21. 10. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
21. 10. 2003

Rakúsko a Únia

Krajina, ktorá svojou krásnou a podmanivou prírodou láka ročne najväčší počet turistov, sa stala členským štátom EÚ až v roku 1995, čo bolo spôsobené okrem iného aj dedičstvom jej povojnovej minulosti. Nutnosť zachovania neutrality aj po páde železnej opony sa napokon premietla len do zdržanlivosti, čo sa členstva Rakúska v NATO týka.

Osobitosťou rakúskej politiky vo vzťahu k Európskej únii je trvanie na národných špecifikách a ochrana prírody pred škodlivými vplyvmi dopravy. Už v roku 1994, v rozhovoroch o vstupe krajiny do EÚ, napríklad rakúska politická reprezentácia presadila, že v oblasti potravín smú byť zachované tie rakúske špeciálne výrazy, ktoré majú rovnaký význam ako výrazy používané v nemčine. Preto sa napríklad na nemeckých fašíročkách objaví výraz "faschiertes" a nie "hackfleisch" ako napríklad v "nemeckej" nemčine. Aj tento úspech v eurointegračných rokovaniach nakoniec zabezpečil hladký priebeh referenda o vstupe krajiny do únie. V roku 1994 odobrilo členstvo krajiny v EÚ temer 65 percent oprávnených voličov, pričom účasť na referende dosiahla vyše 81 percent.

Ani po úspešnom referende však neboli vzťahy Rakúska k únii bezproblémové. Relatívne skoro po vstupe do únie musela krajina čeliť sankciám EÚ kvôli účasti krajne pravicovej FPÖ v rakúskej vláde. Strana rakúskeho milionára a populistu Jorga Haidera sa totiž profilovala nielen ako eurofóbna politická sila, ale aj ako strana brojaca proti ľudským právam národnostných menšín a cudzincov. Korutánsky hajtman, ktorý sa blysol aj návštevou Saddáma Husajna, nakoniec v máji 2000 proklamoval svoj odchod z vysokej politiky a EÚ v septembri 2000 sankcie voči Rakúsku odvolala.

Aj keď sa úspech FPÖ z roku 1999, keď strana získala 52 mandátov, už zrejme nebude opakovať (nasvedčujú tomu posledné výsledky komunálnych volieb, v ktorých FPÖ prepadla), v súčasnosti je strana súčasťou vládnej koalície. Premiéra však postavila v parlamente rovnako silná ÖVP. Wolfgang Schüssel, bývalý minister zahraničných vecí, svojou vyváženou a umiernenou politikou dokázal zmierniť obavy zahraničia z krajiny, ktorá v časoch rakúsko-uhorskej monarchie bola svetovým hráčom na politickej šachovnici. Už do preambuly koaličnej zmluvy presadil Schüssel heslo: Rakúska zodpovednosť znamená budúcnosť v srdci Európy. Koaličná zmluva medzi kancelárovou stranou a obávanou FPÖ sa tak stala výkladnou skriňou rakúskej vlády, ktorá práve týmto dokumentom odrážala obavy zahraničia. Spolková vláda sa v koaličnej zmluve zaviazala okrem iného aj ctiť základné európske demokratické hodnoty, stavať na ďalšom vývoji európskej integrácie a predovšetkým odmietať xenofóbiu a rešpektovať etnické a náboženské menšiny. Treba dodať, že Schüsselova vláda tieto sľuby nakoniec aj splnila -- situácia menšín (9,4 percenta) sa od posledných volieb nijako dramaticky nezhoršila a nijaké pogromy na tureckých prisťahovalcov, ktorí boli hlavným cieľom volebnej kampane FPÖ, sa nakoniec nekonali.

Najväčším súperom súčasnej pravicovej koalície na rakúskej politickej scéne je SPÖ. Politická strana, ktorá mala kedysi pevne vyárendované miesto vo vládnej koalícii sa v súčasnosti musela stiahnuť do opozície. Šesťdesiatpäť kresiel, ktoré v 183-člennom parlamente SPÖ získala, zabezpečili síce strane prvenstvo vo voľbách, ale boli neúspechom v porovnaní s ostatnými rokmi a nestačili na vytvorenie koaličnej vlády a postavenie premiéra z vlastných radov. V opozícii sa strana ocitla spolu so zelenými, ktorí získali 15 kresiel a sú naďalej politickou stranou s veľkou perspektívou.

Snaha rakúskej vlády o vyriešenie problémov v európskom kontexte má svoje ekonomické opodstatnenie. Rakúsko po svojom vstupe do únie zaznamenalo nárast zahraničných investícií. Dlhodobý negatívny imidž krajiny by mohol tento trend zastaviť, čo si, samozrejme, rakúska vláda neželá. Rakúsko by tak stratilo možnosť využiť geografickú blízkosť ku krajinám Visegrádskej štvorky, ktorá taktiež láka do krajiny zahraničných investorov. Spomalenie hospodárskeho rastu na 0,6 percenta v roku 2002 je dôkazom, že politická kríza mala svoj vplyv aj na ekonomickú situáciu. Naopak, vláde sa aj napriek pomerne nepriaznivej situácii podarilo udržať pomerne nízku nezamestnanosť, ktorá ani v minulom roku neprekročila 5 percent.

Stálicou na rakúskom politickom nebi je prezident Thomas Klestil. Bývalý diplomat, ktorého politickú kariéru pred prezidentskými voľbami takmer ukončila osobná milostná aféra, bol však nakoniec v roku 1998 potvrdený vo svojom úrade. Aj počas svojho druhého šesťročného volebného obdobia potvrdil Klestil všetky očakávania Rakúšanov a aj jeho imidž a charizma podržali krajinu v krízových fázach rakúsko-európskych vzťahov.

¨

Odpor k Temelínu, ale aj poníky na cestách

Krajina pod Alpami je v európskom kontexte známa ako turistická veľmoc. Rakúsko je však známe nielen svojou prírodou ako takou. Rakúšania sú povestní aj svojou zásadovosťou v otázkach ekológie a ochrany svojej prírody. V tomto kontexte je najznámejší odpor Rakúska voči jadrovej elektrárni Temelín v Českej republike.

Rakúsko, ktorého občania sa v referende vyslovili proti používaniu jadrovej energie na svojom území, nie je nadšené atómovými elektrárňami v blízkosti svojich hraníc. Rakúski politici zo začiatku žiadali začlenenie zmluvy o Temelíne do zmluvy o pridružení ČR k EÚ. Dohoda by sa tak stala súčasťou európskeho práva a prípadné nedodržanie zmluvných podmienok by mohol riešiť Európsky súd. Rakúšania sa však v tomto paradoxne nedostali do sporu s ČR, ale s niekoľkými významnými štátmi únie -- najmä Francúzskom, Spojeným kráľovstvom a Fínskom.

"Časť krajín sa zrejme obáva, že by to mohol byť začiatok konca ich suverenity v oblasti výstavby a kontroly vlastných jadrových elektrární," tvrdí predsedníčka Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť Dana Drábová. Teraz totiž platí, že každá krajina má vlastné normy jadrovej bezpečnosti, ktoré sa v jednotlivých štátoch odlišujú. Ak by však Rakúšania donútili Čechov, aby sa vzdali svojej suverenity nad jadrovou bezpečnosťou, prečo by sa rovnaká situácia nemohla v budúcnosti zopakovať napríklad v prípade Fínska či Švédska. Ak by Švédi nesúhlasili s plánovanou výstavbou ďalšieho fínskeho reaktora, mohli by poukazovať práve na Temelín. Nakoniec sa spor urovnal a Rakúsko súhlasilo, aby sa spor o Temelín riešil nie na európskej, ale na bilaterálnej úrovni.

Nie je to však iba Temelín, respektíve referendum, v ktorom občania odhlasovali zákaz atómovej energie v krajine. Rakúsko je napríklad rekordérom aj v účasti na Medzinárodnom týždni mobility, ktorý propaguje "automobilovú abstinenciu". Tretí septembrový týždeň sa mestá, mestečká a dediny usilujú motivovať svojich obyvateľov, aby využili ekologické dopravné prostriedky a nechali automobil doma.

Do podujatia sa tento rok v septembri zapojilo vyše 600 európskych miest, pričom 126, teda viac ako štvrtina, ich bolo práve z Rakúska. Rakúske ekologické organizácie venujú podujatiu veľkú pozornosť. Napríklad organizácia na ochranu klímy Klimabundnis ponúka na svojej webovej stránke desiatky nápadov, ako si zariadiť dopravu aj bez automobilu. Medzi alternatívnymi dopravnými prostriedkami, ktoré majú upozorniť na týždeň mobility deti, nechýbali práve vďaka aktivitám tejto organizácie na rakúskych cestách také exotické dopravné prostriedky, ako sú rikše, poníky či jednokolky, ako ich poznáme z klauniád v cirkusoch.

Potrebujeme silnú Európu...

... tvrdí univerzitný profesor Fritz Breuss, riaditeľ národohospodárskeho oddelenia Výskumného inštitútu pre európske otázky vo Viedni.

Aké sú najväčšie výhody, ktoré pre Rakúsko vyplývajú z členstva v EÚ?
Získali sme nový dynamický trh, čo dalo možnosť našim priemyselným podnikom, ale i poľnohospodárom ľahšie vyvážať svoje produkty do zahraničia, čím sa zlepšila exportná bilancia krajiny. To je azda z ekonomickej stránky tá najväčšia výhoda. Rozšírenie EÚ o krajiny bývalého východného bloku, teda aj o Slovensko, bude opäť príležitosťou pre export krajiny.
V Rakúsku však panujú z rozšírenia EÚ aj isté obavy. Čoho sa občania Rakúska boja najväčšmi?
Tak predovšetkým prílivu lacnej pracovnej sily zo zahraničia. Zdá sa mi však, že tieto obavy rieši prijateľný kompromis, ktorý sa pri rokovaniach o vstupe nových krajín do EÚ dosiahol. Počas prechodného obdobia, počas ktorého bude náš pracovný trh chránený, sa bude dať tento problém vyriešiť.
Integračný proces ešte väčšmi zvýraznil dva názorové prúdy v EÚ. Ste prívržencom silnej jednotnej Európy alebo si myslíte, že je výhodnejšie raziť myšlienku voľného spoločenstva spolupracujúcich národným štátov?
Podľa môjho súkromného názoru najmä po rozšírení potrebujeme jednotnú silnú Európu. Veď po rozšírení bude mať EÚ 25 členov a ak bude každý člen presadzovať len svoj štátny záujem, nebude sa to dať zvládnuť. Preto sa prihováram radšej za centralizovanú silnú Európu, ktorá bude hovoriť jedným, spoločným hlasom.

GIZ pomáha rúcať hranice v hlavách Rakúšanov a Čechov

Rúcať hranice v hlavách ľudí -- to je cieľ ambicióznych projektov organizácie Grenzüberschreitendes Impulszentrum Thayaland (GIZ), ktorá sídli v Dobersbergu a spája šesť obcí mikroregiónu Thaya v Dolnom Rakúsku. Partnerským mikroregiónom v Českej republike je mesto Slavonice spolu s okolitými obcami. Práve v spolupráci so Slavonicami organizuje GIZ vždy v júli akciu Herzschlag -- Tlukot srdce, ktorá mala tohto roku za cieľ tlmiť vášne, ktoré na oboch stranách hranice vzbudili ostré výmeny názorov medzi rakúskymi a českými politikmi v otázke prevádzky jadrovej elektrárne Temelín.

Akcia sa koná vždy na dvoch hraničných poliach -- jednom rakúskom a jednom českom. V rámci podujatia vystúpia tanečné, baletné a hudobné skupiny z oboch regiónov. Tohto roku rakúski lekári odovzdali svojim českým kolegom aj poloautomatický defibrilátor. ,,Tento prístroj bude predsa zachraňovať aj životy rakúskych občanov, ktorí ku vám do mikroregiónu prídu za turistikou," dôvodili štedrí darcovia. Poskytli tak rukolapný dôkaz, ako málo znamenajú geografické hranice v súčasnej integrujúcej sa Európe.

Projekt pripravuje viackrát do roka aj jazdu mimoriadnym historickým vlakom medzi Telčom a Schwarzenau. Osobitnej pozornosti najmä u mladých obyvateľov oboch mikroregiónov sa teší aj grafitiworkshop, kde dobrovoľníci z radov rakúskych farmárov dajú mladým umelcom z Čiech a Rakúska k dispozícii jeden z múrov svojho ,,Bauernhofu" a tí ho za umeleckého dozoru grafiti-veličín z oboch krajín skrášlia svojimi umeleckými výtvormi. Z aktivít GIZ sa tešia aj deti -- organizácia pre ne každoročne v decembri pripravuje bábkové divadlo.

GIZ pomáha takisto výmenám poznatkov medzi poľnohospodármi v Rakúsku a na Slovensku, organizuje odborné semináre a pomáha dokonca hľadať aj miesta pre české au pairky v Rakúsku. Pre rakúskych občanov, ktorí potrebujú pri svojich obchodných alebo i osobných kontaktoch používať češtinu, organizuje GIZ zasa kurzy českého jazyka.

Organizátori dúfajú, že projekt, ktorý je financovaný pomocou fondov Interreg III A na strane rakúskej a programom Phare na strane českej, pomôže obyvateľom oboch krajín zvyknúť si na seba ešte pred vstupom Českej republiky do EÚ.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       21. 10. 2003
21. 10. 2003 Pentagon byl varován, že po válce v Iráku vznikne chaos
21. 10. 2003 Cenzura v BBC?
21. 10. 2003 Nekontrolované šíření zbraní podporuje chudobu a utrpení
21. 10. 2003 Pevnost je dobyta, většina Švýcarů chce změnu Josef  Brož
21. 10. 2003 V Praze o slovenské plovárně a o cestě za tmou i světlem... Markéta  Sulovská
21. 10. 2003 Reportér zpravodajství ČT byl terčem vyhrožování
21. 10. 2003 Nemáme-li odpovědi, neomezujme vědu Radim  Brdička
21. 10. 2003 BBC natočila rasistickou scénu v britské policejní akademii Jan  Čulík
21. 10. 2003 Stránky americké CIA a spor s Lichtenštejnskem, neutrálním státem v době války... Ladislav  Kahoun
21. 10. 2003 Člověk zjistí, co si vlastně myslí Štefan  Švec
21. 10. 2003 Nevím, jestli bych byl hrdina
20. 10. 2003 Jsou některé myšlenky, za které stojí trpět? Jan  Čulík
20. 10. 2003 Irák: Cesta k šílenství
21. 10. 2003 Rakúsko a Únia Zolo  Mikeš
21. 10. 2003 Zjednotenie v rozmanitosti alebo zjednotenie omylom? Ivan  Štulajter
21. 10. 2003 Tibet v nové době Miroslav  Polreich
20. 10. 2003 Nejvyšší soud potvrdil krádež budovy Mánesa Jan  Paul
20. 10. 2003 Zavřete huby a buďte šťastni! Pavel  Houdek
1. 10. 2003 Hospodaření OSBL za září 2003
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Rakousko nejen za časů Jörga Haidera RSS 2.0      Historie >
21. 10. 2003 Rakúsko a Únia Zolo  Mikeš
26. 9. 2003 Vranitzky v Praze: rakouské zkušenosti se vstupem do EU Miroslav  Polreich
26. 8. 2003 O Češích, jejich sousedech a odsunu Hans Henning Hahn, Eva Hahnová
19. 6. 2003 Dôchodkovú reformu rakúska vláda pretlačila Albrecht K. Konečny
10. 6. 2003 Diskuse o česko-rakouské spolupráci v rámci EU s Lídou Rakušanovou...   
22. 3. 2003 Po prvých týždňoch novej rakúskej vlády Albrecht  Konečny
6. 3. 2003 Rakouští "Zelení" chtějí navázat dialog s ČR   
26. 2. 2003 Ťažká tvorba rakúskej koalície Albrecht K. Konečny
25. 1. 2002 Zeman kontra Haider: Golgo zklamal Vlastimil  Čich
24. 1. 2002 EU zuří, že se Haider pokusil zablokoval členství ČR   
23. 1. 2002 Zeman kontra Haider Fabiano  Golgo
10. 1. 2002 Haider odmítá v Korutanech slovinské pouliční nápisy