3. 3. 2008
Bolo nám lepšie za socializmu?Téma je pre strednú a staršiu generáciu aktuálna stále. Presnejšie, vracia sa pravidelne ako bumerang, a to zďaleka nie len vtedy, keď v obchodoch opäť niečo zdražie. Na výročie revolúcie (nie októbrovej, ale novembrovej, a nie socialistickej, ale kapitalistickej) vysielala TA 3 rozhovor s Viliamom Páleníkom z Ekonomického ústavu SAV a jeho kolegyňou Luciou Pánikovou. Na základe príjmových štatistík z rokov 1989 a 2006 porovnávali, či sme sa mali lepšie vtedy, alebo sa máme lepšie dnes. Zistili, že z hľadiska priemernej mzdy to bolo rovnaké, lebo koľkokrát stúpol priemerný plat, toľkokrát porástla inflácia. |
Lenže teraz -- na rozdiel od socializmu -- máme ešte aj iné príjmy, takže sa vlastne máme o tretinu lepšie. Prečo teda toľko ľudí nadáva, sú stále nespokojní a nostalgicky spomínajú na časy, ktoré sa už nepochybne nikdy nevrátia, hoci pravicoví politici tým radi strašia, keď už nevedia, čo iné vymyslieť na protivníkov? Sociológovia majú hneď niekoľko odpovedí a psychológovia by iste pridali ďalšie. Ale jedna sa ponúka aj pri pohľade na samotné štatistiky, s ktorými pracovali ekonomickí vedci. Problém je totiž práve s priemerom a tým, nakoľko presne popisuje situáciu jednotlivých príjmových skupín, a aké sú veľké. Pred rokom 1989 boli príjmy výrazne unifikované takmer bez ohľadu na druh zamestnania a postavenie v podniku. Rozdiely medzi platom riaditeľa a robotníka boli minimálne, rozdiely medzi sústružníkom a učiteľom či lekárom tiež (bohužiaľ, toto asi nie je dobrý príklad, lebo ani dnes medzi nimi nie je veľký rozdiel). Dokonca ľudia v telekomunikáciách a finančníctve zarábali menej ako niektoré robotnícke profesie. V každom prípade sa príjmy drvivej väčšiny ľudí pohybovali tesne okolo priemeru, čo dnes neplatí. Medián je výrazne nižší. Podľa V. Páleníka bola v roku 2006 priemerná mzda necelých 19-tisíc korún, ale medián bol v tom čase len tesne nad 10-tisíc. Ľudia, ktorí dnes zarábajú desať- či jedenásť tisíc sa majú aj z obyčajného príjmového hľadiska výrazne horšie ako za socializmu. Dokonca aj tvrdenie o ďalších (nemzdových) príjmoch pokrivkáva, lebo práve ľudia v takýchto profesiách väčšinou nezarábajú na úrokoch, investíciách, prenájmoch a pod. Okrem toho aj infláciu treba brať z hľadiska výpovednej hodnoty o realite s rezervou. Jednak sa možno prieť o to, nakoľko reálne dnešné meranie inflácie zodpovedá zdražovaniu, jednak sa spotrebný kôš rôznych skupín obyvateľov (v niektorých prípadoch) výrazne odlišuje; a tak výdavky na živobytie viacerých z nich stúpli nepochybne viac, než to vyzerá podľa vývoja štatistickej inflácie. Napriek tomuto všetkému nechcem odpovedať na otázku z titulku. Práve naopak chcel by som upozorniť, že všeobecne sa na ňu odpovedať nedá. Niekomu bolo za socializmu lepšie ako dnes, niekomu nie. Vplýva na to veľa faktorov a žiadne štatistiky nám odpoveď neuľahčia. Na príklade, ktorý uvádzam, najlepšie vidieť, že je to často len otázka interpretácie, a tá môže byť veľmi subjektívna. A ak pracujeme so spriemerovanými štatistikami, aj veľmi nepresná. Ale najmä nemožno zabúdať, že spokojný život nie je ani zďaleka iba otázka plného žalúdka alebo peňaženky. Preto všetky hodnotenia, ktoré vychádzajú len z ekonomických analýz, sú od pravdy ďaleko. Predovšetkým by sme sa však mali prestať porovnávať s minulosťou a radšej sa porovnávať so súčasnosťou vyspelejších krajín, než je Slovensko. Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO |