Problémy v Tadži, zmiešanom meste so sunnitskou väčšinou, začali krátko po americkej invázii. "Mysleli sme si, že nás americkí vojaci prišli ochrániť," hovorí Abú Alí. "A tak ak niekto nastražil bombu, ale ich chcel napadnúť, povedali sme im to." Pomoc okupantovi však čoskoro vyvolala násilné reakcie zo sunnitského hnutia odporu. Násilie však vzrástlo od decembrových volieb a ešte viac po zničení šiitskej svätyne Aškarija v Sammare vo februári. Počas posledných dvoch mesiacov ušlo desiaťtisíce ľudí.

Pamätník pri vstupe do Imán al-Ridha má na sebe aj obrázky Muktada al-Sadra. Táto štvrť i mnohé ďalšie podobné je pritisnutá k štvrti Sadr City preplnenej miliónmi ľuďí, ktorá je klerikovou mocenskou základňou. "Jediný, kto nám pomáha, je Mahdova armáda," vraví Naim Hussajn, poukazujúc na voľne organizovaných militantov lojálnych Sadrovi, ktorí sa za posledné dva roky venovali tak rozdielnym činnostiam, ako je bojovanie s USA či odpratávanie odpadu. "Prinášajú nám plyn, vodu a jedlo. Nemáme žiadne peniaze, nemáme žiadne zamestnanie. Boli sme farmári."

"...bol zabitý"

Na severe hraničí so Sadr City takmer rovnako rozľahlá Šoala, ďalšia chudobná šiitska štvrť. V roku 2004 do nej prišli sunnitské rodiny utekajúce z Falúdže obľahnutnej americkou armádou. Dostali pomoc od mešít verných Sadrovi. Teraz sa vlna utečencov zmenila. Kooperácia medzi sunnitskými guerrillami a Mahdovou armádou v boji proti USA, ktorá fungovala v roku 2004, sa zdanlivo úplne rozpadla. Od bombového útoku v Aškariji zaregistroval Sadrov úrad v Šoale viac ako 700 šiitskych rodín žiadajúcich pomoc, väčšinu z nich začiatkom apríla. Podobné číslo sa zaregistrovalo aj v úrade v Sadr City.

V Čikooku, ďalšom zhluku panelových domov, tentokrát na južnej hranici Šoaly, vezú rodiny v padajúcom daždi celé svoje majetky na nákladných autách a dodávkach. Niektorí zostávajú v autách, až pokiaľ nie sú dostavané domy, iní sú natlačení do domov rodín, ktoré tu už bývali predtým. Ľudia v Čikooku tvrdia, že ich k prázdnym parcelám nasmeroval Sadrov úrad, a Mahdiho armáda ponúka ochranu pre tých, ktorí sa tu nedávno usadili.

Väčšina ľudí vo štvrti je z Haswa, šiitskej dediny blízko Abú Ghraib, na juhozápad od Bagdadu. Podľa mužov sa kríza stupňovala -- najprv sa báli ísť do zamestnania, potom sa rozhodli radšej odísť. "Počas posledných dvoch dní odišlo sto rodín," hovorí Abú Muhammad. "Ďalších sto alebo dvesto príde budúci týždeň."

Každý, s kým som hovoril, odišiel z domu po strate člena rodiny či suseda. Formulár v Sadrovom úrade v skutočnosti zahŕňa, spolu s kolónkami pre mená, miesto predchádzajúceho bydliska a iné údaje aj riadok "...bol zabitý". Haki, ktorý prišiel s Abú Muhammadom, tvrdí, že svoj domov opustil potom, ako videl ľudí zastrelených v aute priamo pred ním, na ceste z Abú Ghraib do Bagdadu. "Zastavili auto a vytiahni z neho piatich mužov a zastrelili ich a piatich zranili. Pretože to boli šiiti a pretože pracovali pre vládnu firmu."

Hra s ohňom

Prevažne sunnitská štvrť Ghalazia je hneď vedľa, oddelená jedným z mnohých frontov vo vznikajúcej občianskej vojne. Mnohí šiiti vinia zo zapálenia sektárskeho násilia USA. Počas modlitieb v Sadr City 31. marca 2006 skandovali ľudia "Nie, nie Amerike!" Muhammad al-Attab al.Tabaee, Sadrov poradca, svojim nasledovníkom povedal, aby "ignorovali provokácie USA", pričom dodal že "Spojené štáty vytvárajú sektárstvo". Po bombovom útoku na šiitsku mešitu v meste Baratha 7. apríla, pri ktorom sa zabilo najmenej 71 ľudí, obvinil Muktada al-Sadr Spojené štáty z problémov, ktoré má Irak. Niektorí šiiti dokonca tvrdia, že bombové útoky sú súčasťou amerického úsilia o destabilizáciu krajiny.

V chudobnej obývačke Abú Alího sa konverzácia stočí na politiku. "Počas prvých volieb (v januári 2005) boli šiiti jedinými ľuďmi, ktorí šli voliť," hovorí Šaheed Husajn Kassim, ktorému sunitskí povstalci zabili brata i syna. "Prečo Amerika nenávidí šiitov?" Ako ďalší dôkaz toho, čo považujú za americké nepriateľstvo, ponúkajú obaja muži nedávne vyjadrenie amerického veľvyslanca Zalmaya Chalilzáda, ktorý kritizoval ako Sadra, tak aj Ibrahima al-Džaafariho, dočasného premiéra, ktorého Sadrova politická strana podporuje na trvalé menovanie. (V decembrových voľbách vyhral široký šiitsky blok Jednotná iracká aliancia, väčšinu a teda právo menovať premiéra. Po intenzívnych rokovaniach v bloku Džaafri, s podporou Sadra, vyhral o jeden hlas nad kandidátom Vrchnej rady pre islamskú revolúciu v Iraku. Pred tým, ako definitívne nastúpi do úradu, však musí Džaafari získať podporu dvoch tretín celého parlamentu. Jeho nástup blokuje koalícia sunnitov, Kurdov a šiitov z Vrchnej rady.)

Počas návštevy v Bagdade začiatkom apríla šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová ani jej britský kolega Jack Straw veľmi neupokojili lídrov, ktorí sa sťažujú na zasahovanie USA do irackej politiky. Mnohých šiitov ešte viac nahnevali správy o tom, že americký veľvyslanec povedal lídrovi Vrchnej rady, že Washington nepodporuje Džaafariho. Chalilzád využil tlačovú konferenciu, na ktorej oznámil prepustenie unesenej novinárky Jill Carrollovej, aby tieto správy poprel. Na otázky novinárov však neodpovedal. Americký veľvyslanec sa však už napriek tomu stal v očiach mnohých šiitov nepriateľom číslo jeden. Niektorí ho nazývajú "Abú Omar" -- menom sunnitského kalifa zo siedmeho storočia, ktorý bojoval proti šiitom. Niektorí klerici otvorene žiadajú jeho vyhostenie.

Džaffariho odstránenie môže potopiť už teraz zamrznutý politický proces. Sadrijjin pohrozil bojkotom vlády, ak bude jeho nominácia odmietnutá. Členovia Mahdiho armády už hovoria o dočasnom premiérovi ako o "Sajjídovi Džaafarim", hoci nemá úrad klerika (Džaafari je podľa šiitskej tradície, podobne ako Sadr, technicky potomok proroka Mohameda). Bol tiež študentom Muhammada Bakr al-Sadra, Muktadovho strýka, ktorý bol v roku 1980 zavraždený Saddámom Husajnom. "Ak z vlády odíde Ibrahom Džaafari, odíde z nej aj Mahdiho armáda," tvrdí veliteľ armády v Sadr City.

Rastúce počty obetí

V tejto situácii sa na uliciach Bagdadu kopia telá obetí sektárskeho násilia. Sadr svojich militantov oficiálne vyzval, aby prestali útočiť na sunnitov, no mladých, nezamestnaných mužov je ťažko kontrolovať. Rovnako ako Ajatolláh Alí al-Sistání, vysokopostavený iracký šiitsky klerik, nedokázal okamžite presvedčiť Mahdiho armádu, aby v roku 2004 prestala s povstaním proti USA v Nadžáfe a Bagdade, zabíjanie sunnitov v Sadrovom mene pokračuje bez ohľadu na oficiálne vyhlásenia.

"Mahdiho armáda nemá jedného lídra," povedal Nadher Jassin Mahmúd, sunnitský imán zo západu Bagdadu. Zabití boli dvaja jeho priatelia, imáni z iných bagdadských mešít. Plánuje sa čoskoro odsťahovať do Dubaja. "Môj priateľ bol imánom v Zafranaja -- s Mahdiho armádou mal veľmi dlhý vzťah. Niekoľkí z nich k nemu prišli a povedali mu, aby odišiel. Povedali: sme tvoji priatelia a nechceme, aby sa ti niečo stalo." Opýtal sa prečo a oni len povedali: "Nechceme, aby sa ti stalo niečo zlé." Odišiel. O dva dni na to bola mešita vyhodená do vzduchu."

Nadher a iní sunniti vinia z rozpútania násilia rovnako Ameriku. Odvoláva sa pritom na správu v irackej televízii, v ktorej sa údajne hovorilo: "Ministerstvo obrany žiada od obyvateľov, aby neplnili rozkazy armády či polície na nočných hliadkach, kým nie sú v ich prítomnosti koaličné jednotky." Uvádza aj ďalší príklad: "Jeden z mojich priateľov bol na ulici a strážil svoju mešitu, okolo prešla americká jednotka a povedala mu to. Chcú, aby sme spolu bojovali."

Jeden z veliteľov Mahdiho armády, Tamimi, nepopiera, že niektoré elementy v armáde zabíjajú civilistov. "Z Mahdiho armády musíme prepustiť mnohých ľudí. Bojujú za svoju sektu, nestarajú sa o Muktada al-Sadra." No vážnu sivú zónu vytvorili, možno neúmyselne, aj slová samotného Sadra. Odsúhlasil zabíjanie "takfirikov" -- sunnitských extrémistov, ktorí považujú šiitov za heretikov -- a bývalých príslušníkov strany Baath. V prejavoch k členom Mahdovej armády jasne povedal, že verí, že do tejto kategórie spadajú aj sunnitskí členovia vlády.

USA neschopné kontrolovať vývoj

Hoci je americká armáda stále najväčšou hrozbou mocenského postavenia Muktada al-Sadra, mnohí šiiti sa pripravujú na rozšírenie konfrontácie so sunnitskými extrémistami. Obe strany hovoria o blížiacom sa boji. Otázku, kto začne ako prvý, možno rozhodne americká armáda a jej spojenci. "V autobuse hovoria ľudia o tom, že americkí vojaci vo vojne prehrávajú," vraví Ghaith al-Tamimi, člen tlačového oddelenia Sadrrijjina. "S teroristami musí bojovať niekto iný." Tamimi neskrýva svoj odpor k USA. Široko sa usmievajúc berie jednému zo svojich strážcov kalašnikov a potrasie nim. Potom ho trochu zodvihne a opäť sa usmeje: "To je jediný jazyk, ktorému Amerika rozumie."

V tlačovom centre v Zelenej zóne generálmajor Rick Lynch, hovorca americkej armády v Bagdade, hovorí, že vysporiadanie sa s militantnmi je ďalšou úlohou americkej armády pri zabezpečovaní Iraku. "Militanti sa mýlia. Militanti sú zlí pre ľudí v Iraku a militanti musia byť rozpustení. Militantov nemožno tolerovať, treba urobiť konkrétne kroky." No v súčasnosti prebiehajú boje viac medzi sektami než medzi USA a militantmi. Zrážky medzi sunnitskými povstalcami a Mahdiho armádou sa stali súčasťou života niektorých miest na juh od Bagdadu, mnohé z nich majú zmiešanú populáciu s podobným zastúpením hlavných skupín.

Blíži sa občianska vojna

Chodair Kareem Husajn, ktorý tiež žije v Imám al-Ridha, odišiel zo svojej dediny pred viac ako dvoma mesiacmi. Vrátil sa tam koncom marca, aby si vybral všetky peniaze z bankových účtov a zachránil všetok majetok, ktorý ešte mohol. "Mahdiho armáda stojí proti sunnitom. Nemajú veľa zbraní a ani nevedia bojovať. Boja sa aj toho, že keď sa ukážu na ulici so zbraňami, Američania na nich zaútočia. Ak by Američania pomohli Mahdiho armáde, bolo by to lepšie. Ak ktokoľvek ide k americkej armáde, povedia: "Nie je to náš problém. Bojujete medzi sebou." Potom povedia: "Choďte k irackej armáde." Prízrak zrady Georgea Busha staršieho po vojne v roku 1991, v ktorých vyzval šiitov, aby povstali a potom dovolil Saddámovi Husajnovi, aby rozdrvil ich povstanie, je v šiitskej mysli stále silne prítomný. Teraz však neexistuje Saddám ani iracké letectvo.

"Kupujeme zbrane," hovorí Tamimi, jeden z veliteľov Mahdiho armády. "Situácia v Iraku je veľmi zlá a sme pripravení bojovať. Saddám mal v Abú Ghraib a Ramadi a Fallúdži zbrojovky. Ak Američania odídu, tieto zbrane budú mať sunnitskí povstalci a my nie.

"Sme všetci armádou Imána (Mahdiho armádou)," hovorí Naim Husajn, ktorý stratil v sektárskych bojoch troch bratrancov. "Čakáme na zelenú od našich lídrov. Ak nastane občianska vojna, neostanú tu žiadni sunniti."

Článok bol uverejnený v týždenníku The Nation. Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO