Mier pre naše časy

6. 6. 2014 / Juraj Mesík

30. septembra 1938 sa britský premiér Neville Chamberlain zapísal do dejín hneď dva krát. Najprv podpisom Mníchovskej dohody, ktorou Veľká Británia zradila Československo, a večer , už doma v Británii, rečou pri ktorej mával pred jasajúcimi Britmi dokumentom s anglo-nemeckou deklaráciou a oznamoval im, že Británii a svetu priniesol "Mier pre naše časy".

Pod Mníchovskú zradu sa podpísal aj druhý západný spojenec Československa, Francúzsko. Jeho premiér Edouard Daladier ustúpil Chamberleinovmu "mierotvorectvu" a síce s nechuťou, ale predsa dokument podpísal. Na rozdiel od Chamberlaina mal ale toľko súdnosti, že keď ho v Paríži vítal nadšený mieruchtivý dav, okomentoval ho v tichosti slovami "Hlupáci!". Niežeby Daladier nechcel mier -- len chápal, že cesta k nemu nevedie ustupovaním agresorovi a zradou spojencov.

Uplynulo 11 mesiacov a Hitler -- a z východu aj sovietske Rusko - napadol Poľsko. 3. septembra 1939 boli Británia aj Francúzsko vo vojne -- aj keď spočiatku len v "čudnej" - s Nemeckom, posilneným už o ľudské a materiálne zdroje a zbrane z okupovaného Československa. Medzi Mníchovom a začiatkom vojny sa realista Daladier snažil posilniť francúzsku armádu dovozom lietadiel z USA. Táto snaha žiaľ narážala na americkú neutralitu, vyplývajúcu, okrem iného, aj z obchodných a osobných vzťahov medzi niektorými americkými priemyselníkmi -- napríklad Henry Fordom -- a fašistickým Nemeckom.

Nemecký útok na nedostatočne vyzbrojené Francúzsko začal 10. mája 1940. Paríž padol 14. júna. 22. júna 1940 -- ani nie dva roky po osudovom podpise v Mníchove -- podpísalo Francúzsko s Nemeckom iný dokument. Kapituláciu. Ďalšia na rade bola Chamberlainova Británia s jej "mierom pre dnešné časy". Bomby začali padať 10. júla 1940. Nasledovali mesiace Bitky o Britániu, vyčerpávajúca vojna v Atlantiku, severnej Afrike, vylodenie v Normandii, ktorého 70. výročie si dnes Európa a Amerika pripomínajú.

Vo vojne, ktorej sa Chamberlain snažil vyhnúť zradou Československa zahynulo 450 000 obyvateľov Británie a jej impéria. Z týchto mŕtvych nemal mierotvorca Neville žiadne výčitky, ochránila ho pred nimi včasná smrť koncom roku 1940. Francúzov zahynulo 550 000. Američanov, ktorí nedodali lietadlá na obranu Francúzska a z neutrality ich prebral až v decembri 1941 Pearl Harbour, zahynulo 420 000.

V čase keď Rusko uskutočnilo Anschluss časti územia Ukrajiny a tá bojuje za viac-menej ľahostajného prizerania sa Európy proti Ruskom iniciovanej a podporovanej agresii  si pripomeňme, že v boji proti fašizmu položilo život 1 milión 650 tisíc ukrajinských vojakov -- o polovicu viac ako Francúzov, Britov a Američanov dohromady. A tiež to, že v roku 1938 Nevilla Chamberlaina o zrade Československa presvedčila zúrivá nemecká propaganda o útlaku sudetských Nemcov pochádzajúca od Henleinovej strany, piatej kolóny inštruovanej priamo z Berlína aby destabilizovala Československo. Podobnosť s dnešnou východnou Ukrajinou a ruskou propagandou v Európe nie je náhodná, tak ako nie je náhodné ani prirovnanie dnešných akcií Putina k tomu, čo robil Hitler koncom tridsiatych rokov princom Charlesom a Hillary Clinton. Tí, čo sa nepoučia z histórie sú odsúdení na to, aby si ju zopakovali. Našťastie nie sme všetci potomkovia Nevilla Chamberlaina.

Vytisknout