Do Hradišťa sme dorazili v piatok krátko po dvanástej a s vidinou nekonečných radov na zaplatenie nedoplatkov a získanie akreditácií sme sa rýchlejším krokom ponáhľali do hlavného centra filmovej prehliadky -- kina Hviezda. Ako sa neskôr ukázalo, bolo to celkom zbytočné. V rade na zaplatenie ubytovania sme strávili pár minút a približne rovnaký čas sme obetovali aj nadobudnutiu akreditácií (na porovnanie, ešte pred dvoma rokmi mi to trvalo viac ako päť hodín).

To najdôležitejšie sme teda mali za necelú polhodinku vybavené a mohli sme sa ísť zložiť na internát, kde sme mali zaplatené ubytovanie. Aj keď trošku unavení a nevyspatí, začali sme plánovať, ktoré dva filmy nám odštartujú niekoľkodňový maratón. Tohtoročné hlavné témy Film a básnik, Film a smrť a Mexický film zaručovali skutočne zaujímavé zážitky.

O rozklade a fóbii

Ešteže neplatí "ako LFŠ začneš, tak si ju užiješ až dokonca", pretože náš prvý film o rozkladajúcich sa telách s názvom Zet a dve nuly (A Zed and Two Noughts) od Greenawaya by som napriek surrealistickému prepojeniu reálneho sveta zvierat s aluzívnou reflexiou zahnívajúcich ľudských charakterov, submisívnych a animálne behaviorizovaných hrdinov (aj takto pekne sa dá charakterizovať totálna "úchylnosť" -- týmto zdravím redakciu Filmových listov LFŠ, ktorá vie nájsť umeleckosť aj v nechcene trčiacich mikrofónoch) skutočne nemusel vidieť ešte raz. Prvý deň sa však neskončil až tak zle. O jedenástej večer nás totiž čakalo Psycho, ktoré vo veľkej sále kina Hviezda vyvolalo vo veľkej skupine ľudí doslova panický strach zo sprchy, ktorý, bohužiaľ (myslím pre nás,) v niektorých jedincoch ostal až do posledného dňa pobytu.

Filmy, filmy a zase filmy. Najmä pre ne ľudia prichádzajú do Uherského Hradišťa, a práve pre ne sú ochotní ísť na dno svojich síl. Ospravedlňujem sa za patetickosť predchádzajúcej vety, ale ono to tak skutočne je. Osobne sa na LFŠ usilujem vidieť čo najviac, pretože mám nepríjemnú fóbiu z toho, že by som niečo zmeškal. Z dvesto celovečerných snímok samozrejme neuvidím prevažnú časť, ale snažím sa pozrieť pre mňa to najdôležitejšie. Zo skoro štyridsiatich absolvovaných projekcií sa ťažko vyberá to najzaujímavejšie, ale v nasledujúcich riadkoch sa o to pokúsim.

O filmoch

Jedným z najlepších filmov zo sekcie Film a smrť, postavených na fabule umierajúceho človeka lúčiaceho sa zo životom a rodinou, bol nový kanadský film Invázia barbarov. Z rovnakej sekcie zaujal Wajdov Brezový háj, filmová adaptácia románu podľa skutočných udalostí s názvom Chladnokrvne režiséra Richarda Brooksa, Zanussiho Život ako smrteľná choroba prenášaná pohlavnou cestou, Hanekeho Siedmy kontinent a Bennyho video, či hororová klasika Peeping Tom, Night of the Hunter a talianska La Maschera Del Demonio.

Z tematiky Film a básnik som si napriek môjmu nie veľmi veľkému záujmu o básne nenechal ujsť veľkolepý epos Davida Leana Doktor Živago, Zrkadlo od ruskej legendy Tarkovského a Barfly prozaika a básnika Charlesa Bukowského. Sekciu Mexického filmu u mňa vyhrali Buňuelove diela Anjel skazy, On a Rieka a smrť.

Celkovo sa mi najväčšmi páčila a usadila v hlave trojica filmov: česko-slovenské Neverné hry režisérky Michaely Pavlátovej, ktoré stoja na jednoduchom a stokrát videnom príbehu, ale vďaka výbornému scenáru, kamere Martina Štrbu a hereckým výkonom tvoria príjemný filmový zážitok. Absurdné dielo Luisa Buňuela Anjel skazy a už spomenutý Život ako smrteľná choroba prenášaná pohlavnou cestou režiséra Krysztofa Zanussiho o posledných dňoch života starnúceho lekára a pragmatika, umierajúceho na rakovinu.

Podľa ankety o najžiadanejšie filmy LFŠ, na ktorej sa zúčastnilo asi päťsto účastníkov, skončila na prvom mieste tridsaťminútová česká televízna snímka O bábě hladové z roku 1990. To som teda nečakal ani vo svojich najbizarnejších snoch. Na druhom mieste sa ocitla Bergmanova Siedma pečať a tretie získala Láska a smrť majstra slova Woodyho Allena z roku 1975.

Ale keďže veľmi rád počúvam názory na filmy, ktoré sa ľuďom nepáčili, prikladám trojicu mojich nešťastných výberov: Krásna zajatkyňa pre mňa asi veľmi komplikovaného režiséra A. Robbe-Grilleta, nudný filozofický horor Gothic najškandalóznejšieho anglického režiséra Kena Russella a kontroverzný experiment režiséra Gaspara Noeho Irreversible, ktorý jednoznačne vykráda formu Mementa a pomocou zmedializovanej niekoľkominútovej scény znásilnenia si získava nezaslúženú pozornosť.

O predfilmoch a hosťoch

Ani tohtoročná LFŠ sa nevyhla niekoľkým problémom. Tým najväčším sa nečakane stala minutáž predfilmov. Tie totiž niekedy trvali skoro hodinu, čo spôsobovalo problémy pri striedaní kinosál a prakticky takmer nijaké prestávky medzi projekciami. Dúfam, že na budúci rok sa situácia s predfilmami vyrieši, a to buď spôsobom ich premietania až po hlavnom filme, alebo ich selekciou podľa menších minutáží. Prehliadka sa nevyhla ani už tradične pravidelným zmenám v programe a občasným problémom so simultánnym prekladom. Preplnenosť kinosál bola na dennom poriadku a mám pocit, že budúci ročník by určite uvítal ďalšiu projekčnú miestnosť, inak sa LFŠ bude paradoxne pomaly približovať k festivalu v Karlových Varoch.

Najväčšmi očakávaná hviezda festivalu Terry Gilliam (Brazil) do Hradišťa nakoniec nedorazil, ale návštevníci sa dočkali poľskej režisérskej legendy Krysztofa Zanusiiho, spisovateľa a režiséra Alaina Robbe-Grilleta a ďalších významných zahraničných hostí ako Lecha Majewského a Grzegorza Lecha Krolikiewicza.

O LFŠ 2004

Budúci, jubilejný tridsiaty ročník LFŠ sa ponesie v znamení tém Film a detstvo, Film a rozprávka. Nezabudnite teda na 24. júl 2004, keď sa, dúfam, stretneme a prežijeme deväť skvelých skoro až rozprávkových dní. Trávnik pred hradištským kinom Hviezda sa už určite teraz nevie dočkať.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO