6. 5. 2002
Chaplin policajtom - Schuster e-občanom!Charles Chaplin sa stal slávnym aj vďaka svojej postave tuláka, ktorý sa púšťal, neveľmi úspešne, do najrôznejších profesií. Aktivity prezidenta SR už neraz vyzneli takisto nechcene komicky. Či už svojrázny výklad diplomatického protokolu, trápna "ľudová póza" cestovania vlakom, varenia v prezidentskom paláci na dvojplatničke, alebo mnohé iné excesy. Včera hlava štátu "zabodovala" zasa. Stal sa prvým občanom SR, ktorý dostal certifikát svojho elektronického podpisu. Už menej pozornosti médiá venovali tomu, že mu bude nateraz platný, asi ako tomu Chaplinovi obušok. A o údajnom vrelom vzťahu prvého občana ku Internetu, si tiež právom možno myslieť svoje.
|
Od prvého mája začal na Slovensku konečne platiť zákon o elektronickom podpise. Ako horko - ťažko a s oneskorením aj voči susedným štátom sa rodil, si ešte povieme. V úvode však zaznamenajme, že včera slávnostne vsunul identifikačnú kartu e - podpisu do terminálu, prezident republiky Rudolf Schuster. Pri tejto príležitosti sa vyznal aj zo svojho vraj veľmi pozitívneho vzťahu ku Internetu. Tu bude vhodné na okraj pripomenúť, že v praxi sa vzťah pána prezidenta ku sieti internet prvý raz prejavil tým, že pred temer tromi rokmi uvažoval o súdnom stíhaní vydavateľa serveru, kde boli uverejnené úryvky z knihy R. Schustera "Návrat do veľkej politiky". Vo svojom printovom vydaní totiž musela byť stiahnutá z predajní, keďže autor v nej kúzlom nechceného odhalil priveľa z bezcharakterných a koristníckych povolebných koaličných rokovaní o zostavovaní Dzurindovej vlády. Vráťme sa však ku slovenským peripetiám okolo elektronického podpisu. Ako postupovala tvorba príslušných zákonov u nás ? Na Ministerstve hospodárstva SR pôsobila pracovná skupina, pripravujúca zákon o elektronickom podpise. Práce na zákone ukončila v druhej polovici roku 2000 a 15. novembra 2000 norma postúpila do Legislatívnej rady vlády. Až po konečné schválenie v snemovni uplynuli v "dôležitejších starostiach" našich zákonodarcov ďalšie dva roky... Naviac, kým zákon bol vypracovaný pomerne rýchlo, infraštruktúra potrebná na jeho realizáciu, vykonávacie predpisy a to už nehovoriac o normách a štandardoch - stále chýbajú. Až po májovej účinnosti zákona bude možné pri Národnom bezpečnostnom úrade ustanoviť sekciu pre elektronický podpis. Náklady sa odhadujú na 120 miliónov korún a prevádzka na ďalších asi 70 miliónov Sk ročne. Skupina asi dvadsiatich odborníkov, pripraví rad vykonávacích predpisov a úprav aj Občianskeho a Obchodného zákonníka, Trestného zákona a ďalších legislatívnych noriem. Úlohou nového tímu bude tiež vybrať vhodných kandidátov na získanie licencií pre prácu s elektronickými dokumentmi. Zatiaľ je známa v tejto roli predbežne iba Tatrabanka. Sľubujú sa prísne kritériá, aj preverovanie spôsobilosti uchádzačov na prácu s utajovanými skutočnosťami. Preto sa zrejme podľa doterajších informácií sa neudelia viac ako tri licencie, ktorých držitelia budú vystupovať ako tzv. certifikačné autority. Na komerčnej báze budú udeľovať oprávnenia poskytovateľom služieb na báze elektronického podpisu. Podpis má stáť 500 až 1000 Sk, čítací terminál ku PC, okolo dvoch tisíc. Samotný zákon nestačí na to, aby sa elektronický podpis mohol začať v praxi používať. Je potrebné vybudovať a prevádzkovať technickú infraštruktúru tzv. Public key infrastructure, PKI, ktorá umožní najmä overovať platnosť elektronického podpisu. Vybudovanie PKI je drahá, časovo, technicky, personálne a najmä vedomostne náročná úloha. Preto bude technické podrobnosti, ktoré nenašli miesto v zákone, potrebné riešiť pomocou spomenutých podrobných vykonávacích predpisov. Kto ich vytvorí pri známom nedostatku špecialistov a peňazí, je otvoreným problémom. Zákon sa tiež dotkne mnohých iných zákonov a právnych predpisov. Jeho uvedenie do života si bude vyžadovať spracovanie mnohých technických štandardov a zapojenie SR do medzinárodného štandardizačného procesu v tejto oblasti. V opačnom prípade zákon zostane len na papieri, resp. elektronické podpisy vytvorené na jeho základe, budú mať len miestnu platnosť a spornú právnu účinnosť. Naviac, ostal otvoreným presne ten istý problém ako v ČR : Legislatívne neošetrená šifrová ochrana elektronických dokumentov, bez ktorej je e-podpis iba polovičatým riešením. Ako teda vidno, pôrod novej epochy v celej obrovskej oblasti života modernej spoločnosti, u nás nie je nijako ľahkým. Optimisti na čele s našim pánom prezidentom však dúfajú, že prvé praktické uplatnenie digitálneho podpisu by sme mohli na Slovensku uvidieť už tento rok. |