A to aj napriek kontroverznému spojenectvu s viacerými nacionalistickými politikmi v rámci Konfederácie národných síl, ktorá má negatívny vzťah k Slovenskému národnému povstaniu a pozitívny k Tisovmu slovenskému štátu a ktorá označovala NATO za zločineckú organizáciu. Účasť v druhom kole bola iba o 4 % nižšia ako v prvom kole. Zapôsobila teda nielen podpora preferenčne najsilnejšej strany SMER, ale aj to, že voliči neposlúchli výzvy koaličných strán KDH a ANO, aby sa volieb nezúčastnili. Tým vzali V. Mečiarovi šancu. Ten ju mal totiž iba pri volebnej účasti pod 35 %.

Účasť v druhom kole napokon dosiahla až 43,3 %. Je to však najnižšia účasť v celoštátnych voľbách v histórii samostatnej SR. (V prvých priamych prezidentských voľbách sa zúčastnilo vyše 75 % oprávnených voličov). I. Gašparoviča teda zvolila iba štvrtina oprávnených voličov. Znechutenie občanov SR z politiky a účinky opakovaného odrádzania ľudí politickými stranami od účasti na referende a na prezidentských voľbách boli veľmi silné a môžu trvalo poškodiť demokratický proces rozhodovania o politickej reprezentácii štátu a veciach verejných a znížiť jej legitimitu.

* * *

Neúspech Eduarda Kukana v prvom kole a Vladimíra Mečiara v druhom kole sociológovia vyhodnotili ako NIE vláde i Mečiarovi. Výsledok prezidenstkých volieb tak priniesol isté posilnenie vplyvu opozičnej strany SMER R. Fica. V. Mečiar ako predseda HZDS zároveň bezprostredne po svojej prehre avizoval, že jeho strana bude nekompromisnou opozíciou a v ničom neuľahčí situáciu menšinovej slovenskej vláde. Tým vyvrátil špekulácie o tom, že HZDS M. Dzuridnu na základe tajných dohôd podrží.

Stalo sa zrejmým, že HZDS sa pustí do ostrého súboja so stranou SMER o postavenie najsilnejšj strany v budúcich parlamentných voľbách. Novozvolený prezident, ktorému Mečiar odmietol k víťazstvu zagratulovať a správal sa k nemu so zatrpknutým dešpektom, dal najavo, že chce robiť nadstranícku politiku, čo bude symbolizované aj odchodom z postu predsedu Hnutia za demokraciu a pozastavením členstva v tejto strane. I. Gašparovič vyhlásil, že sa nebude miešať do sporov politických strán a vstupovať do kompetencií vlády a parlamentu. Odmietol špekulácie, že je zaviazaný strane SMER a bude sa usilovať o urýchlený pád vlády. Konštatoval, že referendum bolo neúspešné a možnosť predčasných volieb sa vylúčila a že stabilita vlády závisí od správania sa vládnych strán, nie od Gašparoviča. V podobnom duchu sa v reakcii na výsledok volieb vyjadril aj R. Fico, ktorý si v uplynulých mesiacoch urobil z predčasných volieb hlavnú agendu. Úspech I. Gašparoviča, ktorého kandidatúru SMER podporil a zaistil mu tak tesným výsledkom účasť v druhom kole, pomohol R. Ficovi odpútať pozornosť verejnosti od neplatného referenda, ktorého sa zúčastnilo iba 35 % voličov.

Všetci najvyšší ústavní činitelia sa vyslovili za korektné vzájomné vzťahy na báze ústavy. Premiér Dzurinda sa napriek ľútosti nad neúspechom E. Kukana vyjadril v tom zmysle, že kohabitácia s opozičným prezidentom je šancou na novú podobu politickej kultúry v krajine.

* * *

I. Gašparovič o sebe povedal, že bude silným prezidentom. O vzťahu zahraničia k jeho zvoleniu sa vyjadril s veľkým sebavedomým. Tvrdil, že nemal problémy so zahraničím a že nepredpokladá zahraničné problémy ani Slovenska, ani osobné. Slovensko podľa neho nemá byť v EÚ iba trpené, ale má sa prezentovať svojou kultúrou a štátnosťou a správať sa ako suverénny štát. Právomoci prezidenta označil sa dostačujúce. Dal však najavo, že si uvedomuje silné kompetencie hlavy štátu v zahraničnej politike. Vláda teda pri menovaní veľvyslancom musí rátať so silnou prezidentovou angažovanosťou. Na obdobie po vstupe tak vláda M. Dzurindu nezískala ľahkého partnera ani vo vnútropolitickej ani v zahraničnopolitickej oblasti.

Autor prednáša na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO