Osobitosťou rakúskej politiky vo vzťahu k Európskej únii je trvanie na národných špecifikách a ochrana prírody pred škodlivými vplyvmi dopravy. Už v roku 1994, v rozhovoroch o vstupe krajiny do EÚ, napríklad rakúska politická reprezentácia presadila, že v oblasti potravín smú byť zachované tie rakúske špeciálne výrazy, ktoré majú rovnaký význam ako výrazy používané v nemčine. Preto sa napríklad na nemeckých fašíročkách objaví výraz "faschiertes" a nie "hackfleisch" ako napríklad v "nemeckej" nemčine. Aj tento úspech v eurointegračných rokovaniach nakoniec zabezpečil hladký priebeh referenda o vstupe krajiny do únie. V roku 1994 odobrilo členstvo krajiny v EÚ temer 65 percent oprávnených voličov, pričom účasť na referende dosiahla vyše 81 percent.

Ani po úspešnom referende však neboli vzťahy Rakúska k únii bezproblémové. Relatívne skoro po vstupe do únie musela krajina čeliť sankciám EÚ kvôli účasti krajne pravicovej FPÖ v rakúskej vláde. Strana rakúskeho milionára a populistu Jorga Haidera sa totiž profilovala nielen ako eurofóbna politická sila, ale aj ako strana brojaca proti ľudským právam národnostných menšín a cudzincov. Korutánsky hajtman, ktorý sa blysol aj návštevou Saddáma Husajna, nakoniec v máji 2000 proklamoval svoj odchod z vysokej politiky a EÚ v septembri 2000 sankcie voči Rakúsku odvolala.

Aj keď sa úspech FPÖ z roku 1999, keď strana získala 52 mandátov, už zrejme nebude opakovať (nasvedčujú tomu posledné výsledky komunálnych volieb, v ktorých FPÖ prepadla), v súčasnosti je strana súčasťou vládnej koalície. Premiéra však postavila v parlamente rovnako silná ÖVP. Wolfgang Schüssel, bývalý minister zahraničných vecí, svojou vyváženou a umiernenou politikou dokázal zmierniť obavy zahraničia z krajiny, ktorá v časoch rakúsko-uhorskej monarchie bola svetovým hráčom na politickej šachovnici. Už do preambuly koaličnej zmluvy presadil Schüssel heslo: Rakúska zodpovednosť znamená budúcnosť v srdci Európy. Koaličná zmluva medzi kancelárovou stranou a obávanou FPÖ sa tak stala výkladnou skriňou rakúskej vlády, ktorá práve týmto dokumentom odrážala obavy zahraničia. Spolková vláda sa v koaličnej zmluve zaviazala okrem iného aj ctiť základné európske demokratické hodnoty, stavať na ďalšom vývoji európskej integrácie a predovšetkým odmietať xenofóbiu a rešpektovať etnické a náboženské menšiny. Treba dodať, že Schüsselova vláda tieto sľuby nakoniec aj splnila -- situácia menšín (9,4 percenta) sa od posledných volieb nijako dramaticky nezhoršila a nijaké pogromy na tureckých prisťahovalcov, ktorí boli hlavným cieľom volebnej kampane FPÖ, sa nakoniec nekonali.

Najväčším súperom súčasnej pravicovej koalície na rakúskej politickej scéne je SPÖ. Politická strana, ktorá mala kedysi pevne vyárendované miesto vo vládnej koalícii sa v súčasnosti musela stiahnuť do opozície. Šesťdesiatpäť kresiel, ktoré v 183-člennom parlamente SPÖ získala, zabezpečili síce strane prvenstvo vo voľbách, ale boli neúspechom v porovnaní s ostatnými rokmi a nestačili na vytvorenie koaličnej vlády a postavenie premiéra z vlastných radov. V opozícii sa strana ocitla spolu so zelenými, ktorí získali 15 kresiel a sú naďalej politickou stranou s veľkou perspektívou.

Snaha rakúskej vlády o vyriešenie problémov v európskom kontexte má svoje ekonomické opodstatnenie. Rakúsko po svojom vstupe do únie zaznamenalo nárast zahraničných investícií. Dlhodobý negatívny imidž krajiny by mohol tento trend zastaviť, čo si, samozrejme, rakúska vláda neželá. Rakúsko by tak stratilo možnosť využiť geografickú blízkosť ku krajinám Visegrádskej štvorky, ktorá taktiež láka do krajiny zahraničných investorov. Spomalenie hospodárskeho rastu na 0,6 percenta v roku 2002 je dôkazom, že politická kríza mala svoj vplyv aj na ekonomickú situáciu. Naopak, vláde sa aj napriek pomerne nepriaznivej situácii podarilo udržať pomerne nízku nezamestnanosť, ktorá ani v minulom roku neprekročila 5 percent.

Stálicou na rakúskom politickom nebi je prezident Thomas Klestil. Bývalý diplomat, ktorého politickú kariéru pred prezidentskými voľbami takmer ukončila osobná milostná aféra, bol však nakoniec v roku 1998 potvrdený vo svojom úrade. Aj počas svojho druhého šesťročného volebného obdobia potvrdil Klestil všetky očakávania Rakúšanov a aj jeho imidž a charizma podržali krajinu v krízových fázach rakúsko-európskych vzťahov.

Odpor k Temelínu, ale aj poníky na cestách

Krajina pod Alpami je v európskom kontexte známa ako turistická veľmoc. Rakúsko je však známe nielen svojou prírodou ako takou. Rakúšania sú povestní aj svojou zásadovosťou v otázkach ekológie a ochrany svojej prírody. V tomto kontexte je najznámejší odpor Rakúska voči jadrovej elektrárni Temelín v Českej republike.

Rakúsko, ktorého občania sa v referende vyslovili proti používaniu jadrovej energie na svojom území, nie je nadšené atómovými elektrárňami v blízkosti svojich hraníc. Rakúski politici zo začiatku žiadali začlenenie zmluvy o Temelíne do zmluvy o pridružení ČR k EÚ. Dohoda by sa tak stala súčasťou európskeho práva a prípadné nedodržanie zmluvných podmienok by mohol riešiť Európsky súd. Rakúšania sa však v tomto paradoxne nedostali do sporu s ČR, ale s niekoľkými významnými štátmi únie -- najmä Francúzskom, Spojeným kráľovstvom a Fínskom.

"Časť krajín sa zrejme obáva, že by to mohol byť začiatok konca ich suverenity v oblasti výstavby a kontroly vlastných jadrových elektrární," tvrdí predsedníčka Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť Dana Drábová. Teraz totiž platí, že každá krajina má vlastné normy jadrovej bezpečnosti, ktoré sa v jednotlivých štátoch odlišujú. Ak by však Rakúšania donútili Čechov, aby sa vzdali svojej suverenity nad jadrovou bezpečnosťou, prečo by sa rovnaká situácia nemohla v budúcnosti zopakovať napríklad v prípade Fínska či Švédska. Ak by Švédi nesúhlasili s plánovanou výstavbou ďalšieho fínskeho reaktora, mohli by poukazovať práve na Temelín. Nakoniec sa spor urovnal a Rakúsko súhlasilo, aby sa spor o Temelín riešil nie na európskej, ale na bilaterálnej úrovni.

Nie je to však iba Temelín, respektíve referendum, v ktorom občania odhlasovali zákaz atómovej energie v krajine. Rakúsko je napríklad rekordérom aj v účasti na Medzinárodnom týždni mobility, ktorý propaguje "automobilovú abstinenciu". Tretí septembrový týždeň sa mestá, mestečká a dediny usilujú motivovať svojich obyvateľov, aby využili ekologické dopravné prostriedky a nechali automobil doma.

Do podujatia sa tento rok v septembri zapojilo vyše 600 európskych miest, pričom 126, teda viac ako štvrtina, ich bolo práve z Rakúska. Rakúske ekologické organizácie venujú podujatiu veľkú pozornosť. Napríklad organizácia na ochranu klímy Klimabundnis ponúka na svojej webovej stránke desiatky nápadov, ako si zariadiť dopravu aj bez automobilu. Medzi alternatívnymi dopravnými prostriedkami, ktoré majú upozorniť na týždeň mobility deti, nechýbali práve vďaka aktivitám tejto organizácie na rakúskych cestách také exotické dopravné prostriedky, ako sú rikše, poníky či jednokolky, ako ich poznáme z klauniád v cirkusoch.

Potrebujeme silnú Európu...

... tvrdí univerzitný profesor Fritz Breuss, riaditeľ národohospodárskeho oddelenia Výskumného inštitútu pre európske otázky vo Viedni.

GIZ pomáha rúcať hranice v hlavách Rakúšanov a Čechov

Rúcať hranice v hlavách ľudí -- to je cieľ ambicióznych projektov organizácie Grenzüberschreitendes Impulszentrum Thayaland (GIZ), ktorá sídli v Dobersbergu a spája šesť obcí mikroregiónu Thaya v Dolnom Rakúsku. Partnerským mikroregiónom v Českej republike je mesto Slavonice spolu s okolitými obcami. Práve v spolupráci so Slavonicami organizuje GIZ vždy v júli akciu Herzschlag -- Tlukot srdce, ktorá mala tohto roku za cieľ tlmiť vášne, ktoré na oboch stranách hranice vzbudili ostré výmeny názorov medzi rakúskymi a českými politikmi v otázke prevádzky jadrovej elektrárne Temelín.

Akcia sa koná vždy na dvoch hraničných poliach -- jednom rakúskom a jednom českom. V rámci podujatia vystúpia tanečné, baletné a hudobné skupiny z oboch regiónov. Tohto roku rakúski lekári odovzdali svojim českým kolegom aj poloautomatický defibrilátor. ,,Tento prístroj bude predsa zachraňovať aj životy rakúskych občanov, ktorí ku vám do mikroregiónu prídu za turistikou," dôvodili štedrí darcovia. Poskytli tak rukolapný dôkaz, ako málo znamenajú geografické hranice v súčasnej integrujúcej sa Európe.

Projekt pripravuje viackrát do roka aj jazdu mimoriadnym historickým vlakom medzi Telčom a Schwarzenau. Osobitnej pozornosti najmä u mladých obyvateľov oboch mikroregiónov sa teší aj grafitiworkshop, kde dobrovoľníci z radov rakúskych farmárov dajú mladým umelcom z Čiech a Rakúska k dispozícii jeden z múrov svojho ,,Bauernhofu" a tí ho za umeleckého dozoru grafiti-veličín z oboch krajín skrášlia svojimi umeleckými výtvormi. Z aktivít GIZ sa tešia aj deti -- organizácia pre ne každoročne v decembri pripravuje bábkové divadlo.

GIZ pomáha takisto výmenám poznatkov medzi poľnohospodármi v Rakúsku a na Slovensku, organizuje odborné semináre a pomáha dokonca hľadať aj miesta pre české au pairky v Rakúsku. Pre rakúskych občanov, ktorí potrebujú pri svojich obchodných alebo i osobných kontaktoch používať češtinu, organizuje GIZ zasa kurzy českého jazyka.

Organizátori dúfajú, že projekt, ktorý je financovaný pomocou fondov Interreg III A na strane rakúskej a programom Phare na strane českej, pomôže obyvateľom oboch krajín zvyknúť si na seba ešte pred vstupom Českej republiky do EÚ.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO