Maturanti si mali možnosť vyskúšať nové maturity prostredníctvom testov, takzvaného monitoringu. Teda štát by mal byť na spustenie nového skúšania maturantov pripravený. Ale je to naozaj tak?

Hlavným dôvodom zavedenia novej maturitnej skúšky je podľa kompetentných predstaviteľov Ministerstva školstva SR snaha zjednotiť vedomosti žiakov tak, aby maturitná skúška mala väčšiu váhu než dnes. Najmä pre prijímanie uchádzačov na vysoké školy, ktoré odmietajú prikladať maturitným skúškam väčšiu dôležitosť pri prijímacích pohovoroch. Dôvodom je vraj znižujúca sa kvalita stredoškolského štúdia a neobjektívne známkovanie. Ako tvrdí námestník riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu Pavol Černek, učiteľ je v podstate pánom maturity. Sám pripravuje otázky, sám hodnotí a známka môže byť ovplyvnená aj osobnými sympatiami či antipatiami. Teda cieľom nového systému je zobjektívniť maturity, zvýšiť ich hodnovernosť a zlepšiť porovnateľnosť medzi školami. P. Černek je presvedčený, že nový systém maturít bude taký kvalitný, že vysoké školy nebudú potrebovať prijímacie pohovory, ale budú uchádzačov prijímať na základe maturít. Otázne je, či vysoké školy budú prejavovať rovnaké nadšenie ako námestník ŠPÚ. Na mnohé fakulty je totiž taký nával, že nemôžu prijímať ani maturantov so samými jednotkami. Musia preto sprísniť kritériá, a vtedy nestačia ani vedomosti zo strednej školy. Úspešný uchádzač musí ukázať aj niečo navyše. Takáto situácia nastáva napríklad pri prijímaní na štúdium cudzích jazykov, práva a pod.

Náročnejšie skúšky

,,Nová maturitná skúška bude náročnejšia než súčasná," hovorí Pavol Černek. "Teraz témy maturitnej skúšky pripravuje škola a učitelia viac-menej pripravujú svojich žiakov na to, čo sa bude skúšať. Navyše, mnohí učitelia nedodržujú učebné osnovy, vypúšťajú aj 30 percent učiva. Každý pritom môže klásť dôraz na niečo iné a to na maturite skúšať. Po novom však bude maturitné testy (písomnú časť maturitnej skúšky) vypracúvať Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) na základe kompletných učebných osnov - a tých 30 percent môže žiakom chýbať." Ústna časť zostane zachovaná, aj naďalej bude závisieť od rozhodovania maturitnej komisie. Na nový typ maturitných skúšok prejde Slovensko od školského roku 2004/2005. Pôvodne to malo byť o rok skôr. V jarných mesiacoch tohto roka na 660 školách s približne 54 tisíc žiakmi novú maturitnú skúšku prakticky odskúšali. Zmena sa týka iba písomnej časti. Jej zavedením sa zároveň zvýši aj počet maturitných predmetov zo štyroch na päť. Ďalšou zmenou je, že sa nebude maturovať v jeden deň, ako to bolo doteraz, ale každý predmet sa bude skúšať v iný deň. Zvládnu maturanti stres počas piatich dní? Podľa P. Černeka to maturanti uvítali. Študenti zasa tvrdia niečo iné.

Učiteľ kontra počítač

Napriek blízkemu termínu "spustenia" nových maturít ostáva okolo nich niekoľko nevyriešených otáznikov. Problémom napríklad je, že učitelia slovenského jazyka sa nevedia zhodnúť, či im nová koncepcia písomných testov vyhovuje, alebo nie. Mnohí namietajú, že testy odstraňujú kreativitu žiakov. Podľa jedného pedagóga s dlhoročnou praxou, sú testy pre "priemerných žiakov, ktorých učia priemerní učitelia". Hneď uvádza príklad -- v monitore pre slovenský jazyk je ukážka z básne Jána Smreka Cválajúce dni a hneď štyri odpovede. Ukážka je umeleckým zobrazením

1. nebezpečenstva možného pádu z koňa
2. dychtivosti po nových zážitkoch
3. rýchlosti dostihových pretekov
4. zážitku z prvej tanečnej zábavy

Vnímavý čitateľ môže nájsť piatu možnosť, ktorá tam nie je -- túžba mladosti riskovať. Ak by bol recesista, nájde aj šiestu možnosť -- umelecké zobrazenie rodea v Arizone (pod vplyvom nedávnej návštevy v USA). Čas plynie a študent sa nevojde do časového limitu. Učiteľ by ho pochválil, ale chladný počítač odmietne. Podľa P. Černeka sa testy ešte stále dolaďujú a podieľajú sa na nich aj slovenčinári. K tomu poznamenáva spomínaný pedagóg: " Keď sme so žiakmi skúsili vyplniť test tipovaním, vyšla nám 30 -- 40--percentná úspešnosť." Treba k tomu niečo dodať?

Postačia encyklopedické znalosti

Nové maturity časť verejnosti i odborníkov prijíma súhlasne, je však dosť aj takých, ktorí neskrývajú kritické výhrady. Po ich zavedení budú existovať na stredných školách dva druhy maturity: základná, zostavovaná aj hodnotená školami pre žiakov, ktorí sa nebudú hlásiť na vysoké školy, a jednotná maturita s centrálne hodnotenou písomnou časťou a školami hodnotenou ústnou časťou pre tých, ktorí budú chcieť pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Nové maturity sa obmedzujú len na vedomostné testy v jednotlivých predmetoch. Zároveň je veľká časť maturitných skúšok (a aj školského systému) zameraná encyklopedicky. Zväčša najlepšie uspeje študent, ktorý je schopný na krátky čas naučiť sa čo najväčšie množstvo encyklopedických informácií. Maturity nedostatočne overujú schopnosť študentov pracovať s informáciami, hľadať vzájomné súvislosti či aplikovať ich na nové situácie. Zúžené zameranie maturít na testovanie vedomostí teda môže znamenať, že v nich nie vždy uspejú študenti s najlepšími predpokladmi pre štúdium na vysokej škole. Takýto systém okrem toho zvýhodňuje určitých študentov pred ostatnými na základe regionálnych a sociálnych kritérií. Vyššiu pravdepodobnosť uspieť v testoch budú mať študenti s prístupom k lepším školám (výberovým, bilingválnym), knižniciam a iným zdrojom (teda najmä vo väčších mestách), ale aj študenti so silnejším rodinným finančným zázemím (prístup k plateným prípravným kurzom a pod.). Podľa ŠPÚ nové maturity pomôžu aj na trhu práce. Budúci zamestnávateľ si bude môcť lepšie vybrať, maturitné vysvedčenia budú údajne prehľadnejšie. Lenže zamestnávateľovi zväčša býva jedno, či mal uchádzač na maturitnom vysvedčení jednotky alebo trojky. Zaujímajú ho najmä skúsenosti v danej oblasti, jazykové a odborné predpoklady. A tie si preverí pri vstupnom pohovore. Maturitné vysvedčenie tak skončí niekde založené. Stačí si vlastne prečítať len inzeráty ponúkajúce prácu. Uvádza sa ukončené stredoškolské vzdelanie, nie počet jednotiek.

Ušetrí sa?

ŠPÚ tvrdí, že nový systém maturít prinesie úsporu finančných prostriedkov. Zatiaľ to však tak nevyzerá. Štátnu kasu ročne stojí príprava monitoringu cca 10 miliónov korún. Od roku 2001. Na budúci rok sú predbežné náklady stanovené na 20 miliónov korún, v tom bude aj vydanie príručky pre predsedov maturitných komisií a ich školenie. Podľa Pavla Černeka však štát v konečnom dôsledku ušetrí, napríklad aj na prijímačkách na vysoké školy. To však nie je isté, pretože vysoké školy nemôže nikto prinútiť akceptovať výsledky maturitných skúšok. Tento rok ministerstvo školstva vyčlenilo pre ŠPÚ 11 miliónov, ktoré skončia vo firme EXAM, zabezpečujúcej prípravu monitoringu. Zaujímavé je, že EXAM je spoločnosť jedného muža -- RNDr. Vladimíra Burjana, je to fyzická osoba. Prechod na spoločnosť s ručením obmedzeným sa len pripravuje. EXAM je víťazom všetkých výberových konaní, najmä v oblasti technického zabezpečenia spracovania testov. Pre zaujímavosť -- RNDr. Vladimír Burjan je bývalým štátnym tajomníkom ministerstva školstva.

Školský zákon stále chýba

Takže nás čakajú iné maturity ako doteraz. Ministerstvo školstva síce tvrdí, že je to požiadavka aj zo strany Európskej únie. Čo na tom, že EÚ nepozná niektoré typy našich škôl -- priemyslovky, obchodné akadémie. Stále chýbajú základné štandardy a učebnice, z ktorých majú testy vychádzať. Školstvo nemá prostriedky na základnú prevádzku škôl, ale s novým systémom maturít sa ponáhľa. A že nám chýba nový školský zákon? Predstavitelia ministerstva tvrdia, že v septembri tohto roka má byť hotový jeho legislatívny návrh a do platnosti by mal vstúpiť 1. septembra 2004. Toto počúvame už od roku 1989. Ten zákon, ktorý je v platnosti, zrejme stačí. Aj keď je z roku 1984 a každoročne k nemu pribúdajú novelizácie. A objektivita testov? Už sa dokonca objavilo kupčenie s nimi. Cena sa pohybuje okolo 1000 korún. Odkiaľ sa testy dostali von, nik nevie.

Dôležité je asi to, že ministerstvo školstva vykazuje aspoň nejakú činnosť.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO