3. 6. 2002
"Samosegregáciu" tu robil naposledy Konrád HenleinSlovenská politika "obohatila" svetovú už o rôzne bizarnosti. Najviac za éry Vladimíra Mečiara, kedy sa údajne sám mal uniesť prezidentov syn, sám sa nechať vybuchnúť v aute pracovník tajnej služby, či neskôr sa expremiér sám zamkol medzi steny svojho penziónu, aby nemusel ísť vypovedať na políciu, čo skončilo jeho vybratím za pomoci výbušniny. Aktuálne dianie zo Strany maďarskej koalície je síce navonok menej hlučné, ale stojí v jednej rovine nedemokratičnosti, problematickosti a neeurópskosti, s predtým spomínanými prípadmi. Slovenskí Maďari, ktorých hlavnou agendou je neustále stupňovanie sťažností na nedostatok práv svojho etnika, sa úplne oficiálne svojou predvolebnou logistikou vrátili nejakých 150 rokov dozadu. Čechom, ktorí majú svoje spomienky na Konráda Henleina, to asi niečo pripomenie.
|
Aj na našich stránkach sme už niekoľko krát rozoberali veľmi problematické momenty pôsobenia Strany maďarskej koalície na Slovensku. Doteraz napr. neutíchlo podráždenie celého nemaďarského politického spektra nad výrokmi podpredsedu SMK Miklósa Duraya, ktorý v Budapešti nazval SR pejoratívne "Felvidék", teda Horným Uhorskom. Zďaleka nielen programovo nacionalistické sily, ale aj proeurópski demokrati a konzervatívci ho za to odsúdili, no v rámci vlastnej strany sa tomuto "jastrabovi" nič nestalo, hoci reálne svojmu subjektu ubral percentá nemaďarských voličov, ktorí sa chystali sympatizovať s SMK. V týchto dňoch sa ukazuje, prečo ani najväčšie úsilie verejných činiteľov či novinárov nevypáčilo z vedenia SMK viac, ako opatrné výroky na Durayovu adresu, ktoré ani s veľkou dávkou dobrej vôle nemožno považovať za dištancovanie sa od tohto neblahého - pritom nie prvého - vyvolávania duchov minulosti. Boli totiž zverejnené zásady pre zostavenie volebnej kandidátky SMK. Ich čitateľ sa nestačí diviť. V poradí prvých 30 adeptov na poslancov musí používať maďarské mená a ich školopovinné deti musia navštevovať školy s vyučovacím jazykom maďarským. Pomôžme si historickým príkladom. V dobách násilnej maďarizácie Slovenska v druhej polovici 19. storočia, nemal nejaký ten Ondrej Hrebenár nárok na uplatnenie vo verejnej službe, nech bol akokoľvek schopný. Ale keď sa z neho zrazu stal Fészös Aladár - všetko bolo v najväčšom poriadku ! Na pozadí toho je hneď jasnejšie aj to, prečo bola vedením tejto strany odmietnutá ponuka Občianskej konzervatívnej strany na spoločnú kandidátku. Zanedbajme teraz fakt, že miniatúrne sympatie verejnosti pošlú OKS takmer s istotou do priepadliska a SMK mala byť ich "výťahom" do parlamentu. Za normálnych okolností by nad tým museli Maďari mávnuť rukou a byť radi niekoľkým percentám naviac, ktoré by im podľa všetkého ťahanie spolu so slovenskými kandidátmi prinieslo. Lenže normálne okolnosti ako vidno, sa nekonajú. Vytesnilo ich čisto etnické, "henleinovské" videnie sveta. Rétorika o požiadavke územnej autonómie, zrušenia Benešových dekrétov a podobných "citlivých" témach, bola pohlavármi SMK podľa ich vlastných slov len "pozastavená" do volieb. Čo môžeme čakať po nich ? Všetko žiaľ nasvedčuje tomu, že tvrdú radikalizáciu na etnickom princípe, ktorej jasným náznakom je terajšia "samosegregácia". |