Za čias reálneho socializmu bolo možné spočítať osvedčené časopisecké tituly na prstoch dvoch rúk. Život, Slovenska, Svet socializmu, Rodina, Mladé rozlety, Dorka, nejaký ten svet motorov, záhradkárov a dosť. Ak sa nám do rúk dostala prepašovaná Burda, Bravo či nebodaj Playboy, vedeli sme ich stránkami prechádzať donekonečna. Dnes, v druhom desaťročí po revolúcii, sú novinové stánky prepchaté takým množstvom časopisov, najmä tých o "životnom štýle", že je prakticky nemožné sa v nich orientovať. Všetky majú farebné obálky, dokonalé fotografie a grafiku, nudné, ale i menej nudné reportáže, rozhovory, kapitoly o zdraví, kráse a sexe. Líšia sa nanajvýš vydavateľom a množstvom reklamy. A ešte niečím -- svojím rodovým členením -- na ženské a mužské. Samozrejme, že tie prvé sú v prevahe.

O tom, že ženské a mužské časopisy viac-menej zotrvávajú v konzervatívnom chápaní ženských a mužských rolí, niet pochýb. Stačí v nich zalistovať. I keď sa niektoré usilujú prezentovať ženské oslobodenie sa a sebavedomie, nadmerný záujem o telo a vzhľad na ďalších stránkach ich z tejto pozície vzápätí zhadzuje. Ak nejaký náznak emancipácie, tak len pod heslom boja za lepší sex. A to, musíte uznať, je žalostne málo.

Niet ženskej otázky, je len otázka kultúrna, ľudská, a ak existuje ženská otázka, potom je i mužská, detská atď. -- toľko známa a mnohokrát citovaná veta T. G. Masaryka. Nečudujme sa preto, že už v ústave prvej Československej republiky bolo stanovené, že žena je rovnoprávna mužovi. Ak bola rovnoprávnosť spoločenskou témou pred takmer storočím, neostáva nič iné, len nad rovnosťou príležitostí ako novou témou týchto dní neveriacky krútiť hlavou. Pravda je však taká, že mnohí ani netušia, čo sa za týmito slovami skrýva. A medzi takýmito "nevedomými" sú často aj tí, ktorí majú šancu takéto otázky otvárať, informovať o nich, navrhovať možné riešenia. Na druhej strane, aj vláda a parlament je len vzorkou spoločnosti, prečo si potom myslieť, že idea rovnosti príležitostí sa dostane do povedomia širokej verejnosti práve prostredníctvom nich?!

No sú to aj samotné ženy, ktoré veľakrát nevnímajú, že ich postavenie je spojené s určitými problémami, že by boli v niečom diskriminované, že by sa v ich postavení malo čokoľvek zmeniť. V tomto názore ich utvrdzujú aj mnohé médiá vrátane už spomínaných ženských časopisov. Tie ženu vykresľujú najmä ako dobrú gazdinku, kuchárku, ktorá sa zaujíma len o romantické príbehy, o účinky najnovších krémov a zaručených diét, poprípade o to, ako HO (muža) zviesť a ako sa MU čo najväčšmi páčiť. Na základe toho ženy-čitateľky nadobúdajú pocit, že sú dostatočne emancipované a nijaké zásahy zhora nepotrebujú. Ilúzia dokonalého sveta z časopisu však v realite dostáva na základe "tradície" presne mierené facky: žena po štyridsiatke -- nezamestnateľná, žena na vysokom poste -- trpená zriedkavosť, rovnako odvedená práca -- bezdôvodne nižšia mzda, bitá vlastným manželom -- súdne nepreukázateľné atď. Je len na škodu veci, že sa aktivity zamerané na zmenu tohto stavu označujú ako akcie škaredých žien, resp. feministiek. Alebo si myslíte, že "tie" nikdy nečítali nijaký ženský časopis?

Zveřejněno se svolením týdeníku SLOVO