Minister sociálnych vecí Ľudovít Kaník je kontroverznou postavou od samého začiatku svojej kariéry. Už keď doslova niekoľko dní pred voľbami de facto predal svoju Demokratickú stranu (t.j. odstúpila z volieb v prospech Dzurindovej SDKÚ) za budúce vládne kreslo, nezožal práve všeobecné sympatie. Najviac však jeho konto negatívne poznačilo úplné babráctvo, s akým pristúpil ku systémovým opatreniam voči najnižším sociálnym vrstvám. Aj na našich stránkach sme viac razy rozoberali situáciu najmä východoslovenských Rómov, ktorú natoľko brilantne zhrnul pre český Reflex jeden riaditeľ okresného úradu práce, že to odcitujme znova: Na novinársku otázku, či sa dá zo súčasných sociálnych dávok prežiť, odpovedal : "Nie". Či majú šancu rómovia sa zamestnať, znela odpoveď : "Nie". A čo majú teda podľa neho robiť ? "Neviem..."

Už len za tento výkon by mal v normálnych pomeroch šéf rezortu veľmi zvažovať svoje zotrvanie na poste. Lenže na Slovensku je to tak, že po neúspešnom referende o predčasných voľbách sú si dzurindisti všetkých farieb úplne istí, že môžu ešte dva roky v podstate všetko. Tento úvod bol potrebný preto, aby sme predišli námietke, že opozičná strana Smer chcela v parlamente odvolať Ľ. Kaníka len pre prihrievanie si vlastnej polievočky. Akokoľvek to do značnej miery môže byť pravda - nič sa tým nemení na faktoch, ktoré vyznievajú v neprospech tohto ústavného činiteľa. Ale čuduj sa svete kto ho nahlas podporil : Práve tí, ktorí by mali teoreticky mať najväčší záujem o inú než hard pravicovú sociálnu politiku, tí, ktorých príslušníkov etnika do značnej miery doviedol nekoncepčný a nesystémový prístup ministra začiatkom roku pred trysky vodných diel, použitých prvý raz od revolúcie 1989.

V stredu v Košiciach vyhlásila Eva Horváthová, zastupujúca Rómsky kongres a Agentúru regionálneho rozvoja občanov Medzibodrožia toto : "Sme za to, aby pán Kaník naďalej zostal vo svojej funkcii." Podľa predsedu Zjednotených rómskych politických strán Mikuláša Horvátha približne päť tisíc zamestnaných Rómov v Košickom kraji, dokazuje životaschopnosť Kaníkom naštartovaných zmien. Najmä aktivačné práce, v rámci ktorých si môžu prilepšiť k sociálnej dávke. "My to vieme, my s nimi pracujeme. Dlhé roky neboli zamestnaní, mali sme čo robiť, aby si privykli na tie práce, ale môžem vyhlásiť - ide to, majú chuť. Na začiatok je to dobrá vec."

Začnime najprv s tým najdôležitejším, v mene koho majú nárok títo ľudia sa vyjadriť. Za mohutne znejúcim názvom "Zjednotených rómskych politických strán" sa skrýva v skutočnosti úzka skupinka maximálne niekoľkých stoviek aktivistov, ktorých inflačne premnožené subjekty (podľa rôznych údajov je na Slovensku registrovaných okolo 17 rómskych strán) získali - všetky dokopy - opakovane vo všetkých demokratických voľbách v priemere jednu desatinu percenta hlasov. Matematika nepustí - jej neúprosnú reč možno zamaskovať len dymovými clonami v podobe politického hluku a veľkohubých vyhlásení. Koniec je ale blízko - novelizovaný volebný zákon už o dva roky stanoví povinnosť zložiť polmiliónovú volebnú kauciu, ktorá pri neúspechu prepadne v prospech štátu. Venujme sa však radšej vecnej stránke tejto proklamovanej podpory ministra. Niekoľko tisíc aktivizovaných rómov by bola vskutku pekná vec, aspoň na začiatok, ak by šlo o zárodok rozvíjajúceho širšieho programu. Lenže o nič takého nejde. Asi by sme sa nepoďakovali doktorovi, ktorý by podal pacientovi minimálnu, symbolickú dávku lieku - ostal by pri nej s utešovaním, že ešte horšie by bolo nedať chorému nič... Opozícia tieto aktivačné práce nie nadarmo nazýva "najdrahším zametaním v histórii SR". Kde sú nadväzné resocializačné programy, úpravy legislatívy - vrátane trestného zákona - , atď. ? Neexistuje systém, ktorý by dal reálnu šancu vymaniť sa z biedy tým, ktorí o to naozaj stoja - a ako protiváha prísne a jednoznačne definované sankcie pre tých, ktorí nemienia svoj asociálny spôsob života meniť.

V tejto situácii sú tzv. etnickí politickí lídri celej veci iba na škodu. Kým ich ale nahradiť ? To je problém, kvôli ktorému si vládni činitelia podávajú ruky aj s tými, ktorí v skutočnosti na svojich ľudí majú takmer nulový vplyv. Je veľmi otázne, či ide o menšie zlo.