6. 9. 2007
Protiraketový systém je kamuflážPriznám sa, že dosť dobre nechápem aktivity českej vlády. Jej nezodpovedný a dobrodružný postoj k výstavbe radaru totiž vystavuje ČR negatívnym reakciám zo strany EÚ, ale aj Ruska. Známe sú skeptické postoje k protiraketovému systému u mnohých nemeckých politikov, ale negatívne ohlasy vychádzajú aj z Rakúska a iných európskych krajín, vrátane Slovenska. Slovenský premiér Fico sa jasne vyjadril, že nesúhlasí s výstavbou systému v Poľsku a v Čechách. Česká vláda premiéra Topolánka by nemala zabúdať na to, že sa Česká republika nikdy nestane 51. štátom USA, ale už teraz je a aj zostane členom EÚ. |
Čo je však najhoršie, radar vyvoláva značné pobúrenie v Rusku a ja s Rusmi v plnom rozsahu súhlasím. Nie, nechcem a ani nemám dôvod robiť proruskú propagandu. Som praktizujúci katolík, nemám v Rusku príbuzných, ani známych, nikdy som nebol členom komunistickej strany a nemám ani inú motiváciu obhajovať proruské postoje. Paradoxne najviac Rusov stretávam v súčasnej dobe v Nemecku. Už takmer dva roky pracujem ako opatrovateľ v nemeckom Bavorsku a som prekvapený, koľko Rusov tu stretávam. Aj v predchádzajúcich rokoch, keď som pracoval na severe Nemecka v blízkosti Hamburgu, som Rusov často stretával. Ak v minulosti tiahli Nemci na Východ, dnes naopak tiahnu Rusi na Západ. Ich postavenie v Nemecku je čoraz významnejšie. Kupujú si tu domy, majú tu už svoje podniky a okrem iného tu vydávajú noviny v ruštine. Dokonca mladí Rusi – pravda, už s nemeckým občianstvom - slúžia aj v nemeckom Bundeswehri. Keď cestujem domov, na Slovensko, čakám na Hlavnej stanici v Norimbergu vyše hodiny na rýchlik do Prahy. Prejdem si celú stanicu a okrem iného si vyzdvihnem ruské noviny, ktoré tu bezplatne ponúkajú. Keď stretávam Rusov vo svojom pôsobisku, prehodím s nimi zopár slov po rusky, ale nejakú veľkú družbu s nimi nepestujem. A práve tak ani s Američanmi. Stalo sa mi v Ansbachu, že som zašiel do jedného z kostolov, aby som sa pokochal jeho vnútornou výzdobou, a naďabil som na skupinku mladých ľudí. Jeden z nich ma poprosil, aby som urobil fotku skupiny a ja som mu ochotne vyhovel. Keď som sa s ním pustil do reči, zistil som, že je to jeden z amerických vojakov, ktorí slúžia na americkej vrtuľníkovej základni v Katterbachu, neďaleko Ansbachu. Túto základňu som už na stránkach Britských listov viackrát spomínal v súvislosti s odporom Nemcov proti plánovanému rozširovaniu tejto americkej základne. Osobne som odporcom akejkoľvek americkej základne mimo územia USA, ale to mi nebránilo porozprávať sa so spomínaným americkým vojakom. Pre mňa je radový Američan brat v Kristu, nie nepriateľ. Nepriateľom sú pre mňa Spojené štáty americké ako imperialistická superveľmoc, ktorá je najväčšou hrozbou pre svetový mier. A ak si niekto myslí, že maľujem čerta na stenu, uvediem len zopár stručných faktov. 300 miliónov Američanov tvorí ani nie 5 % obyvateľstva našej planéty. Američania však vydávajú na vojenské účely takmer 50 % celosvetových výdavkov na zbrojenie. Teda 300 miliónov Američanov vydáva na vojenské účely takmer toľko, ako zhruba 6 miliárd zvyšných obyvateľov sveta dohromady. Spojené štáty sú prvou a jedinou krajinou, ktorá použila jadrové zbrane proti civilnému obyvateľstvu. Boli prvou krajinou, schopnou zlikvidovať svojimi jadrovými zbraňami život na tejto planéte. Aj dnes sú Spojené štáty najväčšou jadrovou superveľmocou, schopnou mnohonásobne zlikvidovať ľudskú civilizáciu. Spojené štáty najčastejšie vystavili ľudstvo hrozbe tretej svetovej vojny. Krajina má najväčší počet vojakov a vojenskej techniky mimo územia materského štátu. A má tiež najkvalitnejšiu vojenskú a civilnú špionáž zo všetkých krajín sveta. Žiaden iný štát na svete nemá tak precízne spracovanú databázu informácií o obyvateľstve tejto planéty, ako práve Spojené štáty. Vďačí za to okrem iného aj systému Echelon, vďaka ktorému Američania odpočúvajú telefonické hovory a internetovu korešpondenciu. Národný bezpečnostný úrad USA vynakladá ročne milióny dolárov na elektronickú špionáž. Preto doslova fyzicky pociťujem strach z ohrozenia mierového vývoja tejto planéty zo strany USA. USA sú najväčšou hrozbu pre svetový mier a preto chápem aj obavy Rusov z tejto hrozby. Aj Rusi majú predsa právo brániť sa. Ak takúto možnosť tolerujeme u Američanov, musíme ju tolerovať aj u Rusov. Právo na obranu však majú aj Európania. Americkí odborníci predsa nie sú sprostí a vedia, že ich protiraketový systém je trápny technický potrat. Američanom vôbec nejde o ochranu územia USA pred diskutabilnou hrozbou zo strany Iránu, či KĽDR, ale o niečo úplne iné! Predovšetkým o to, aby mohli radarom v Čechách monitorovať tie oblasti Ruska, ktoré doposiaľ nemali pokryté svojimi radarmi, a aby ešte pevnejšie utiahli sľučku svojich vojenských zariadení okolo Ruska. Navyše budú môcť supermoderným špionážnym systémom monitorovať celú Európu. Tieto skutočnosti ma len utvrdzujú v presvedčení, že americkí politici sú vierolomní a bezcharakterní ľudia. Sami majú plné ústa rečí o demokracii a pritom pošliapávajú demokraciu v suverénnych krajinách strednej Európy. Lenže táto skutočnosť vrhá zlé svetlo aj na zástancov výstavby radaru v Čechách. Mám na mysli predovšetkým bývalého prezidenta Václava Havla. Spomínam si, koľko ľúbezných fráz zaznelo z jeho úst v novembri 1989. Koľko bolo tých rečí o demokracii a ľudských právach! A dnes? On sám podpísal petíciu za výstavbu radaru, hoci vie, že americkí politici zatajili národom Európy dôležité skutočnosti, týkajúce sa prevádzky radaru. To veru nie je najlepšie svedectvo o charaktere Václava Havla. Pochopia to už konečne aj zodpovední predstavitelia českej a poľskej exekutívy, alebo sa postavia spolu s Američanmi a ich spojencami proti zvyšku sveta? |