Betónové Slovensko

17. 2. 2010 / Michal Feik

Naše veľhory konečne ožili, ako sa patrí! Zamrznuté Štrbské pleso sa priam hemžilo milionármi a miliardármi. Chlapci z J&T predviedli, ako si v Tatrách predstavujú turistický ruch: pólo s drahými koňmi, súkromné lietadlá, ubytovanie v päťhviezdičkovom hoteli a lukulské hody pod zateplenými stanmi. Čo na tom, že bežní návštevníci ostali za plotom a ochrancovia prírody hromžia. Zdá sa, že názor, že Vysoké Tatry by mali návštevníkov lákať najmä na panenskú prírodu, patrí do starého železa. Budúcnosť je predsa úplne inde.

Kto by sa dnes terigal po kamenistých chodníkoch magistrály, kde nenájde nijaký motorest, pešo? Tým skôr, že ani do horských chát sa nemôže zviesť autom. Preto radšej všade postavme grandiózne lanovky a pre lyžiarov vleky.

Alebo Demänovská jaskyňa slobody či susedná Demänovská ľadová jaskyňa: čo máme z toho, že vynikajú neuveriteľnou kvapľovou výzdobou, keď sa k nim nedostaneme ani len na motorke? Treba tam vybudovať poriadne asfaltky, na ktorých by sa obrátilo aj také lamborghini a mohli by sa po nich preháňať i zúrivé štvorkolky. Najlepšie by bolo zriadiť v Hlbokom dóme podzemné parkovisko a pri Smaragdovom jazierku bufet so 120-decibelovou heavymetalovou hudbou.

Kráčať s dobou by mali aj slovenské mestá. Bratislava to už čiastočne pochopila a modifikovala význam slova park. Vraj stromy! Kdeže! V móde sú betónové parky. Digitálne, vodné, nákupné. Parčík na Belopotockého ulici sa bude volať Apartmánový park a Park kultúry a oddychu zase River Park. Mimochodom, práve v PKO nie je ani jeden značkový obchod, ani multikino. Čo by tam dnešný človek robil? Zbúrať!

Na svoje by si mali prísť aj milovníci relaxačných hier. Lenže ako, keď megakasíno má stáť ďaleko od centra hlavného mesta? Vari majú jeho návštevníci ťažko zarobené peniaze míňať kdesi v poli na križovatke diaľnic? Mestskí konšeli by nepochybne mali byť ambicióznejší a navrhnúť herňu napríklad v podzemí Dómu svätého Martina.

A aké problémy robia občania zahľadení do minulosti chudákom developerom! Azda najväčšie ťažkosti majú zábavno-nákupné centrá. Aupark v Bratislave je vraj privysoký, v Žiline, hoci nikdy nemala lužné lesy, ho nechcú povoliť, v Košiciach naráža na vzácne vykopávky, v Trenčíne dokonca proti nemu podpisujú petíciu. Rozvoj našej krajiny brzdia aj tie nemožné stromy. Developeri ich neraz musia krvopotne rúbať potajomky, v noci, pretože inak by Slovensko zostalo sto rokov za opicami.

. Keď sa to všetko podarí, konečne si budeme užívať idylku. V tichu plastových okien svojho apartmánu umiestneného nad hladinou purpurového Dunaja si zapneme elektrický kozub, otvoríme si dajakú kolu, objednáme hranolčeky a za jemného šumenia vzduchového filtra si budeme vychutnávať výhľad na okolité betónové mrakodrapy. Ak na to budeme mať...

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

Zdroj: ZDE

Názory a argumenty ze Slovenska
Vytisknout

Obsah vydání | Středa 17.2. 2010