Hneď si treba všimnúť, že aj zmienený Pavel Dubček, aj exhovorkyňa ministra zdravotníctva, Alexandra Novotná, sú lekármi, ako aj viacerí ďalši protagonisti tohto subjektu. Z toho vyplýva aj pomerne úzke programové zameranie na reformy zdravotníctva a školstva, náznaku programových téz sme sa dočkali i v ekológii a sociálnych veciach. Omnoho viac sme nepočuli.

Pri danej personálnej skladbe ide o viac menej zákonitý efekt. Akokoľvek je P. Dubček inteligentne a rozhľadene pôsobiaci muž, nedokázal zakryť, že strana ráta s doháňaním týchto handicapov "za pochodu", teda v praktickom politickom živote, do ktorého, ako dúfa, voliči stranu pošlú. Je otázne, či s tým možno vystačiť pred premýšľavými občanmi, ktorí by po rade neblahých skúseností, asi radšej videli viac záruk kvalifikovanosti.

Pôvabná A. Novotná zas mala prácu s vysvetľovaním, ako hodlajú osloviť Slovákov prostredníctvom "pseudoosobností", ktoré zakladali Nádej. Teda z vlády nedávno premiérom Dzurindom doslova vyhodeného ministra kultúry Františka Tótha a ďalšieho dezertéra z Ruskovej "televíznej strany" ANO, ministra hospodárstva Jirka Malchárka. Nie je tu priestor na podrobné opisovanie schopností a počinov týchto pánov, ale ani samotná Novotná príliš neprotestovala, keď sme vyjadrili údiv nad nejakým dúfaním v to, že títo muži môžu čo len minimálne pritiahnuť ľudí. Zdôraznila len, že "Nádej s nimi už nemá nič spoločného", že ju síce účinne pomohli založiť, ale na kandidátke figurujú až na samom konci, aby dali priestor iným. Nemôžeme si pomôcť, až príliš to pripomína satiricky znejúci, no vraj autentický výrok svedkyne v súdnej sieni :

"Prisahám, slávny súd, že s tým paholkom, až na tie dve deti, nemám nič spoločného"...

Túto vetu si pamätáme z knihy Tisíc a jeden vtip.

Ale skutočný život a reálna politika už nie sú natoľko úsmevnými, keď vidíme, ako sa nádejní budúci verejní činitelia vytešujú, že mesiac pred voľbami majú "až 1,7 %" preferencií. Keby to nebolo do plaču, bolo by to na smiech. Aj to je mimochodom názov jednej kapitoly zo spomínanej Kalinovej knižky. A jej podtitul : "Sebakritika a tebakritika budovateľov". Nádejisti evidentne príliš sebakritickí nie sú. Ako uviedli, viacerí odborníci či združenia výborne hodnotili napr. ich program zdravotníckych reforiem, najmä čo do viaczdrojovosti financovania rezortu, zvýšenia princípov zásluhovosti, apod. Radi veríme.

Lenže škoda námahy, ak sa ignorujú zákonitosti a špecifiká volieb a spôsobov prenikania do politiky. Vynaložená námaha potom vyjde navnivoč ako voda v piesku, hoci niektorých téz a ich schopných nositeľov, bude nesporne škoda. Či bude škoda aj ambícií rýchlo vykvasenej strany, nech súdi pri volebnej urne každý sám. Bratia Česi už takéto možnosti, pri napr. všelikých stranách priateľov piva, či erotických iniciatívach, mali. Okrem srandy a pár tisíc prepadnutých hlasov, z toho veľa nebolo.