Dnes už väčšina ľudí asi zabudla, že lídri SMK Béla Bugár a Pál Csáky hovorili o "signáloch" útokov voči Maďarom ešte predtým, ako sa naozaj uskutočnili. Eufemisticky povedané, títo politici v žiadnom prípade neprispeli k vytváraniu pokojnej atmosféry. Na druhej strane premiér Fico sa nechal nachytať na túto hru - ako malý chlapec. Jeho prvá reakcia prišla neskoro, bola krajne nešťastná a v určitom zmysle prispela k vyhroteniu situácie. Treba pripomenúť, že reakcia SNS na incident v Nitre bola pružnejšia, rýchlejšia a dokonca tvrdšia ako pôvodné vyhlásenie Smeru, čo je osobitný dôvod na zamyslenie.

Štátnická zrelosť vicepremiéra

Oveľa závažnejšie však je, že Robert Fico sa v prvej reakcii nesprával ako štátnik, ale ako adolescent, ktorý vzdorovito vykrikuje, že on je už dospelý. Obviňovanie maďarskej strany bolo v tej chvíli nenáležité. Nie že by premiér nemal pravdu. Ale v tom okamihu sa od neho ako od predsedu vlády tejto krajiny žiadalo zásadné vyhlásenie smerujúce k ráznemu odsúdeniu etnického násilia -- a bodka.

Namiesto toho však premiér vystupoval ako politický glosátor a nie ako jeden z najvyšších ústavných činiteľov. Vykrikovať, že sme suverénni, nie je prejavom suverenity, ale neistoty. Navyše s poburujúcimi bagatelizujúcimi dovetkami, že také prípady sa stávajú aj inde, takže ich netreba rozmazávať. Kedy je však tá správna chvíľa nedvojzmyselne odsúdiť extrémizmus? Až keď príde k vražde -- ako v prípade Daniela Tupého?

To, čo nasledovalo potom, je učebnicovým príkladom zodpovednosti politika v takejto funkcii a dôsledkov, ktoré môže spôsobiť jedno vyhlásenie. Lavína zhoršovania vzťahov i ďalších incidentov sa už nedala zastaviť -- napriek tomu, že premiér (akoby si dodatočne uvedomil chybu) až zbytočne často opakoval svoj odmietavý postoj k extrémizmu v akejkoľvek podobe.

Naopak, v tejto situácii takmer šokujúco vynikla štátnická zrelosť a uvážlivosť vicepremiéra Dušana Čaploviča, ktorý je asi najpríjemnejším prekvapením tejto vlády. Jeho triezve upokojujúce slová a konštruktívne návrhy vedúce k zmiereniu oboch národov boli tým najpozitívnejším prvkom, ktorý zaznel v diskusii oboch strán. Nehovoriac o jeho ďalších doterajších krokoch, smerujúcich k posilneniu boja proti rasizmu. Nárast neofašistických prejavov začína byť alarmujúci. Nesúhlasím s ministrom vnútra, že ide len o výčiny výrastkov. Napríklad to, že napadli chlapca práve v Sládkovičove, nepovažujem za náhodu. Už niekoľko rokov upozorňujem na to, že v tomto meste zrejme pôsobí silná neofašistická bunka.

Neraz som pri ceste vlakom domov videl na tamojšej stanici lúčiť sa skupinu vyholených mladíkov, ktorí sa zdravili hlasným hajlovaním. Napokon, v tomto prípade Robert Fico premrhal príležitosť, ako silným osobným gestom potvrdiť svoje postoje k takýmto činom. Keď pred pár dňami otváral logistické centrum Samsungu v Galante, len pár stoviek metrov od neho v tamojšej nemocnici ležal zbitý mladík zo Sládkovičova. Myslím si, že v tej chvíli by väčšina slovenských občanov rada videla svojho premiéra, ako sa o tento prípad osobne zaujíma. Žiaľ, nestalo sa tak.

Hľadá sa Adenauer a de Gaulle

Na druhej strane je jasné, že problémy v slovensko-maďarských vzťahoch sa v posledných týždňoch zbytočne alebo zámerne dramatizovali až hysterizovali. Útoky voči príslušníkom maďarskej národnosti sú odporné a zvrhlé. Zvlášť (a to nezaznelo dostatočne výrazne), ak na ulici zmlátia ženu. Ale nie som si istý, či by sa zdvihla taká masívna vlna odporu a solidarity aj v prípade, keby zbili alebo zabili Róma (čo sa na Slovensku stáva nepomerne častejšie).

Žiaľ, v tomto smere je svedomie mnohých z nás nie vždy čisté. Odozva, ktorú vyvolali útoky voči Maďarom, nie je len výsledkom prirodzenej ľudskej spolupatričnosti, ale aj účelovej politickej agendy. Úloha SMK je v tomto procese dosť výrazná. V prípade tohto politického zoskupenia dokonca uvažujem nad tým, či by slušný človek nemal odmietať nielen spoluprácu s SNS, ale aj so stranou, ktorá na poste výkonného podpredsedu trpí šovinistu Miklósa Duraya. Predstavitelia SMK jeho vyjadrenia nielenže nikdy jednoznačne neodsúdili, ale sa od nich ani nedištancovali. Tvrdenia, že ide o Durayove súkromné názory, sú rovnako alibistické ako podobné komentovanie Slotových výrokov zo strany jeho koaličných partnerov.

Východisková pozícia Smeru by bola iná, keby sa nespojil s nacionalistami, keby obe zoskupenia tohto typu ponechal mimo mocenského ringu. Dnes čelí tlaku, ktorý nie je výsledkom sprisahania, ale psychologickej reakcie. Čaplovičova výzva na slovensko-maďarské vyrovnanie je tou správnou odpoveďou na naše bilaterálne vzťahy. Otázkou však zostáva, či je tou správnou konšteláciou aj osobnostná výbava premiérov na oboch stranách Dunaja. Nového Adenauera a de Gaullea tu zatiaľ nevidno.

Autor je vysokoškolský učiteľ a kandidát do Rady Slovenskej televízie

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO