Táto tendencia okliešťovania práv "bežného" človeka na jednej strane a narastajúce využívanie represívnych postupov a kontroly na strane druhej je pozorovateľná dlhodobo. Akýmsi spúšťacím mechanizmom, ktorý umožnil takmer prakticky nekontrolovateľné opatrenia zo strany štátnych orgánov voči svojim vlastným občanom, bol teroristický útok 11. september.

Paradoxne je dnes táto udalosť predmetom diskusie a mnohých nejasností, čo len podčiarkuje možnosť riskovania životov vlastných občanov za účelom prijatia takých legislatívnych opatrení, ktoré by za "normálnej" situácie neboli priechodné. Vytváranie atmosféry strachu, xenofóbnych nálad a pocitu ohrozenia sú veľmi účinné nástroje manipulácie verejnej mienky. Pod nálepkou boja proti terorizmu sa však dnes už ukrývajú hrôzostrašné zverstvá a zločiny, ktorých obeťou by sa nechcel stať nik z nás. Často sa však môže jednať práve o nevinné obete či už fyzického alebo psychologického týrania.

Nemenej nebezpečný je však apatický postoj verejnosti, ktorá akoby si zvykala na akési iné hodnotové pravidlá a obrátenú morálku tých ktorí exportujú "slobodu a demokraciu" aj za cenu vojny útlaku a tisícov nevinných obetí. Je to vo veľkej miere spôsobené prístupom mainstreamových médií, ktoré sú hlásnou trúbou svetovládcov a nezávislú a investigatívnu žurnalistiku si zo sebazáchovných dôvodov nemôžu dovoliť.

Analogicky sa správajú i slovenskí investigatívni žurnalisti, ktorí podliehajú vnútornej autocenzúre zabraňujúcej vŕtať sa v príliš nebezpečných témach a protirečiť všeobecne prijímaným "pravdám".