Arthur Bolčo, 38 ročný Slovák momentálne podnikajúci v Prahe v oblasti výuky jazykov, sa stal známym koncom 90. rokov uplynulého storočia svojimi publikáciami, v ktorých dokazoval nesprávnosť teórie relativity. Ako je možné dokázať (podrobnejší článok vyšiel na túto tému napr v zde) pomocou stredoškolskej matematiky, ide o elementárne zámeny parametrov v špeciálnej teórii relativity, ktorá autora, majúceho najvyššie ukončenené vzdelanie s maturitou, priviedla ku "ďalekosiahlym záverom".

"Celý problém s dosti častým "vyvracením" STR laiky vyplývá podle mého názoru z toho, že potřebná matematika je na úrovni ZŠ, což mnohým laikům dává pocit, že STR rozumí. Nicméně skutečná obtížnost pochopení STR netkví v použité matematice, nýbrž ve zdánlivě paradoxních důsledcích, k nimž použití L.T. vede (kinematické paradoxy jako kontrakce délek, dilatace času, narušení současnosti nesoumístných událostí, skládání rychlostí, či dynamické paradoxy typu transformace hmotnosti).

Přesné vysvětlení fysikální podstaty těchto jevů a schopnost ukázat, proč ve skutečnosti nevedou ke sporům a paradoxům leží v pozadí správného pochopení této dnes již mnohokrát experimentálně ověřené teorie", uvádza sa v spomenutej kritickej analýze. Záujemcovia o celkom konkrétny výklad, ho nájdu priamo v článku.

S čím sa "Bolstein Research Team" postavil pred médiá tentoraz ? S ničím menším, než definovaním rýchlosti šírenia gravitačných vĺn. Citujme z tlačového prehlásenia :

"Vedecký fyzikálny experiment svetového významu, ktorý realizuje nezisková organizácia Bolstein Research Team (BRT) po približne 4 týždňoch meraní preukázal, že gravitácia sa nespráva podľa teórie relativity. Princípom hypotézy je predpoklad, že gravitačná sila je prejavom prúdenia hmoty, ktorá vyplňuje tzv. prázdny kozmický priestor. Experiment spočíval v meraní zmien účinku gravitačného poľa Mesiaca a Slnka na polohu zaveseného závažia. Závažie sa mohlo pohybovať len v smere sever - juh. Výsledky merania ukázali, že rýchlosť šírenia gravitačného poľa je výrazne nižšia ako je rýchlosť svetla."

Človek s aspoň popularizačnou úrovňou prehľadu vo fyzike, sa nestačí čudovať. Podľa všeobecnej teórie relativity totiž gravitácia nie je ničím iným, ako funkciou zakrivenia časopriestoru. Teda v podstate vlnový rozruch, šíriaci sa rýchlosťou svetla. Podľa kvantovej teórie gravitácie je táto sila mimoriadne slabá, o desiatky rádov slabšia ako ostatné elementárn sily. Jej hypotetické sprostredkujúce častice, gravitóny, sa tým pádom detekujú veľmi obtiažne, resp. doteraz sa to nikomu nepodarilo. Na tlačovej konferencii BRT sme nedostali odpoveď, ako pomocou malého, ničím od ostatných vplyvov neodtieneného kyvadielka visiaceho na plafóne, dokázal team "vedcov" detekovať tak extrémne slabú interakciu. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa to nepodarilo Američanovi Weberovi s jeho 3,5 tonovými valcovými snímačmi v podzemí (naviac kvôli eliminácii rušivých vplyvov mal dvojicu týchto dátovo prepojených zariadení vo vzdialenosti 1000 km od seba). Nie sú nijaké správy, že by úspechu dosiahol súčasný podobne zameraný experiment v USA, nazvaný LIGO, ktorý tvorí pár v pravom uhle zostavených ultracitlivých laserových interferometrov na niekoľkokilometrovej základni. Nedostali sme vecnú odpoveď ani na otázku, ako si teda pán Bolčo a spol. (do jeho týmu patrí aj univerzitný docent (sic!) z miestnej Technickej univerzity) vysvetľujú reálne pozorované fenomény ktoré "vyvracanej" teórii relativity dávajú zapravdu, najmä efekt tzv. gravitačnej šošovky. Najväčší gól bolo vysvetlenie, prečo nepracoval správne Hubbleov vesmírny teleskop. Nie "oficiálne vysvetlenie", spočívajúce v nešťastom chybnom výbruse zrkadla. Ale americké orgány zrejme v rámci diabolského sprisahania utajili, že šlo o posun vlnovej dĺžky svetla, ktorý vznikol tým, že teleskop nebol v kľude, ale obieha okolo Zeme. Čo nie je nič menšieho, než ďalší objav, ktorý objavitelia skromne neuvádzajú : Popretie Einsteinovho adičného teorému rýchlosti.V hrobe sa zaiste obrátil aj Christian Doppler. Akým zázrakom sa teda potom mohlo podariť pri HST napraviť vadu zrkadla korekčnými optickými členmi, sme sa od BRT tiež nedozvedeli. Ak pravda nerátame za vysvetlenie hysterickú reakciu veľkého Bolsteina, pre ktorého bol publicista schopný klásť otázky na odbornej úrovni, nečakanou mínou skrytou v tráve. Jedným z tromfov A. Bolča bol jeho argument, že odborný článok o jeho teórii publikoval americký časopis o obecných matematických štúdiách systémov, International Journal of ASSA. Lenže ide o argument značne pochybnej kvality. Matematická abstrakcia môže byť vnútorne konzistentnou, ale to vôbec nič nehovorí o zmysluplnosti fyzikálnych dôsledkov a vývodov. O fyzikálnych vývodoch pána Bolča publikoval zatiaľ výlučne časopisy ako napr. Plus 7 dní, čo je približný slovenský ekvivalent českého napr. Story.

Týmto sa dostávame ku smutnej kapitole, a to kvalite toho, čo nám dnešné "instantné" médiá prezentujú. A. Bolčo sa doslova vyžíva v masmediálnych prezentáciách a z 99 percent vedecky nekvalifikovaní žurnalisti jeho senzáciechtivé špekulácie úplne nekriticky citujú. Nemusí byť pravda každý redaktor zároveň fyzikom. Ale žiaľ mediálni pracovníci si takmer nikdy nedajú ani základnú námahu vyhľadať aj iné zdroje informácií, než tie, ktoré dostanú naservírované na mieste. Neinak to bolo aj včera. Viaceré mienkotvorné médiá priniesli správu o "významnom vedeckom objave", napriek tomu, že ich redaktori, osobne prítomní na podujatí, videli na vlastné oči ostrú polemiku, v ktorej "objaviteľom" rýchlo došli vecné argumenty, miesto ktorých používali elementárne nezmysly a evergreenové teórie sprisahania "oficiálnej vedy" proti nim.

Širším problémom ostáva stále klesajúci všeobecný rozhľad nielen novinárov, ale aj verejnosti ako takej. Rozkvet pseudovedy je umožnený hlavne tým, že elektronické médiá, televízia, Internet apod., nevyhnutne pracujú povrchne, skratkovito, "instantne". Takéto znalosti však nie sú znalosťami v pravom zmysle slova, skôr vytvárajú stále väčšiu masu konzumentov, pre ktorých je premýšľanie v širších súvislostiach obtiažnym vyrušením, vyžadujúcim námahu. Bolčovia vedeckí aj politickí, majú takto stále lepšiu živnú pôdu.