Vedec ako predstava
Vedec je ten kto má v prvej skúmavke modrú, v druhej zelenú. Definícia vedca: ak zmieša modrú a zelenú a začne sa mu to tam dymiť. Veľkosť vedca: čím väčší dym, tým väčší vedec.
Miroslav Brada, SÚDY (Archa Snívavcov, Práca 1996)
Človek sa skladá z uhlíka, ku ktorému má najbližšie kremík. Môže byť človek zložený inak?
Sme založení na vode, ktorá interaguje s mnohými látkami, má rôzne skupenstvá. Vďaka vode sme. Naše zloženie je optimálne. Kremík tieto vlastnosti nemá.
Dospel k tomu vývoj, ako tvrdil Darwin?
Nie som o tom presvedčený a určite nie som sám. Je to nepravdepodobné. Náš čas je pre vývoj príliš malý. Napokon Darwin neodpovedá na otázku vzniku života, prenáša to iba o rovinu ďalej, na jeho premenu. Tie veci nie sú ani spätne overiteľné.
Choroby sa v súlade s Darwinom dajú chápať ako nástroje "skvalitnenia" génov, keď slabší zahynú. Nie je medicína predlžujúca životy v tomto zmysle škodlivá?
Čo to "skvalitnenie" má byť? V praxi by to viedlo k ideálu svalnatého hlupáčika s vysokou schopnosťou rozmnožovania a nízkym IQ, a partnerkou podobných parametrov. Kultúrny človek aktívne odstraňuje hendikepy. Skúsenosťou, analýzou, abstrakciou a zovšeobecňovaním, aby ich syntézou predvídal a prežil. Nie je to vec predĺženia života, ale "prežitia".
No k chorobám ako AIDS, SARS asi napomáha aj človek devastáciou prostredia, ktoré nejako reaguje.
Neverím v autoregulatívne mechanizmy, že si príroda pomôže bez nás, nejaká Pangea. Iste na týchto problémoch má podiel človek: premnoženie, špinavá voda, promiskuita, extrémne sexuálne praktiky, tesný kontakt so zvieratami. Rozumné bytosti by to predsa mali zvládnuť.
Je spoločnosť dostatočne rozumná?
Z toho, ako sa dnes chová, je jasne iracionálna, priam nemožne hlúpa. Niet divu, pri takom zastúpení jednotlivcov hlupákov. Ak potrebuje naozaj to, čomu sa hovorí "politici" či "celebrity", len svoju neschopnosť a hlúposť dokazuje.
Veľa ľudí s Aidsom žije v špine, biede. Môže tým vzniknúť - mutáciou vírov - nová choroba?
Nejaká hybridná infekcia? Skôr hrozí, že sa iné infekčné choroby rýchlo roznesú hmyzom či priamym prenosom medzi ľuďmi. Otepľovaním sa môžu etablovať aj v našich zemepisných šírkach. Veď lietadlom ste tu z teplých krajín za pár hodín. Je to treba sledovať.
Váš názor na eutanáziu?
Je otázka etiky či a kedy vypnúť prístroje udržujúce už fakticky mŕtveho pacienta pri experimentálne zistiteľných životných prejavoch. Eutanáziu rozhodne odmietam, lebo v histórii sa vždy zneužilo, čo sa zneužiť dalo. Akoby nevzdelanec opravoval zložitý počítač vesmírneho korábu. Nechtiac môžeme napáchať veľké škody a vedome zneužiť nové poznatky. Je to hra s ohňom bez vody na uhasenie.
S tým zrejme súvisí aj klonovanie...
...nás ani zvierat nie je nedostatok. Viem si predstaviť jediný výsledok: masovú produkciu armády robotov s vymytým mozgom v ľudskom tele reagujúcim na elektronické povely "Centra".
Genetické kódy DNA, RNA rozlúštil softwér. Nahradí chemika počítač?
Počítače iba urýchľujú neproduktívnu prácu. Chemik robí s reálnou hmotou, v reálnom čase, počítač ho preto nenahradí. Výnimka je možno kvantová chémia. Pri obrovskom množstve výpočtov, ako molekulové modelovanie, je význam počítačov veľký. Posúdiť realitu výsledku musí však človek. Inak genetický kód rozlúštil Dieter Söll. V roku 1964 urobil syntézu všetkých 64 trinukleotidov. Až potom počítače určili sériu nukleotidov. Söll bol príliš mladý, Nobelovu cenu tak nedostal.
Ktoré objavy sú v chémii najväčšie?
Chémia je celá sústava vied. Moderná chémia stojí na objavoch Lavoisiera, Mendelejeva, Boyla. Tí stáli na objavoch alchymistov, ktorí zasa vyšli z poznatkov získaných a uplatňovaných v Mezopotámii, Egypte a inde.
Fleming objavil penicilín náhodným pozorovaním miznúcich baktérií z miest s plesňou. Je objav náhodný?
"Náhoda" je štatisticky neodhadnuteľná možnosť. V Paríži som raz stretol priateľa, s ktorým som dlho nebol, a ktorý tam bol tiež na návšteve. K tomu musíte vytvoriť podmienky: s priateľom ste sa museli zoznámiť, museli ste byť v rovnakom čase ako priateľ v Paríži. Až potom sa mohlo "náhodou" stať, že sa v rovnakom čase a priestore stretnete, a ešte sa musíte pozerať okolo. Aj Fleming musel študovať rast baktérií, až si všimol... Čiže ide o iný jav ako uhádnutie 5 zo 64 čísiel. Objav nie je úplne náhodný. V medicinálnej chémii skôr niečo nájdete, ak obmeníte existujúce "vedúce štruktúry". Farmaceutické firmy zriaďujú "múzeá" - zbierky zlúčenín pre rôzne účely. Keď sa objaví nový cieľ, nová metóda, často s úspechom využívajú túto kapacitu. Je celé odvetvie, čo pripravuje knihovňu látok - zmesi látok príbuznej štruktúry.
V roku 1858 objavil Friedrich Kekule vzorec benzénu v sne o hadovi hryzúcom sa do chvosta. Máte aj Vy nejaké sny?
Takúto fantáziu nemám. Stane sa, že podvedome riešim aj vedecké problémy. V takom polobdelom stave vznikne občas konkrétne riešenie. Nie vždy sa mi ho ale podarí vybaviť.
Veda aj umenie vyžadujú nápad. Patria v tomto zmysle do jednej kategórie?
Sú blízko. Veľa vedcov má aj aktívny vzťah k umeniu, no moderný štýl vzdelávania to už vylučuje. Experimentálni vedci sú ako umelci dobrí remeselníci. Nápad je logická syntéza myšlienok vedúcich k novej kvalite, poznaniu. Najprv je nápad, po ktorom môže pôsobiť náhoda.
Čiže ak niekto vyniká vo vede, môže vyniknúť aj v umení?
Je tam paralela. Veľa umelecky orientovaných ľudí sú medici. Medzi chemikmi a technikmi ich toľko nie je, ale sú. Dakedy bola širšia orientácia, dnes je tendencia k špecializácii. Medzi umením a vedou sú aj principiálne rozdiely. Umelec nápad hneď či aspoň skoro realizuje, vedcovi to trvá roky.
Aj niektoré umelecké diela vznikali dlho.
Možno romány, no taký sochár môže nápad realizovať hneď. Vo vede je to pomalšie. Rozdiel medzi umením a vedou je predsa len reálny. Hudba, spev nie je reálna vec, i keď využíva reálne prostriedky.
Pred pár storočiami ani to, čo robíte Vy nebolo reálne.
Vždy stojíme na základoch predkov. Nedá sa objaviť všetko od Pythagora až po nukleárne reakcie.
Keď Isaac Newton formuloval základy fyziky, nikto to asi nepovažoval za reálne.
To je pravda, umenie však závisí aj na politike. Veda nie.
Politika a úroveň spoločnosti nepriamo určujú náplň vedeckého skúmania. Ak by boli ľudia zásadovejší, AIDS by nebol tak hrozivý.
Aids je naozaj následkom skôr promiskuity, hoci naň pôsobí aj hygiena genitálnych ciest. A sú aj presvedčivé štúdie o pozitívnom vplyve liečenia TBC na prenos víru HIV.
Do akej miery je veda daná vopred, a ako veľmi sa v nej premieta ľudský faktor?
Pri komunikácii sa ľudský faktor vždy uplatňuje, dohodou o význame pojmov, spoločnom slovníku. Že fosfor je fosfor, že sa označuje P, že jeho atómová hmotnosť je 31,04 násobok hmotnosti atómu izotopu vodíka 1H atď. Ide o terminológiu, definície jednotky, názvy, ich systematiku... Názvy abstraktných pojmov (ako názvy farieb) sú dohodnuté. Veda nie je niečo, čo existuje objektívne. Je to spôsob skúmania objektívnych skutočností a ich vzťahov, a logická syntéza pre vyššie poznanie a prípadné využitie. Pre to všetko je nutný "jazyk", čím vznikajú praktické problémy. Japonci do svojho písma prekladajú celú vedeckú a technickú nejaponskú literatúru. No sú aj veci vopred dané, ako asymetria života: bielkoviny sú iba z L-aminokyselín. Mohlo by to byť aj naopak. Jednotu a jej dôsledky možno chápať, danosť už horšie.
Stane sa, že okolie najlepšieho vedca vylúči?
Skôr za komunistov. Ja radšej nie som ani v grantových komisiách pre prípad, že by o grant žiadal známy. Jeden posudzovateľ nám raz vytkol, že žiadame o grant, keď máme toľko prostriedkov. Schopný človek nemusí mať šťastie, prípadne nevie zámer formulovať.
Veda vyžaduje isté materiálne a spoločenské zázemie. Čím by sa zaoberal Edison, Einstein keby nemohli rozvinúť svoj talent?
Neviem sa do toho veľmi vžiť. Za takých okolností, človek na niečo také ako veda asi ani nemyslí. Musí odísť preč, ako Maročania, Alžírčania, ktorí sú vo Francúzsku, Anglicku. Ťažko sa robí veda, keď neuživíte rodinu.
Niektorí chirurgovia vraj majú "boží komplex", keďže rozhodujú o živote. Chemik meniaci hmotu môže mať podobný pocit...
...Čapek o tom písal v Krakatite, Verne v Oceľovom Meste. Ak označíte za "chemikov" ľudí z japonskej sekty, ktorí pripravili plyn, aby zabíjali v tokijskom metre, snáď áno. Vždy je to ale otázka zvrátenej logiky.
Ako by chemik definoval hmotu?
Nie je to potrebné, stačia základné zákony o hmote. Chémia je založená na premene hmoty, pozná jej obmedzenú stabilitu na molekulárnej úrovni.
Je v chémii stále čosi nové, alebo je už nutné spojenie s inými oblasťami?
Stále sú nové možnosti, v materiáloch sú veľké rezervy. Veľa oblastí iba začína: skúmanie nových zliatin, delenie bielkovín v beztiažnom stave. Fyzika a chémia sa prelína v materiáloch, prístrojoch.
Nahradí v budúcnosti ropu nejaká zlúčenina?
Ľudia si často mylne myslia, že ropa je nahraditeľná. V rope sú organické zlúčeniny, čo sa nedajú vyrobiť. Nejde ani tak o autá ako chemický a farmaceutický priemysel, ten ropu potrebuje. Tá obava z vyčerpania je oprávnená.
Čím sa odlišoval výskum pred a po roku 1989?
Nechcem zovšeobecňovať, len podľa skúseností v mojom odbore, snáď sa to dá povedať dosť všeobecne o experimentálnych prírodných a technických vedách: bolo síce oveľa menej prostriedkov, no boli isté. Oveľa menej úradovania a byrokratických prekážok, možnosť sústrediť sa na prácu. Mladí si oveľa viac vážili možnosť pracovať vo vede, mohli sa vybrať len tí najlepší. Boli oveľa šikovnejší, vynaliezavejší, nešli tak po peniazoch. Neboli tak draví či neprejavovali svoje ambície. Okrem kvality práce tu bola totiž ešte aspoň jedna bariéra -- vzťahy medzi ľuďmi boli ľahšie. Keďže sa nestarali o peniaze, nemuseli podvádzať. Prečo by si bol niekto mal podvodne pripisovať prácu, ktorej autorom nebol? To všetko v obrátenom zmysle platí pre roky po roku 1989. S tým, že zatiaľ čo vtedy nás na Západe brali za akýchsi exotov a vo všetkom sme mali výhody či aspoň zvláštne postavenie, dnes je tomu koniec. Dnes sme členmi bolestivo krívajúcej svorky vlkov, čo sa ženú za vidinou peňazí, nefér si bránia a bezohľadne sa napádajú. Stále sa hodnotíme, počítame publikácie, body, citovanosť, robíme poradie... Zdá sa mi, že sme stratili zmysel pre zmysel vedy. Spoločenské uznanie vedy, už predtým nevysoké, ešte kleslo. Pred vedu sa posunuli oveľa bohatší podnikatelia, zbohatlíci, pop-hviezdy. Pre politikov na čele s vládou (jedno či ľavou, strednou, pravou) nie je vzdelanie dôležité. Prečo by aj malo byť? Napriek všetkým proklamáciám na vedu doslova s posmechom kašlú.
(Zkrácená verze tohoto rozhovoru vyšla v listě Národná obroda.
|
