 Česko vydražilo latinský překlad Dalimila
18. 3. 2005 Michael  Marčák
18. 3. 2005 O chybách konštruktívnej utópie alebo úpadok sociálnej demokracie Egon  Matzner
17. 3. 2005 Budeme pomlouvat policii, Nejvyšší soud a prezidenta
18. 3. 2005 Michael  Marčák
17. 3. 2005 Favely kontra Castrova Kuba Fabiano  Golgo
17. 3. 2005 Výzva intelektuálů na podporu Kuby
18. 3. 2005 Člověk v tísni organizuje v Praze kampaň na podporu kubánských vězňů
17. 3. 2005 Slova, jak jim rozumí Ondřej Slačálek Ivan  Brezina
17. 3. 2005 Případ Petra Partyka je svým způsobem pro české soudnictví typický Aleš  Uhlíř
17. 3. 2005 Jak Němci okupovali Prahu
18. 3. 2005 Univerzity sú proti spoplatneniu vysokoškolského štúdia Braňo  Ondruš
18. 3. 2005 Rok po 11. marci 2004 -- Madrid stavil na dialóg Adrian Peter Pressburg
17. 3. 2005 Chytrolín se doma nespálí Václav  Dušek
16. 3. 2005 Modleme se: aféry Grosse a chiméra Šimonovského Václav  Jirovský
16. 3. 2005 Jak soud potrestal Petra Partyka za to, co mu neprokázali
13. 2. 2005 Hospodaření OSBL za leden 2005
22. 11. 2003 Adresy redakce

Osvobození Československa v roce 1945 a konec II. světové války RSS 2.0      Historie >
18. 3. 2005 Stalingrad během blokády III.   
18. 3. 2005 Mníchov a jeho alternatívy Daniel  Šmihula
18. 3. 2005 Krajčíri gardistických uniforiem Martin  Krno
17. 3. 2005 Stalingrad během blokády II.   
16. 3. 2005 Lidé, kteří zvítězili ve válce Josef  Vít
16. 3. 2005 Stalingrad během blokády I.   
20. 10. 2004 Stalinská cholera a banderovský mor Pavel  Pečínka
12. 2. 2004 Tiché vyvražďovanie národa Jörg  Ganzenmüller
23. 12. 2003 Čapek a Beneš - boj za svobodu ducha a srdce Věra  Olivová
8. 5. 2003 Osvobození ČSR   
8. 5. 2003 Vojska generála Vlasova v Čechách Jan  Čulík, Štěpán Kotrba
2. 7. 2002 O roli médií ve válce   
5. 6. 2002 Pád Berlína v roce 1945 byl obrovskou vlnou sexuálního násilí