Sociálne a spoločenské teórie tzv. postmodernistického charakteru, skonštruované v duchu politickej korektnosti, majú jednu veľkú nevýhodu. V dôslednej konfrontácii s tvrdými faktami zlyhávajú a ak sú napriek tomu umelým spôsobom v praxi presadzované, vedú do pekla po príslovečnej ceste vydláždenej dobrými úmyslami. Ich tvorcovia väčšinou nie sú prístupní vecnej argumentácii a konfrontácii s realitou.

Je napríklad v podstate nemožné ekologistovi vysvetliť, že na tavenie kremíku, výrobu polovodičov, skla, plastov, inštaláciu, údržbu, atď., ním toľko vzývaných solárnych článkov sa spotrebuje oveľa viac energie, než sa z nich pri premenlivých podmienkach využitia, dá za celý čas ich životnosti vyzískať. Rovnako nemožné je evidentne fanatikovi political correctness predložiť pravý stav vecí. Napriek tomu sa o to treba stále a stále pokúšať, lebo ak by sme v tom prestali, tak ako vieme z fyziky, bol by potom pohyb týchto "mysliteľov" neobmedzený.

Toľko na úvod, prečo má predsa len zmysel sa vôbec do podobnej syzifovskej polemiky púšťat. Poďme k veci. Koreňom celého problému rasizmu nielen na Slovensku ale i vo svete je vôbec náplň tohto termínu. Je rasizmom, ak averziu nespôsobuje farba kože či etnický pôvod, ale takmer výlučne spôsob života daného etnika? Na toto nech si každým odpovie sám.

D. Nosreti si odporuje:

Inými slovami, pre majoritu, teda priemerného "bieleho" chlapca, je dievča rómskeho pôvodu takisto primeranou sexuálnou, či životnou partnerkou, ako každá iná. Ak teda (čo D. Nosreti tvrdí sám) sú takéto prípady stále častejšie - kde je tá údajná nenávisť ku rase ako takej?

Skúsme si zadefinovať, čo je to "účinnosť sociálnej siete". Mnoho ľudí si sociálne dávky zamieňa s náhradou za mzdu za vykonávanú prácu. To je hlboké nedorozumenie. V skutočnosti ide len o prostriedok sociálnej solidarity produktívnej majority s jedincami, ktorí sa z rozličných príčin nemôžu zapojiť do spoločenskej deľby práce. Nič menej - ale ani nič viac.

Treba priznať, že všetky porevolučné (nielen) slovenské vlády túto tézu v tichosti nedodržiavali a sociálnymi dávkami si de facto "kupovali" pokoj a problém odsúvali do budúcnosti. Lenže tá budúcnosť je už tu! Ako vec okamžite a ihneď riešiť ? Môžeme napr. poslúžiť príkladom z USA. Stovka ľudí ručne zarovnávala stavebný pozemok, i keď bolo jasné, že jediný buldozér by to zvládol za pol hodiny. Na našu otázku o zmysluplnosti podobnej "umelej zamestnanosti" sme dostali odpoveď, že zmysel rozhodne má. Každý jedinec si takto vštepuje, že nič nedostane od systému zadarmo, udržuje si pracovné návyky, je aspoň čiastočne izolovaný od kriminogénneho prostredia, apod.

Je jednoznačne vinou ponovembrových exekutív, že miesto takéhoto prístupu nechali davy nezamestaných (presnejšie prevažne nezamestnateľných) nielen Rómov pasívne čakať na šek od štátu, naviac úplne absurdne lineárne závislý od počtu potomkov.

Nemožno sa vôbec v súlade s prírodou potom čudovať, že plodenie detí pochopili mnohí ako doslova živnosť - len sa správali v zle nastavenom systéme zo svojho pohľadu racionálne. Ku terajšej vládnej garnitúre možno mať mnoho oprávnených výhrad, ale že sa čo aj nešikovne, alebo miestami priam babrácky pokúša toto postaviť z hlavy na nohy - to si zaslúži pochvalu.

Ku pozitívnej diskriminácii - jeden pokus tu bol. Vzišiel nie z rómskych radov, ale napadol slovutného akademického funkcionára, profesora Pavla Traubnera. Na jeho lekársku fakultu v Bratislave chcel prijímať študentov rómskeho pôvodu, ktorí by splnili kritériá prijímacích skúšok aspoň na 50 percent. Búrka nevôle sa zdvihla - z rómskych organizácií ! Hnevlivo hovorili o tom že práve toto cítia ako diskrimináciu a "nechcú žiadnych pololekárov"!

Čo k tomu dodať ? A úplne naivným dojmom pôsobí volanie po

Ako by v praxi fungovalo ? Asi tak, ako myšlienky utopických socialistov 19. storočia. Aj tí zistili, že v nimi umelo vytvorených komunitách sa ľudia okamžite začali správať - racionálne. Bez akéhokoľvek idealizmu dávali remeselníci do spoločného skladu len odpadové produkty a čerpali prvotriedne. Fungovalo to, kým extenzívny zdroj zvonku nevyschol...

Argumentovanie pozitívnymi príkladmi integrácie Rómov z iných krajín je nekorektné. Alebo inak povedané, korektné asi tak, ako keby sme, poznajúc jednu milú levicu Elzu, chceli v buši "bez predsudkov" pohladkať všetky veľké mačky. Taký dobrodruh by asi dlho nažive neostal.

Ako zaobchádzať (nie v hmlistej budúcnosti, ale hneď teraz, dnes) s etnikom, ktorého väčšina príslušníkov aktívne odmieta vzdelanie a nezdravo si navykla na doslova parazitický spôsob existencie? S každým treba hovoriť rečou, akej je ešte schopný porozumieť.

Isteže, do budúcnosti môžeme v dobrej viere očakávať výsledky skultúrňovacích, vzdelávacích, apod. programov. Ale ako sa správať dnes ku tým, ktorí už agresívne a hromadne začali vymáhať svoje domnelé právo na sociálne "vezenie sa" s produktívnou majoritou? Nekončia sa tieto "práva" práve tam, kde sa začína právo tých ostatných?

Dovolíme si mať odlišný názor ako D. Nosreti. Treba obdivovať tolerantnosť slovenskej majority, ktorá, až na výnimky, pociťuje odpor výlučne voči sociálnej a spoločenskej neadaptibilite veľkej časti tunajšieho rómskeho etnika. Nie voči jeho rasovému pôvodu. Apologéti politickej korektnosti práveže umelým potláčaním reality vytvárajú živnú pôdu pre budúci nástup ozajstného, zatiaľ stále len ojedinelého rasizmu.