Na miesto karambolu sa prišiel osobne pozrieť aj predseda SMK Béla Bugár. Duka-Zólyomi kongres otvoril načas tradičným cinknutím zvončeka, ktorý patrí do inventára tejto politickej strany. Okrem toho za predsedníckym stolom používal vlastné stopky, ktorými prísne kontroloval vyhradených päť minút pre vystúpenia jednotlivých delegátov. Ako sám dodal, tieto hodinky si kúpil ešte ako asistent a neskôr nimi ako jadrový fyzik meral v slávnom sovietskom ústave v Dubne pri Moskve polčas rozpadu rádioaktívnych látok.

Takto priam idylicky médiá informovali o rokovaní najvyššieho orgánu SMK. Hoci až na jednu personálnu výnimku (doterajšieho predsedu Republikovej rady Pála Farkasa vystriedal Zsolt Komlósy) sa v podstate nič nezmenilo, ukázalo sa, že v monolitnej strane medzi občanmi Slovenskej republiky maďarskej národnosti nie je všetko ideálne, akoby sa po piatich rokoch účasti vo vláde mohlo zdať.

Absencia dohôd s mládežníkmi

Bol to práve Farkas, kto konštatoval, že sa od vlaňajšieho snemu nepodarilo splniť dve úlohy: zlepšiť prácu v základných organizáciách a uzatvoriť zmluvu s maďarskými mládežníckymi organizáciami. Tých funguje nefunguje na Slovensku niekoľko. Nie všetky sa dajú charakterizovať ako politické, aj keď zväčša kritizujú SMK, ktorá sa sama charakterizuje ako strana pravého stredu, pravicových pozícií. Sú však známe i stanoviská relatívne mladých predstaviteľov SMK, že dajaké kvóty pre mladých ľudí vo funkciách či na poslaneckých kandidátkach sú zbytočné, pretože tí najschopnejší sa presadia sami.

Situáciu chce SMK riešiť tým, že podľa novelizovaných stanov budú môcť pri miestnych organizáciách strany vznikať "mládežnícke skupiny", ktorých príslušníkmi majú byť ľudia vo veku od 16 do 30 rokov. Pritom nemusia byť členmi SMK, čo je aj pochopiteľné, lebo zákon o politických stranách a hnutiach pripúšťa členstvo v týchto subjektoch až od 18 rokov. Napriek tomu ide o raritu. Na Slovensku pôsobia mládežnícke združenia, ktoré sú síce blízke jednotlivým stranám (niekedy i viacerým), ale predsa si len zachovávajú určitú organizačnú i názorovú samostatnosť. Toto rozhodnutie je krokom späť do čias, keď v rámci strán existovali "mládežnícke aktívy".

Vo vlaňajších parlamentných voľbách SMK zaznamenala historický úspech - 11,16 percenta hlasov a 20 kresiel v Národnej rade SR. To jej vynieslo v koaličnej vláde okrem postu vicepremiéra (Pál Csáky) troch ministrov (pôdohospodárstva, životného prostredia a výstavby) a šiestich štátnych tajomníkov. Ale o tri mesiace v komunálnych voľbách zaznamenala citeľné straty. Mnohých jej nominantov na starostov a poslancov pretromfli nezávislí kandidáti. Je zaujímavé, že vedenie strany "akosi" nestihlo predložiť kongresu analýzu volieb do miestnej samosprávy.

Lenivý pesimista Duray

Okrem Farkasa prácu v základných organizáciách ostro kritizoval aj Bugár. "Keď sa totiž nejaká organizácia priveľmi meravo pridržiava starých metód, stane sa včerajšia liečebná metóda príčinou zajtrajšej choroby," uviedol znovuzvolený líder SMK a dodal: "U niektorých je totiž pesimizmus len zámienkou na lenivosť." Tieto slová adresoval tomu, kto zodpovedá za vnútrostranícky život -- výkonnému podpredsedovi Miklósovi Durayovi.

SMK síce teraz registruje vyše 10 tisíc členov, ale neraz aj vo väčších, čisto maďarských obciach je ich iba niekoľko, pričom tretina organizácií sa vyznačuje nečinnosťou a uzavretosťou voči širšej verejnosti. Tomu má pomôcť ďalšie administratívne opatrenie v rámci zmeny stanov -- minimálny počet členov základnej organizácie sa zvyšuje z piatich na desať. Pritom sa im ukladajú určité úlohy, ktoré sú povinné splniť každý rok. Nepripomína vám to čosi?

Duray sa, samozrejme, voči kritike razantne ohradil. Bugárove slová vraj "považuje za nezmyselné". Napokon nie je až taký lenivý, lebo aktívne zbiera podpisy pod výzvu Svetového zväzu Maďarov, aby sa v plnej miere zachovali pôvodné ciele a opatrenia zákona o zahraničných Maďaroch. K tomuto dokumentu sa od začiatku roku 2003 pripojilo takmer 200 000 ľudí, medzi nimi aj Béla Bugár, ktorý sa ešte pred niekoľkými mesiacmi angažoval ako sprostredkovateľ medzi slovenskou a maďarskou vládou, pokiaľ ide o rozumný kompromis v novele kontroverzného zákona.

Napriek sporom pri hodnotení činnosti miestnych organizácií si radikálny nacionalista Duray, jediný známy disident maďarskej národnosti v Československu pred novembrom 1989, udržal svoje pozície. Aj to o čomsi svedčí, hoci polčas rozpadu v takmer päťročnej histórii SMK zrejme ešte netreba čakať.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO