Jedným z najzarážajúcejších dôsledkov ťaženia proti terorizmu je fakt, ako ľahko "prešlo" formálne demokratickým vládam obmedzovanie ľudských práv či ich suspendovanie v prípadoch niektorých osôb. Symbolom takéhoto odkláňania sa od "slobody" k "bezpečnosti" je americký väzenský tábor v Guantanamo Bay na Kube. Britský The Observer opísal začiatkom týždňa príbeh troch Britov, ktorí v tábore strávili dva roky, kým americké úrady priznali, že im nijakú vinu nevedia dokázať. Ich rozprávanie ukázalo na tri hlavné problémy, ktoré v ľudskoprávnej rovine vojna proti terorizmu prináša a zároveň postavilo do nového svetla úlohu Británie v konflikte.

Omyly

Traja Briti pakistanského pôvodu sa v roku 2001 dostali do Pakistanu z celkom prozaického dôvodu -- rodina jedného z nich mu tam vybrala budúcu manželku, ostatní šli ako jeho priatelia. Keď začalo byť po 11. septembri jasné, že Spojené štáty napadnú jednu z najchudobnejších krajín sveta, aby tak potrestali svoj vlastný výtvor, hnutie Taliban, Šafiq, Ruhal a Asif prekročili hranice do Afganistanu. Podľa vlastných slov tam nešli bojovať (dôveryhodnosť im dodáva aj to, že ani 200 vypočúvaní, ktorými musel každý z nich prejsť a ktoré trvali aj dvanásť hodín, počas dvoch rokov neprinieslo nič iné ako vynútené priznania, ktoré by neobstáli dokonca ani pred americkým vojenským súdom), svoje peniaze používali na nákup potravín pre miestne obyvateľstvo. Napriek tomu zaplatili dvoma rokmi v tábore (z toho tri mesiace na samotke -- opäť pre omyl). Je nepravdepodobné, že za takéto "omyly" bude niekto niekedy braný na zodpovednosť. Beztrestnosť represívnej štátnej moci však oslabuje jej zodpovednosť a posilňuje svojvôľu -- nech by konala pod akoukoľvek zámienkou, navlečená do ktorejkoľvek uniformy.

Účel svätí prostriedky

Na zvrhnutie Talibanu použili Spojené štáty a ich spojenci Severnú alianciu a niektorých ďalších vojenských barónov, túžiacich po väčšej moci. Kritériom výberu spojencov nebolo zďaleka ich dodržiavanie ľudských práv či rešpekt k demokratickým princípom. Podobná "účelnosť" sa prejavila aj v správaní sa k zadržaným väzňom (ako sa ukazuje, mnohí z nich sú nevinní). Šťastlivci, ktorí prežili zajatie jednotkami afganských spojencov USA, sa cez zhromažďovacie tábory v Afganistane dostali na Kubu. Traja prepustení Briti hovoria o nedostatku jedla a vody, masakrách väzňov, ktoré sa diali priamo pred očami jednotiek USA, o častom bití a psychickom týraní v Guantanáme (okrem neslávne známeho Camp Delta má na základni existovať aj Camp Echo, v ktorom sú väzni držaní v malých klietkach osamote a 24 hodí denne nad nimi bdie stráž), o dvanásťhodinových výsluchoch a vynútených priznaniach. Otázka, či sa smie "bojovať zbraňami nepriateľa", nie je len etická. Tolerovaným suspedovaním práv sa oslabuje ich celkové postavenie v spoločnosti a ak právo nedodržiava štát, ktorý sa vyhlasuje za demokratický, môže jeho rešpektovanie ťažko hodnoverne žiadať od svojich občanov či iných krajín.

Paušalizácia

Podľa slov prepustených väzňov sa väčšina zadržaných v Guantanamo Bay ocitla viac-menej náhodou. Boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Podobná reakcia nasledovala v Spojených štátoch bezprostredne po 11. septembri -- objavovali sa útoky na moslimov, v niektorých prípadoch jednoducho na ľudí, ktorí ako moslimovia vyzerali (napríklad Sikhov -- pre ich tradičný turban). K podobnej paušalizácii museli pristúpiť však aj štátne úrady, priviedla ich k tomu (schvále) chybná definícia toho, čo je terorizmus. Aj keď sa al-Káida stala populárnym "menom diabla", nik pravdepodobne presne nevie, čo (kto) ju tvorí. Bojom proti terorizmu tak možno ľahko zakryť mnoho iných pohnútok. Zároveň, ak sa terorizmus vysvetľuje ako výsledok činnosti niekoľkých "zvrátených mozgov" a úplne sa pri tom zabúda na spoločenské, ekonomické a politické pozadie jeho vzniku, môže byť boj proti nemu podávaný ako likvidácia vybraných jedincov.

Zlé USA

Takmer metaforou prešľapov v boji proti terorizmu sa stali Spojené štáty. Je na to dosť dôvodov -- na ne bol vedený symbolický útok 11. septembra (a tým ich spoločnosť najviac podľahla psychóze "vojny proti terorizmu"), USA ako globálny hegemón zohrávajú hlavnú úlohu pri určovaní charakteru konfliktu. Európske štáty by sa v tomto svetle rady videli ako "liberálnejšie", "chápavejšie"... -- lepšie. Je to však skutočne tak? Z výpovede prepustených väzňov vyplýva, že v technikách vypočúvania sa britská MI5 (ktorá bola tiež prítomná na Guatanamo Bay) nemusí od svojich amerických kolegov nič učiť. Nakoniec na to, ako veľmi je Európa liberálnejšia, dá čoskoro odpoveď jej reakcia na útoky v Madride. Mala dosť možností poučiť sa z chýb Spojených štátov.