"Odídenci" z premiérovej strany SDKÚ by mali mať pocit morálnej satisfakcie. Oficiálne orgány právnej ochrany de facto potvrdili ich politickú líniu, ktorej uholným kameňom je neprijateľnosť Mikuláša Dzurindu. Ten síce podľa svojich slov "ničoho neľutuje", ale hádam ani sám neverí tomu, že takto niekoho presvedčí o svojej dajme tomu zásadovosti - skôr o tom, že už úplne stratil súdnosť. Potvrdenie jeho "stalinského" myslenia, teda všade vidieť ako dôvod ťažkostí spiknutie proti svojej osobe, strane a úradu, je závažnou ranou najmä teraz, týždeň pred všeľudovom hlasovaní o predčasných voľbách. Lenže Dzurinda už nemôže inak, ani keby chcel. Je síce v kúte a kope okolo seba, no kým stojí na nohách, udržiava vďaka "kvalitám" svojich rivalov, nedobrú patovú situáciu. Jeho prípadný nástupca v súčasnej politickej konštelácii je mimo predstavy zainteresovaných a ešte viac mimo ich možnosti vzájomnej dohody, v čom si môžu podať ruky zvyšok koalície s celou opozíciou.

Z. Martináková má pravdu, keď prejavuje obavy o osud spoločensko - politickej atmosféry krajiny. Nie je bohviečo mať za šéfa štátu človeka čoraz zjavnejšie usvedčovaného z praktík majúcich s demokraciou a politickou kultúrom pramálo spoločného. Samotní "dezertéri" z SDKÚ ale na veci nemôžu veľa meniť. Okrem parlamentnej matematiky je proti nim aj logika vývoja. Čarom nechceného bolo priznanie, že Slobodné fórum má nateraz celoštátne asi 500 členov, z toho 300 sa zúčastní nadchádzajúceho zakladajúceho zjazdu. Toto dokonale ilustruje ironické označenie istého ľavicového politika, ktorý už dávnejšie nazval podobné zoskupenia "štamperlíkovými stranami". Nie je nádej vzhľadom ku skladbe a preferenciám slovenského voličstva, osloviť širší diapazón sympatizantov. A to ani s inak masovo iste značne akceptovateľnými tézami, že Dzurinda sa venoval skutočným reformám "veľmi málo" a venoval pozornosť iným, oveľa menej sympatickým aktivitám.

Už v jednom z našich starších komentárov sme Zuzanu Martinákovú, inak bývalú novinárku, hodnotili ako milú a sympatickú dámu, dobrý vzor triezvej a v moderných intenciách akceptovateľnej političky. To je nepochybne pravda i naďalej. Rovnako ale aj to, že sa mala, obrazne povedané, asi narodiť omnoho západnejšie. Nemá vlastnosti, ktoré by jej umožnili v terajšej slovenskej džungli preraziť, teda či už silno verejne vnímanú osobnostnú charizmu, alebo za chrbtom mocnú záujmovú skupinu. Rozumný hlas, ktorý aj včera pozdvihla, je proste príliš slabým ak - pri všetkých nevýhodách tohto riešenia - nebude podporený voličmi, majúcimi čoraz chorobnejších manierov Mikuláša Dzurindu tiež už dosť. Uvidíme skrátka o týždeň, pri referendových urnách.