Americká armáda pod Rumsfeldovým vedením je neschopná a zároveň, bohužiaľ, schopná všetkého....

Čo sa týka krízy na Blízkom východe, americký viceprezident Cheney pred inváziou tvrdil, že invázia do Iraku pomôže vyriešiť i problém teroristických skupín Hizballáh a Hamas. Áno, máme vyriešené. Hamas je v palestínskej vláde, Hizballáh unáša izraelských vojakov. Prezident Bush zas pred voľbami v roku 2000 poukazoval na "absolútny neúspech" Clintonovej politiky na Blízkom východe a na krach rokovaní medzi Izraelom a Palestínou v Camp Davide. Ten istý prezident sa v Petrohrade týždeň po začatí súčasnej krízy zmohol namiesto konceptu ako ukončiť konflikt iba na sprostú nadávku v konverzácii so svojím kolegom Blairom...

Apropó -- toto je ten novy cnostný prístup k úradu amerického prezidenta, ktorý Bush sľuboval po kauze Lewinská? Alebo je to demonštrácia skutočných zahraničnopolitických schopnosti amerického prezidenta?

Áno, Clinton bol možno neúspešný v Camp Davide, Bush je však zosobnením neúspechu americkej zahraničnej politiky ako celku. Počas Clintona a práve jeho zásluhou Američania preventívne vstupovali do možných ohnísk konfliktov -- nie prostredníctvom svojej armády, ale prostredníctvom diplomatických rokovaní. Počas Clintona sa rokovalo, počas Busha sa bojuje. Clinton sa vystavil posmeškom republikánskych ,,analytikov" a think-tankov, ale za Busha sú americkí občania vystavení smrteľnému nebezpečenstvu v Libanone.

Ak budeme úspech alebo neúspech zahraničnej politiky merať počtom občanov tej-ktorej krajiny nachádzajúcich sa vinou svojej vlády v smrteľnom nebezpečenstve, tak Camp David sa ešte stále zdá byt úspešnejší než Libanon. Tam sa "iba" rokovalo, v Libanone sa uteká a bojuje o holý život.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO