Holandsko je iný príklad

Vari každý pozná okrídlenú vetu, že koľko je právnikov, toľko je právnych názorov. Preto je naozaj veľmi ťažké analyzovať šance poisťovní na úspech v prípadnej medzinárodnej arbitráži. Ťažké je dokonca prejudikovať aj to, či minulotýždňové rozhodnutie parlamentu dokonca nie je protiústavné. Pozrime sa na vec čisto z ekonomického hľadiska: majú súkromné ZP pravdu, ak tvrdia, že majú nárok na zisk? A porovnajme toto tvrdenie a súčasný stav na Slovensku s tým, ako to riešia ekonomicky vyspelé krajiny.

Jednoznačne možno konštatovať, že systém, ktorý funguje u nás, vo vyspelom svete nenájdete. Približuje sa mu vari len nový holandský, ktorý prešiel vlani reformou a jej výsledkom je posilnenie súkromných zdravotných poisťovní; v istom ohľade majú dokonca silnejšie postavenie než slovenské. Ale ani v Holandsku to so ziskom nie je také jednoduché a poisťovne ho tam doteraz nevytvárajú, hoci im to legislatíva teoreticky umožňuje. Holandské ZP sa predovšetkým stali úplne slobodnými podnikateľskými subjektmi z hľadiska cenotvorby, čo u nás neplatí.

A práve tento moment je rozhodujúci na posúdenie toho, či majú naše zdravotné poisťovne nárok na zisk. V zásade možno vo svete nájsť dva základné modely zdravotného poistenia. Prvým je taký, v ktorom neexistuje povinnosť poistiť sa a ZP teda pôsobia ako podnikateľské subjekty, ktoré nemajú vytvorený trh. Nielenže sa medzi sebou bijú o zákazníkov, ale musia aj vytvárať trh, teda lákať ľudí, aby sa vôbec poistili. V takomto systéme je zdravotné poistenie skutočne služba, ako každá iná. Najznámejším príkladom takéhoto riešenia sú Spojené štáty.

Silné volanie po zmene v USA

V takýchto podmienkach je teda zdravotné poistenie skutočným podnikaním, ktoré je určené alebo regulované len v malej miere, resp. iba všeobecnými právnymi predpismi, spoločnými pre iné (obdobné) podnikateľské subjekty. Skutočne „plnoprávnymi“ podnikateľskými subjektmi s právom na zisk sú zdravotné poisťovne v USA. Ešte raz: štát im z hľadiska zákazníkov a tvorby trhu negarantuje nič, v ničom im špecificky nepomáha, nič im neurčuje. Zdravotné poistenie v USA je založené na nepovinnom súkromnom poistení.

Ak by si niekto myslel, že toto by malo byť naším cie-ľom, mal by sa bližšie oboznámiť s dopadmi takéhoto systému na spoločnosť i zdravotníctvo samotné. Za všetky iné argumenty by možno stačilo uviesť, že problémy zdravotníctva sú už tradične hlavnou domácou témou prezidentských volieb. Veci dospeli dokonca tak ďaleko, že Hillary Clintonová si za jeden z kľúčových bodov svojej kampane zvolila zavedenie povinného zdravotného poistenia. To obyvatelia USA ešte nezažili.

Niet sa čo čudovať. Bez poistenia je asi 75 miliónov Američanov a ich prístup k zdravotnej starostlivosti je minimálny, lebo okrem pohotovosti nemajú nárok na nič, kým nezaplatia v hotovosti. Pritom tam výdavky na zdravotníctvo každoročne rastú takmer najrýchlejšie na svete a USA patria suverénne medzi lídrov v pomere výdavkov na zdravotníctvo k výške HDP. Takže na jednej strane astronomické výdavky, na druhej v ekonomicky vyspelom svete najväčšia skupina obyvateľov krajiny bez zdravotného poistenia. Pritom ak priemerná rodina zdravotné poistenie má, dosahujú jej výdavky súvisiace so zdravím takmer štvrtinu všetkých výdavkov.

Silné štáty sú bez poisťovní

Inými slovami, americký systém je drahý a hoci poskytuje možnosť špičkovej starostlivosti, akú v mnohých prípadoch inde nenájdete, nezabezpečuje zdravotnú starostlivosť v potrebnom rozsahu všetkým. Ak sa pýtate, kam teda tie miliardy dolárov idú, odpoveďou je rast zisku súkromných zdravotných poisťovní v posledných rokoch. The New York Times po posledných prezidentských voľbách informoval, že zisky poisťovní, zisky, nie obrat, medziročne stúpli o 52 percent! Nečudo, že mnohé z nich podporovali Georga Busha, aj že na jeho a na republikánsku kampaň do senátu dali minimálne 10 miliónov dolárov. Pritom len v roku 2004 získali na poistkách bezmála o sedem miliárd dolárov viac ako rok predtým.

Druhým všeobecne zaužívaným spôsobom je systém verejného sociálneho poistenia. V ňom ľudia buď vôbec neplatia poistky a zdravotníctvo financuje priamo štát zo štátneho rozpočtu, čiže z daní, alebo si síce poistky platia, ale väčšinou jedinej verejnej poisťovni. A čo je najdôležitejšie, výšku poistky i rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti určuje štát. V niektorých krajinách majú takýto systém zároveň s existenciou viacerých poisťovní, v nich sú však ZP prísne regulované aj pokiaľ ide o príjmy a zisk nie je nikde povolený. Aby bolo jasné: štátov, ktoré nemajú nijaké poistenie (a nijaké poisťovne) je veľa a patria medzi ne ekonomicky silné štáty známe vysokou hospodárskou úrovňou, silným medzinárodným postavením a modernými verejnými službami. Ide napríklad o všetky severské krajiny, Veľkú Británia a Írsko, ale aj Portugalsko, Španielsko či Taliansko. Z Európskej únie je to takmer polovica krajín. Niektoré ďalšie, medzi nimi aj Slovensko, majú len jednu verejnú poisťovňu a iba niekoľko ich zaviedlo tzv. pluralitný systém. Ale na rozdiel od nás, ani v týchto krajinách nesmú zdravotné poisťovne vytvárať zisk.

Európska asociácia proti zisku

Platí to dokonca aj o Švajčiarsku, ktoré má inak liberalizovaný systém, ako v Holandsku. Nikto sa tam nepozastavuje nad tým, že poisťovne môžu slobodne podnikať, že štát im ani nezaručuje výšku poistiek (hoci poistenie je povinné), ale zarábať nemôžu. To je totiž nielen európsky, ale celosvetový štandard. Skutočne: to, čo máme na Slovensku, nikde vo svete nenájdete. Rudolf Zajac presadil absolútne neštandardný systém, ktorý štáty po celom svete odmietajú. Tento systém je dokonca v rozpore aj s medzinárodnými dokumentmi, ku ktorým sa formálne hlásia aj slovenské súkromné zdravotné poisťovne.

Vyplýva to z programových dokumentov Medzinárodnej asociácie zdravotných a vzájomných poisťovní (AIM) , ktorej členom je aj Združenie zdravotných poisťovní (ZZP) SR. Táto asociácia iba nedávno oficiálne pripomienkovala návrh Európskej komisie. V pripomienkach okrem iného uviedla, že „zdravotnícke služby nemožno porovnávať so všeobecnými tovarmi. Kompletná deregulácia robí zdravotnú starostlivosť neefektívnejšou, drahšou a menej dostupnou.“ Ak má byť podľa AIM zdravotná starostlivosť všeobecne dostupná a zároveň ekonomicky efektívna, musí byť riadená princípom „všeobecného záujmu, ktorý musí mať prednosť pred komerčnými záujmami.“

Členské poisťovne podľa tohto stanoviska ponúkajú svoje služby „bez nároku na zisk, lebo prvotným cieľom je spokojnosť poistencov.“ AIM dokonca presadzuje, aby poisťovne „nemali žiadnych akcionárov“. „Ich úlohou nemá byť maximalizovať zisk alebo odvádzať mimo zdravotníckeho systému akékoľvek financie,“ píše sa v stanovisku Európskej komisie.

Návrat do normálu

O pár riadkov ďalej je pre naše súkromné zdravotné poisťovne ďalšia horká pilulka: „V tomto zmysle sú poisťovne protiváhou čisto súkromných, na zisk orientovaných alternatív, ktoré si môžu stavať aj iné ciele, než len uspokojovať sociálne a zdravotné potreby európskych občanov. Táto protiváha je potrebná, aby sme vybudovali pevný, solidárny a dlhodobo udržateľný základ pre ekonomickú prosperitu v Európskej únii.“ AIM zdôrazňuje, že zdravotná starostlivosť je dobrý príklad sektora, ktorý „si vyžaduje špecifický prístup a nie čisto trhové riešenie, pretože zdravotná starostlivosť nie je bežný tovar“.

Je zaujímavé, že AIM informovala, že toto stanovisko vydala v mene svojich členov, okrem niektorých, ktorí Komisii poslali vlastné. Združenie zdravotných poisťovní SR však medzi nimi nie je. Naše súkromné zdravotné poisťovne teda niečo iné prezentujú na európskej úrovni a za niečo iné bojujú doma. A sú jediné v Európe, ktoré napríklad za minulý rok zhrabli zisk v prospech svojich súkromných akcionárov. Pre toto by jednoducho v zahraničí pochopenie nenašli. A podporu už vôbec nie.

Zavedenie povinnosti reinvestovať zisky zo zákonného zdravotného poistenia je prvý krok návratu k európskemu normálu. Vláda by sa však nemala zastaviť na polceste.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO