Pohlavár SDSS Jaroslav Volf, si napriek svojmu celkom inému povolaniu asi zaslúži prívlastok "matematik". Všeobecne sa mu totiž pripisuje autorstvo tzv. "Volfovho čísla", teda volebných preferencií 0,00 percenta. So značkou svojho subjektu však dokázal narábať vždy doteraz priam virtuózne, pravda len vo svoj prospech. Aj tentoraz sa mu neznámym spôsobom podarilo získať záujem vedenia postkomunistickej Strany demokratickej ľavice a v súlade s uzavretou medzistraníckou dohodou, mal figurovať na poprednom mieste jej kandidátky. Po víkende je však s tým koniec. Delegáti zjazdu sa doslova búrili. Nevidia v menovanom nijaký reálny prínos, skôr jeho prítonosť možno považovať za dehonestáciu. Ťažko proti takémuto videniu niečo namietnuť. Sám dotknutý to skúsil preňho typickým bezobsažným spôsobom, ak argumentoval, že šlo o "kádrovčícku facku celej SDSS". Jeho podpredseda R. Blaško nazval rozhodnutie delegátov zjazdu SDĽ "neštastím". Má pravdu, ide len o to, pre koho je to katastrofou.

Rozhodne nie pre voliča. Ten existenciu socdemákov ani nezbadal. Nebolo čím. Po celý čas od úmrtia Alexandra Dubčeka neboli schopní lídri tohto subjektu postaviť do čela aspoň trocha verejnosťou akceptovanú osobnosť, či predstaviť program, ktorý by vystúpil z masy úplnej šedivosti. To je ale chorobou všetkých malých straničiek. Niektoré iba mali šťastie, že do ich čela sa postavil charizmatický vodca. Tým vôbec nechceme pravda povedať, že šlo o správne či zmysluplne smerujúce subjekty. Stačí si spomenúť v tomto zmysle napr. na Združenie robotníkov Slovenska, ktorého predseda, bývalý murár Ján Ľupták, získal hlasy najmä primitívnych vrstiev obyvateľstva svojimi neartikulovanými výkrikmi proti ekonomickej reforme. Energia však vystačila vždy len po najbližšie nasledujúce voľby. Podobný výpočet by bol dlhší, ale nikomu sa zatiaľ nepodarilo tak dobre zákulisne dlhé roky intrigovať so svojou "dôležitosťou", ako práve J. Volfovi a spol.

Tak či onak, ide o búrku v pohári vody, keďže aj donedávna mocná SDĽ je už hlboko pod prahom zvoliteľnosti. Jej posledný "historický prínos" pre spoločnosť bude spočívať aspoň v tom, že stiahne so sebou na dno párik zbytočných ministrán, zmienenú SDSS a bývalý Schusterov výťah do prezidentského paláca, SOP, o ktoré už nikto úspešnejší neprejavil nijaký záujem. Keďže aj pohár jedu stačí na otrávenie celého jazera, aspoň za jeden komentár stojí, že viaceré koristnícke, už dávno len pre seba pracujúce minisubjekty, či už ľavicové alebo pravicové, konečne v roku 2002 zmiznú z politickej scény. Bolo načase.