A to pán Novotný neberie. Či storočný pán Tragáčik skoná samospádom prirodzene v spánku, alebo mu pani manželka v päťdesiatke "umelo" pomôže a pridusí ho v noci perinkou, rozdiel to tiež nebude. Výsledok bude predsa rovnaký: mŕtvy pán Tragáčik. Pán Wagner naznačuje, že pri vyberaní vlastností z ponukového listu na génovomanipulačnej klinike, s IQ bude treba soliť budúce decko opatrne. Do diskusie pridávam niekoľko didakticky veľmi zjednodušených odborných faktov:

V jadrách buniek ľudských bytostí sú gény. Gény si predstavme takto: máme tehličky, chemikmi nazývané nukleotidy. Zaraďme za sebou tehličky-nukleotidy do reťazca a aby sme ušetrili miesto, reťazec poriadne zatočme tak, že vznikne špirálový reťazec. Spojíme dva reťazce do dvojšpirály, z Nobelovej ceny známej famóznej DNA - deoxyribonukleovej kyseliny. Na základe genetickej informácie, teda poradia tehličiek-nukleotidov v DNA, sa v bunke vytvorí bielkovina, ktorá má špecifickú úlohu v ľudskom organizme. Hovorí sa, že gén kóduje bielkovinu. Jedna zo základných vlastností génu je schopnosť mutácie -- zmeny.

Tehličky samé "prirodzene" alebo pod tlakom prostredia menia svoje poradie a skúšajú, či nenakódujú niečo lepšie ako doteraz. Občas sa im to podarí a občas nás tým zabijú. Napríklad mutácia génu kódujúceho inzulín. Keď je poradie tehličiek-nukleotidov v reťazci DNA nesprávne, vytvorí sa nefunkčný inzulín. A máme problém -- cukrovku (presnejšie, jeden z jej zriedkavých špecifických podtypov). Ako sa dá pomôcť génovou manipuláciou?

Gén v tele človeka sa opraviť nedá. Zatiaľ. Génová manipulácia je technika, keď sa príslušný správny gén, teda úsek DNA kódujúci napríklad ľudský inzulín, vloží do DNA inej bunky, napríklad baktérie, ktorá na základe toho začne produkovať inzulín, ktorý je zhodný s inzulínom u zdravého človeka. Takto vyprodukovaný inzulín sa používa v liečbe cukrovky. Iba málo ochorení je zapríčinených izolovanou poruchou jedného génu. Väčšina ochorení je spôsobených viacerými faktormi ako sú pomer stavu mnohých génov, životospráva, životné prostredie a mnohé ďalšie.

Ľudský genóm je zmapovaný. Fakt, ktorý znie tak desivo, znamená iba to, že vieme, aké je poradie tehličiek-nukleotidov v DNA. Vieme, akú bielkovinu gén kóduje (mnohé nekódujú), ale nevieme vždy komplexnú úlohu tejto bielkoviny v organizme a už vôbec nevieme, kde sú medzi týmito jednoduchými molekulami ukryté krása, múdrosť, optimizmus, priebojnosť a ďalšie vlastnosti vysoko žiadúce u budúceho potomka.

Keby mi pred pár desiatkami rokmi vizionár pán Tragáčik zjavil, že bude existovať niečo také ako mobilný telefón, že sa s ním bude dať dokonca aj fotiť a pripájať sa na internet, ironicky by som sa pousmiala, mrkla smerom k najbližšej čiernej diere a napísala do Britských listov, že to nie je možné... Genetika je prudko sa vyvíjajúci vedný odbor, a preto - ak má moje pousmiatie principiálne chyby, rada si o nich na Britských listoch prečítam.