Zaujímavejšie je pozadie referenda. Veď o výsledkoch už médiá informovali. Opozícia ho zorganizovala, aby predčasne ukončila volebné obdobie demokraticky a slobodne zvoleného prezidenta. Slovenskí vládni politici zdôrazňovali, že je to neprípustné, keď sa o podobné referendum usilovali naši odborári a časť parlamentnej opozície. Demokratické ústavy zaručujú legitímne zvoleným vládam možnosť využiť celé funkčné obdobie. Už fak, že Chávez toto referendum akceptoval mení obraz, ktorý o ňom tvoria západné médiá a pravicoví politici. Takto demokraticky by nereagovali ani oni, nieto ešte populistickí autoritárski vládcovia, za akého Cháveza vydávajú.

Kto takýto obraz kreslí? Predovšetkým americké médiá a rôzne občianske organizácie a think-tanky. (pozri Mediálna manipulácia verejnosti v praxi a Vojnoví štváči profitujú z obnovy Iraku) Hnevá ich sociálna a hospodárska politika Huga Cháveza. Prvý krát sa stal prezidentom v roku 1998, keď s obrovským náskokom porazil dovtedy sa striedajúcich konzervatívcov a liberálov. Systém dvoch strán bol za desaťročia prehnitý korupciou a škandálmi, pričom obe strany ovládala úzka najbohatšia elita. Chávez sľúbil, že to zmení a pustil sa do reforiem, ktoré pomáhajú najchudobnejším obyvateľom krajiny. A tých sú asi dve tretiny.

Investoval miliardy do chudobných štvrtí. V nich ľudia na konci 20. storočia nevedeli ani len čítať a písať a nepoznali ani základnú lekársku starostlivosť. Otvorili sa nové školy (aj pre dospelých), začali sa vytvárať nové pracovné príležitosti, vznikli zdravotnícke strediská a dotované obchody s potravinami pre najchudobnejších. Vo Venezuele začali pôsobiť stovky kubánskych lekárov, lebo vlastných vláda nemala a Kubánci sú ochotní pracovať v ťažkých podmienkach. Peniaze získava Chávez zo štátnej kontroly ekonomiky. V rukách drží najmä ropný priemysel, pilier venezuelského hospodárstva. "Tradičné elity zbavil moci a pustil sa do štedrých sociálnych výdavkov, " napísali v pondelok The New York Times (NYT). "Mnohí venezuelskí biznismeni sa stali jeho fanatickými nepriateľmi, " dopĺňa The Washington Post (WP).

A títo ľudia získali podporu americkej vládnej administratívy. "Táto latinsko-americká krajina je štvrtým najväčším dodávateľom ropy do USA a vždy bola ich spojencom, " vysvetľuje WP. "Busha však nahnevali blízke Chávezove kontakty s Fidelom Castrom a jeho podpora ľavicovým hnutiam v tejto oblasti." Podľa popredného amerického denníka sa teda Chávez stal Bushovým nepriateľom len pre spoluprácu s kubánskym vodcom a podporu ľavice. Na odstránenie venezuelského prezidenta sa sústredil krátko predtým, ako sa rozhodol zlikvidovať Saddám Husajna, ale potom, čo zistil, že pre oživenie ekonomiky potrebuje zlacniť ropu. Lenže Chávez zo štátnej ropnej spoločnosti odstránil manažérov oddaných starým poriadkom a znížil vplyv bohatých Venezualčanov a ich amerických ropných tútorov na minimum. Tí tak prišli o "obrovské zisky z rastúcich cien ropy" a "Chávez nalial stovky miliónov dolárov z ropných výnosov priamo do sociálnych programov, " napísali NYT.

Ako to bolo v Čile. Pred dvoma rokmi odvysielala televízna stanica Spektrum a neskôr aj STV 2 kanadsko-francúzsky dokument odhaľujúci pozadie vojenského puču v Čile v roku 1973. Vtedajší vysokopostavení americkí diplomati v ňom opísali dlhoročné úsilie o kontrolu a potom o odstránenie Salvadora Allendeho. "Zatiaľ čo sociálne programy boli ešte ako tak akceptovateľné, zoštátnenie medených baní už nemohli ich dovtedajší majitelia -- vplyvné americké firmy -- nechať tak, " zaznelo v dokumente. Americkí diplomati vysvetlili, ako vládna administratíva získavala na zmenu čílskych pomerov peniaze u európskych kresťanských demokratov a niektorých kráľovských rodín. Ako CIA financovala mediálne útoky na čílskych socialistov po celom svete. Ako bola každá sociálna reforma vykresľovaná ako priblíženie sa ku Sovietskemu zväzu a Kube. A najmä koľko CIA investovala do vyvolávania nepokojov a umelých štrajkov v dôležitých odvetviach hospodárstva, ktoré spôsobili socialistickej vláde rozhodujúce ekonomické problémy, a ktorých účastníci dostávali od Američanov desiatky dolárov denne.

Organizovaný rozvrat. Od roku 2000 svetové médiá, čerpajúc takmer výlučne z amerických zdrojov, šíria o Hugovi Chávezovi, že je populista a autokrat. "Od roku 2001, kedy vláda prijala sériu ekonomických opatrení, ktoré sa nepáčili biznismenom, musela zápasiť s protestmi a štrajkami, " upozorňuje NYT. Začali sa objavovať prvé správy o nepokojoch, o "občianskych protestoch" o narastajúcej "ľudovej opozícii" . Fotografie či televízne zábery pritom ponúkali pohľad na niekoľko stoviek, neskôr maximálne zopár tisícoviek ľudí, zhromaždených vždy iba v hlavnom meste. Venezuela má však 25 miliónov obyvateľov. V roku 2002 prišlo počas protivládnych výtržností v Caracase o život 30 ľudí. Krátko na to sa uskutočnil neúspešný prevrat. "Prevrat a trojmesačný generálny štrajk, ktorý zorganizovala opozícia od decembra 2002 prispel k razantnému poklesu ekonomiky, " hodnotí WP. Pritom sa organizátori tohto "generálneho" štrajku sústredili výlučne na hlavné mesto a ropný priemysel.

Podráždená opozícia. Nečudo, že aj 43-ročná robotníčka Carmen Diazová hlasovala za Chávezove odvolanie. "Máme sa horšie, " povedala pre WP. Lenže takmer 60 percent účastníkov referenda, na ktoré neprišlo iba 20 percent voličov, malo opačný názor. Férovosť hlasovania pritom potvrdili i zahraniční pozorovatelia, ktorých si pozvala opozícia. "Jasná väčšina podporila vládu prezidenta Cháveza, " vyhlásil bývalý americký prezident a nositeľ Nobelovej ceny Jimi Carter. Moderné hlasovacie zariadenia s dotykovou obrazovkou od firmy Smartmatic z Floridy pracovali bezchybne. Americkým novinárom J. Carter povedal, že vodcovia opozície boli na pozorovateľov "extrémne nahnevaní. Ich tváre boli úplne biele." A výsledok referenda oficiálne odmietli. Paradoxne tento postoj zjednotil "konzervatívnych biznismenov i bývalých komunistických povstalcov, veľkopodnikateľov i niektorých odborárskych predákov, šéfov médií i katolícku cirkev" . Ľud mal v tomto hlasovaní jedinú úlohu: odvolať Cháveza. Čílska cesta však zlyhala. A to je dobrá správa pre ľavicu všade vo svete.