Pre "zásadných" euroskeptikov (namietajúcich proti európskej integrácii ako ekonomickému a politickému projektu) je vítanou príležitosťou, ako európsky integračný proces zastaviť či zvrátiť. Neoliberálna pravica žiada návrat k spoločnému trhu (bez ohľadu na to, že je to v lepšom prípade nekonzistentný, v horšom utopický postoj), populistická pravica žiada posilnenie národných štátov na úkor Únie, krajná ľavica sa pohybuje neisto medzi ideovým internacionalizmom a lákaním populistického nacionalizmu. No odmietnutie euroústavy vo Francúzsku nebolo (prioritne) o týchto témach.

Pravica "áno", ľavica "nie"

Rozdelenie francúzskych voličov na odporcov a podporovateľov euroústavy pomerne presne kopírovalo pravo-ľavé rozdelenie politického spektra. Zatiaľ čo Maastrichtská zmluva bola schválená do veľkej miery vďaka podpore ľavice (65 percent voličov ľavice hlasovalo za), pri ústavnej zmluve to bolo naopak. Podľa prieskumu inštitútu IPSOS pre denník Le Figaro, robeného v deň referenda, 64 percent voličov francúzskej ľavice ústavnú zmluvu odmietlo (to znamená 59 percent socialistov, 61 percent Zelených, 92 percent komunistov a 86 percent podporovateľov trockistických strán). V skupine ľudí hlasujúcich proti ústavnej zmluve teda tvorili voliči ľavicových strán až 57 percent -- krajne pravicové strany (Národný front a Hnutie za Francúzsko) tvorili len 28 percent.

Tábor podporovateľov euroústavy zas možno identifikovať s parlamentou pravicou -- za hlasovalo 82 percent sympatizantov UDF a 84 percent UMP. Celkovo bolo medzi podporovateľmi euroústavy 58 percent sympatizantov parlamentnej pravice, 35 percent ľavice (Socialistická strana oficiálne ústavnú zmluvu podporila, presvedčiť však dokázala len menšinu svojich potenciálnych voličov) a marginálne percentá krajnej pravice a ľavice.

Sociálne rozdiely

Politickému rozdeleniu voličov zodpovedá aj sociálne. Ak porovnáme hlasovanie o Maastrichtskej zmluve s referendom o euroústave, "nie" zosilnelo hlavne v sociálne slabších skupinách -- proti ústavnej zmluve hlasovalo 79 percent robotníkov (v roku 1992 to bolo 61 percent) a 67 percent zamestnancov (1992 -- 53 percent). Prelom nastal aj v strednej triede, keď proti hlasovalo 52 percent ľudí, ktorých k nej možno počítať (v roku 1992 -- 38 percent).

A nakoniec podobný výsledok dostaneme, ak sa pozrieme na rozdelenie hlasov podľa príjmov -- proti ústavnej zmluve hlasovalo 60 percent ľudí žijúcich v domácnostiach s príjmom nižším ako 1 000 eur, 65 percent z kategórie 1000 -- 2000 eur a 58 percent z kategórie medzi 2 000 a 3 000 eur. Ústavná zmluva tak získala podporu len v kategórii príjmov vyšších ako 3 000 eur -- 63 percent za.

Nie menej Európy, ale iná Európa

K nudnej, no potrebnej štatistike pridajme ešte jeden údaj podporujúci tvrdenie, že francúzske odmietnutie euroústavy nebolo odmietnutím európskej integrácie. Podľa citovaného prieskumu IPSOS-Le Figaro z 3 355 ľudí starších ako 18 rokov a zapísaných na volebných hárkoch, ktorí sa na ňom zúčastnili, 72 percent deklaruje podporu ďalšiemu pokračovaniu európskej konštrukcie. Tento názor prevláda medzi sympatizantmi všetkých politických strán, s výnimkou krajnej pravice -- zastáva ho 97 percent podporovateľov euroústavy a 57 percent jej odporcov.

Z povedaného a z argumentov v predreferendovej kampani môžeme usudzovať, že európska ústavná zmluva bola odmietnutá predovšetkým zo strachu z jej negatívneho dosahu na sociálnu situáciu. Francúzi hlasovali proti Európskej únii, ktorá oslabuje sociálne práva, a tým odsúva mnohých na okraj spoločnosti -- a tieto obavy už zasiahli aj strednú triedu. V skutočnosti však pravdou je, že oslabovanie sociálneho štátu nie je priamym dôsledkom európskej integrácie, ale politík národných vlád. Európska integrácia je "vinná" len v tom, že je nedostatočná -- odbúravajú sa prekážky pohybu kapitálu, no súčasne sa mešká s harmonizáciou pravidiel, ktorá by zabránila tlaku na znižovanie sociálnych a environmentálnych štandardov. Lenže aj táto nerovnováha v integračnom procese, ktorá ho nutne vzďaľuje ľuďom, je vedomým i neplánovaným výsledkom politiky vlád.

Takáto interpretácia výsledkov francúzskeho referenda vysvetľuje aj podporu, ktorú má napríklad európska ústavná zmluva na Slovensku. Je premietnutím väčšinovej podpory integračnému procesu, s ktorým sú spájané nádeje na zlepšenie sociálnej situácie. Aj na Slovensku môže prísť po čase "vytriezvenie". Vtedy však bude potrebné vyhnúť sa zjednodušujúcemu, a opäť nekritickému, "vineniu Európy" a uvedomiť si úzku prepojenosť medzi domácou a európskou politikou.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO