15. 12. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
15. 12. 2004

Chemik Antonín Holý:

Veda a umenia súvisia

V spolupráci s belgickým virológom profesorom De Clercqem pripravil Antonín Holý látky na výrobu liekov, Vistide, Viread, Hepsera, proti AIDS a hepatitíde. Získal viacero ocenení, vrátane Descartovy ceny od Európskej komisie (2002). Dnes hovorí o problémoch vedy, jej vzťahu k umeniu, spoločnosti, pričom pochybuje o Darwinovi, eutanázii a klonovaniu. V závere tiež kritizuje pomery vo vede po roku 1989.

Vedec ako predstava

Vedec je ten kto má v prvej skúmavke modrú, v druhej zelenú. Definícia vedca: ak zmieša modrú a zelenú a začne sa mu to tam dymiť. Veľkosť vedca: čím väčší dym, tým väčší vedec.

Miroslav Brada, SÚDY (Archa Snívavcov, Práca 1996)

Človek sa skladá z uhlíka, ku ktorému má najbližšie kremík. Môže byť človek zložený inak?
Sme založení na vode, ktorá interaguje s mnohými látkami, má rôzne skupenstvá. Vďaka vode sme. Naše zloženie je optimálne. Kremík tieto vlastnosti nemá.
Dospel k tomu vývoj, ako tvrdil Darwin?
Nie som o tom presvedčený a určite nie som sám. Je to nepravdepodobné. Náš čas je pre vývoj príliš malý. Napokon Darwin neodpovedá na otázku vzniku života, prenáša to iba o rovinu ďalej, na jeho premenu. Tie veci nie sú ani spätne overiteľné.
Choroby sa v súlade s Darwinom dajú chápať ako nástroje "skvalitnenia" génov, keď slabší zahynú. Nie je medicína predlžujúca životy v tomto zmysle škodlivá?
Čo to "skvalitnenie" má byť? V praxi by to viedlo k ideálu svalnatého hlupáčika s vysokou schopnosťou rozmnožovania a nízkym IQ, a partnerkou podobných parametrov. Kultúrny človek aktívne odstraňuje hendikepy. Skúsenosťou, analýzou, abstrakciou a zovšeobecňovaním, aby ich syntézou predvídal a prežil. Nie je to vec predĺženia života, ale "prežitia".
No k chorobám ako AIDS, SARS asi napomáha aj človek devastáciou prostredia, ktoré nejako reaguje.
Neverím v autoregulatívne mechanizmy, že si príroda pomôže bez nás, nejaká Pangea. Iste na týchto problémoch má podiel človek: premnoženie, špinavá voda, promiskuita, extrémne sexuálne praktiky, tesný kontakt so zvieratami. Rozumné bytosti by to predsa mali zvládnuť.
Je spoločnosť dostatočne rozumná?
Z toho, ako sa dnes chová, je jasne iracionálna, priam nemožne hlúpa. Niet divu, pri takom zastúpení jednotlivcov hlupákov. Ak potrebuje naozaj to, čomu sa hovorí "politici" či "celebrity", len svoju neschopnosť a hlúposť dokazuje.
Veľa ľudí s Aidsom žije v špine, biede. Môže tým vzniknúť - mutáciou vírov - nová choroba?
Nejaká hybridná infekcia? Skôr hrozí, že sa iné infekčné choroby rýchlo roznesú hmyzom či priamym prenosom medzi ľuďmi. Otepľovaním sa môžu etablovať aj v našich zemepisných šírkach. Veď lietadlom ste tu z teplých krajín za pár hodín. Je to treba sledovať.
Váš názor na eutanáziu?
Je otázka etiky či a kedy vypnúť prístroje udržujúce už fakticky mŕtveho pacienta pri experimentálne zistiteľných životných prejavoch. Eutanáziu rozhodne odmietam, lebo v histórii sa vždy zneužilo, čo sa zneužiť dalo. Akoby nevzdelanec opravoval zložitý počítač vesmírneho korábu. Nechtiac môžeme napáchať veľké škody a vedome zneužiť nové poznatky. Je to hra s ohňom bez vody na uhasenie.
S tým zrejme súvisí aj klonovanie...
...nás ani zvierat nie je nedostatok. Viem si predstaviť jediný výsledok: masovú produkciu armády robotov s vymytým mozgom v ľudskom tele reagujúcim na elektronické povely "Centra".
Genetické kódy DNA, RNA rozlúštil softwér. Nahradí chemika počítač?
Počítače iba urýchľujú neproduktívnu prácu. Chemik robí s reálnou hmotou, v reálnom čase, počítač ho preto nenahradí. Výnimka je možno kvantová chémia. Pri obrovskom množstve výpočtov, ako molekulové modelovanie, je význam počítačov veľký. Posúdiť realitu výsledku musí však človek. Inak genetický kód rozlúštil Dieter Söll. V roku 1964 urobil syntézu všetkých 64 trinukleotidov. Až potom počítače určili sériu nukleotidov. Söll bol príliš mladý, Nobelovu cenu tak nedostal.
Ktoré objavy sú v chémii najväčšie?
Chémia je celá sústava vied. Moderná chémia stojí na objavoch Lavoisiera, Mendelejeva, Boyla. Tí stáli na objavoch alchymistov, ktorí zasa vyšli z poznatkov získaných a uplatňovaných v Mezopotámii, Egypte a inde.
Fleming objavil penicilín náhodným pozorovaním miznúcich baktérií z miest s plesňou. Je objav náhodný?
"Náhoda" je štatisticky neodhadnuteľná možnosť. V Paríži som raz stretol priateľa, s ktorým som dlho nebol, a ktorý tam bol tiež na návšteve. K tomu musíte vytvoriť podmienky: s priateľom ste sa museli zoznámiť, museli ste byť v rovnakom čase ako priateľ v Paríži. Až potom sa mohlo "náhodou" stať, že sa v rovnakom čase a priestore stretnete, a ešte sa musíte pozerať okolo. Aj Fleming musel študovať rast baktérií, až si všimol... Čiže ide o iný jav ako uhádnutie 5 zo 64 čísiel. Objav nie je úplne náhodný. V medicinálnej chémii skôr niečo nájdete, ak obmeníte existujúce "vedúce štruktúry". Farmaceutické firmy zriaďujú "múzeá" - zbierky zlúčenín pre rôzne účely. Keď sa objaví nový cieľ, nová metóda, často s úspechom využívajú túto kapacitu. Je celé odvetvie, čo pripravuje knihovňu látok - zmesi látok príbuznej štruktúry.
V roku 1858 objavil Friedrich Kekule vzorec benzénu v sne o hadovi hryzúcom sa do chvosta. Máte aj Vy nejaké sny?
Takúto fantáziu nemám. Stane sa, že podvedome riešim aj vedecké problémy. V takom polobdelom stave vznikne občas konkrétne riešenie. Nie vždy sa mi ho ale podarí vybaviť.
Veda aj umenie vyžadujú nápad. Patria v tomto zmysle do jednej kategórie?
Sú blízko. Veľa vedcov má aj aktívny vzťah k umeniu, no moderný štýl vzdelávania to už vylučuje. Experimentálni vedci sú ako umelci dobrí remeselníci. Nápad je logická syntéza myšlienok vedúcich k novej kvalite, poznaniu. Najprv je nápad, po ktorom môže pôsobiť náhoda.
Čiže ak niekto vyniká vo vede, môže vyniknúť aj v umení?
Je tam paralela. Veľa umelecky orientovaných ľudí sú medici. Medzi chemikmi a technikmi ich toľko nie je, ale sú. Dakedy bola širšia orientácia, dnes je tendencia k špecializácii. Medzi umením a vedou sú aj principiálne rozdiely. Umelec nápad hneď či aspoň skoro realizuje, vedcovi to trvá roky.
Aj niektoré umelecké diela vznikali dlho.
Možno romány, no taký sochár môže nápad realizovať hneď. Vo vede je to pomalšie. Rozdiel medzi umením a vedou je predsa len reálny. Hudba, spev nie je reálna vec, i keď využíva reálne prostriedky.
Pred pár storočiami ani to, čo robíte Vy nebolo reálne.
Vždy stojíme na základoch predkov. Nedá sa objaviť všetko od Pythagora až po nukleárne reakcie.
Keď Isaac Newton formuloval základy fyziky, nikto to asi nepovažoval za reálne.
To je pravda, umenie však závisí aj na politike. Veda nie.
Politika a úroveň spoločnosti nepriamo určujú náplň vedeckého skúmania. Ak by boli ľudia zásadovejší, AIDS by nebol tak hrozivý.
Aids je naozaj následkom skôr promiskuity, hoci naň pôsobí aj hygiena genitálnych ciest. A sú aj presvedčivé štúdie o pozitívnom vplyve liečenia TBC na prenos víru HIV. Do akej miery je veda daná vopred, a ako veľmi sa v nej premieta ľudský faktor?
Pri komunikácii sa ľudský faktor vždy uplatňuje, dohodou o význame pojmov, spoločnom slovníku. Že fosfor je fosfor, že sa označuje P, že jeho atómová hmotnosť je 31,04 násobok hmotnosti atómu izotopu vodíka 1H atď. Ide o terminológiu, definície jednotky, názvy, ich systematiku... Názvy abstraktných pojmov (ako názvy farieb) sú dohodnuté. Veda nie je niečo, čo existuje objektívne. Je to spôsob skúmania objektívnych skutočností a ich vzťahov, a logická syntéza pre vyššie poznanie a prípadné využitie. Pre to všetko je nutný "jazyk", čím vznikajú praktické problémy. Japonci do svojho písma prekladajú celú vedeckú a technickú nejaponskú literatúru. No sú aj veci vopred dané, ako asymetria života: bielkoviny sú iba z L-aminokyselín. Mohlo by to byť aj naopak. Jednotu a jej dôsledky možno chápať, danosť už horšie.
Stane sa, že okolie najlepšieho vedca vylúči?
Skôr za komunistov. Ja radšej nie som ani v grantových komisiách pre prípad, že by o grant žiadal známy. Jeden posudzovateľ nám raz vytkol, že žiadame o grant, keď máme toľko prostriedkov. Schopný človek nemusí mať šťastie, prípadne nevie zámer formulovať.
Veda vyžaduje isté materiálne a spoločenské zázemie. Čím by sa zaoberal Edison, Einstein keby nemohli rozvinúť svoj talent?
Neviem sa do toho veľmi vžiť. Za takých okolností, človek na niečo také ako veda asi ani nemyslí. Musí odísť preč, ako Maročania, Alžírčania, ktorí sú vo Francúzsku, Anglicku. Ťažko sa robí veda, keď neuživíte rodinu.
Niektorí chirurgovia vraj majú "boží komplex", keďže rozhodujú o živote. Chemik meniaci hmotu môže mať podobný pocit...
...Čapek o tom písal v Krakatite, Verne v Oceľovom Meste. Ak označíte za "chemikov" ľudí z japonskej sekty, ktorí pripravili plyn, aby zabíjali v tokijskom metre, snáď áno. Vždy je to ale otázka zvrátenej logiky.
Ako by chemik definoval hmotu?
Nie je to potrebné, stačia základné zákony o hmote. Chémia je založená na premene hmoty, pozná jej obmedzenú stabilitu na molekulárnej úrovni.
Je v chémii stále čosi nové, alebo je už nutné spojenie s inými oblasťami?
Stále sú nové možnosti, v materiáloch sú veľké rezervy. Veľa oblastí iba začína: skúmanie nových zliatin, delenie bielkovín v beztiažnom stave. Fyzika a chémia sa prelína v materiáloch, prístrojoch.
Nahradí v budúcnosti ropu nejaká zlúčenina?
Ľudia si často mylne myslia, že ropa je nahraditeľná. V rope sú organické zlúčeniny, čo sa nedajú vyrobiť. Nejde ani tak o autá ako chemický a farmaceutický priemysel, ten ropu potrebuje. Tá obava z vyčerpania je oprávnená.
Čím sa odlišoval výskum pred a po roku 1989?
Nechcem zovšeobecňovať, len podľa skúseností v mojom odbore, snáď sa to dá povedať dosť všeobecne o experimentálnych prírodných a technických vedách: bolo síce oveľa menej prostriedkov, no boli isté. Oveľa menej úradovania a byrokratických prekážok, možnosť sústrediť sa na prácu. Mladí si oveľa viac vážili možnosť pracovať vo vede, mohli sa vybrať len tí najlepší. Boli oveľa šikovnejší, vynaliezavejší, nešli tak po peniazoch. Neboli tak draví či neprejavovali svoje ambície. Okrem kvality práce tu bola totiž ešte aspoň jedna bariéra -- vzťahy medzi ľuďmi boli ľahšie. Keďže sa nestarali o peniaze, nemuseli podvádzať. Prečo by si bol niekto mal podvodne pripisovať prácu, ktorej autorom nebol? To všetko v obrátenom zmysle platí pre roky po roku 1989. S tým, že zatiaľ čo vtedy nás na Západe brali za akýchsi exotov a vo všetkom sme mali výhody či aspoň zvláštne postavenie, dnes je tomu koniec. Dnes sme členmi bolestivo krívajúcej svorky vlkov, čo sa ženú za vidinou peňazí, nefér si bránia a bezohľadne sa napádajú. Stále sa hodnotíme, počítame publikácie, body, citovanosť, robíme poradie... Zdá sa mi, že sme stratili zmysel pre zmysel vedy. Spoločenské uznanie vedy, už predtým nevysoké, ešte kleslo. Pred vedu sa posunuli oveľa bohatší podnikatelia, zbohatlíci, pop-hviezdy. Pre politikov na čele s vládou (jedno či ľavou, strednou, pravou) nie je vzdelanie dôležité. Prečo by aj malo byť? Napriek všetkým proklamáciám na vedu doslova s posmechom kašlú.

(Zkrácená verze tohoto rozhovoru vyšla v listě Národná obroda.

                 
Obsah vydání       15. 12. 2004
15. 12. 2004 Kachna roku! Fabiano  Golgo
15. 12. 2004 Britský ministr vnitra David Blunkett rezignoval na svou funkci
15. 12. 2004 Jak nenapsat objektivní zprávu Zdeněk  Jemelík
15. 12. 2004 Kubánští manželé žádají zpět své děti, Kuba prodlužuje řízení o výjezdní doložce Petr  Svoboda
15. 12. 2004 Firma Yukos oznamuje bankrot
15. 12. 2004 Měsíc, kdy jste se narodili, mívá vliv na to, jakými budete trpět nemocemi
15. 12. 2004 Mladí Češi rekordně kouří a pijí
15. 12. 2004 Británie musí vyšetřit smrt iráckého civilisty
15. 12. 2004 Rekordně klesla sledovanost televize BBC
15. 12. 2004 Michael  Marčák
15. 12. 2004 Veda a umenia súvisia Miroslav  Brada
14. 12. 2004 Nikomu nevadí, že nejvlivnější televizi v ČR získal mocný zahraniční vlastník Jan  Čulík
14. 12. 2004 Traband skutečně jede, ačkoliv neví kam Bohumil  Kartous
15. 12. 2004 Michael  Marčák
14. 12. 2004 Vývoj na Ukrajině je podivný...
14. 12. 2004 K čemu je státní zkouška? Martin  Škabraha
14. 12. 2004 "Kolik budu muset studovat literatury?" Rajendra A. Chitnis
14. 12. 2004 `How much literature do I have to do?' Rajendra A. Chitnis
13. 12. 2004 Bohemistika, slovakistika jsou vlivnými vyslanci ČR i Slovenska - přežijí v zahraničí? Tim  Beasley-Murray
13. 12. 2004 Czech, Slovak, Minority Subjects and Discipline Tim  Beasley-Murray
13. 12. 2004 Jak Západ platí a organizuje "spontánní demokratické revoluce"
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
6. 12. 2004 Hospodaření OSBL za listopad 2004
22. 11. 2003 Adresy redakce

Redakční výběr nejzajímavějších článků z poslední doby RSS 2.0      Historie >
15. 12. 2004 Veda a umenia súvisia Miroslav  Brada
15. 12. 2004 Kachna roku! Fabiano  Golgo
14. 12. 2004 "Kolik budu muset studovat literatury?" Rajendra A. Chitnis
14. 12. 2004 Traband skutečně jede, ačkoliv neví kam Bohumil  Kartous
14. 12. 2004 Nikomu nevadí, že nejvlivnější televizi v ČR získal mocný zahraniční vlastník Jan  Čulík
13. 12. 2004 Bohemistika, slovakistika jsou vlivnými vyslanci ČR i Slovenska - přežijí v zahraničí? Tim  Beasley-Murray
13. 12. 2004 Spolková mravní bída Václav  Dušek
13. 12. 2004 Jak Západ platí a organizuje "spontánní demokratické revoluce"   
10. 12. 2004 Češi mluví jen sami mezi sebou. Kdy se to změní? Jan  Čulík
10. 12. 2004 Vynikající malířka o lidské identitě Jan  Paul
8. 12. 2004 Tajný svět George W. Bushe - V síti víry, obchodu a moci Ondřej  Slačálek
8. 12. 2004 Čtyři tváře Strany Zelených a Strany pro otevřenou společnost Pavel  Pečínka
8. 12. 2004 Trojí pohled na tuto zemi Oskar  Krejčí
8. 12. 2004 Mám rád děti celého světa... Tomáš  Koloc
8. 12. 2004 Jak se v Jihlavě opět myslelo filmem Petr  Šafařík