29. 3. 2004
Klady a zápory SingapuruDovolím si reagovať na tento článok. Singapur je rozhodne zaujímavou lokalitou. Lokalitou, ktorú nejde pochopiť behom chvíle, lokalitou, pod kožu ktorej dostať sa vyžaduje dávku trpezlivosti a hlavne času. Pre Európana príliš neznalého pomerov inde vo svete to platí dvojnásob. Ten by preto pri vynášaní súdov o singapurskom živote (citujem: "Nejistota ... a stresová atmosféra činí obecně život zde daleko horším než v ČR..." (odst.9, posl. veta)) mal byť opatrnejší vo vynášaní súdov. Uveďme si niekoľko vecí na pravú mieru, nech láskavý čitateľ nepríde o všetky ilúzie. |
Sociálny systém existuje. Nemožno tvrdiť, že neexistuje, keď má odlišnú formu. Dva týždne dovolenky sú možno z pohľadu nás málo, ale materská dovolenka Singapurcov nie je nepodobná tej na západ od nás, resp. tej za Veľkou mlákou. V Singapure existujú dva druhy lekárov a liečiteľov. Zamestnanec, ak využije služieb toho zo štátneho sektoru, má časť lekárskej starostlivosti hradenú zamestnávateľom. Áno, Singapur nie je demokraciou. Singapurci to tiež nikde nedeklarujú a vedia prečo. Autor za svoj krátky pobyt ešte nemohol dospieť k poznaniu, že tamojšie zriadenie, akokoľvek nedemokratické a propagandistické, je v daných podmienkach funkčné. Singapur je pre celú oblasť riešením, ukážkou toho, ako v Juhovýchodnej Ázii za krátky čas vybudovať štát s vyspelou ekonomikou. Sami obyvatelia, ktorí si na jednej strane potichu posťažovať dokážu, na strane druhej priznávajú, že predsalen nebyť Singapur diktatúrou, zrútil by sa ako domček z karát. Pisateľovi sa "nedemokracia" páčiť nemusí, tiež sa mu nemusí páčiť jeho pobyt, ale na otázky, citujem: "Toto je přece šokující volání o pomoc ! To nikdo neslyší?" (odst.8, posl veta) by vari mohol nájsť odpoveď i sám. Správne, na ostrove panuje propaganda, je však - ako som už bol naznačil v predchádzajúcich riadkoch - celkom nevyhnuteľná. Ľudí je potreba masírovať nielen kvôli vízii lepších zajtrajškov, ale i z dôvodu rasovej diverzity. Napriek tomu, že čínske obyvateľstvo prevláda, vláda si uvedomuje silu malajskej i indickej menšiny podporovanej zvonku a nezabúda na rozbroje v polovici minulého storočia. Preto tmelí občanov nielen proklamovaním akejsi súdržnosti v televízii, ale v praxi i akciami typu najkrajší patchwork či najlepšia pieseň, mamutími oslavami typu National Day Parade, všetko to všemožne podporované masmédiami. Samozrejme vyhráva ten, kto svojím dielkom chápe podstatu veci. O istej kvalite života v Singapure by mohli vypovedať i udalosti minulého roka v časoch, keď sa SARS stal nie jednodenným a už vôbec nie vítaným návštevníkom tamojších končín. To, ako túto chorobu dokázali zvládnuť, svedčí o akejsi úrovni organizácie života. Konsolidáciu prostriedkov na boj proti SARS dokázala vláda zvládnuť veľmi dobre. Dalo by sa polemizovať, či ČR postihnutá SARS v pomernej miere, by dokázala zareagovať správne a včas. Zmienim ešte poslednú vec, a tou je pracovné nasadenie a vyťaženosť. Autor má pravdu v tom, že Singapurci dokážu pracovať 12 až 15 hodín denne. Nespomenul však efektivitu ich práce, ktorá dodnes pre mnohých zostáva otáznou. Otáznou preto, že často som sa sám zastavoval nad tým, čo všetko sa cez pracovný deň dá nestihnúť. Človek rád prifarbí to i ono vo svojom rozprávaní. Preto nečudo, že vo svojom príbehu pisateľ ohúril vďačné poslucháčstvo. Realita však bude na oboch stranách hrádze trocha iná, myslím. V dobe trvania projektu sa neraz stane, že nejeden programátor či aplikačný technik trávi v práci hoci spomenutých 12 až 15 hodín, víkendy pozná iba zo spomienok. Takáto prax nie je len singapurskou raritou, je to bežná vec v množstve projektov i inde vo svete. Zamýšľať sa dopodrobna nad ázijským štýlom práce je nad rámec tohoto článku. Podobne však - ako i našinci si nájdu čas na zábavu či mimopracovné aktivity, nájdu si čas i Singapurci. Že by to bol pre nich sen, resp. nepredstaviteľná idea, je číra mystifikácia. Autor tohoto článku pracoval v Singapure počas minulého roka. |