p>V okolí bratislavského Slavína vždy stáli vily. V posledných rokoch tu pribudli ďalšie megalomanské stavby. O tom, že v týchto miestach sa dejú aj veľmi čudné a záhadné veci, svedčí aj prípad pamätníka na návrší Murman.

Podľa námestníka primátora Bratislavy Štefana Holčíka bol tento pamätník vybudovaný po Prvej svetovej vojne na počesť padlým obyvateľom mesta. Hľadali sme odpoveď na otázku, ako sa pamätník dostal do súkromných rúk.

Spor o vklad

Pozemok s parcelným číslom 2813/3, na ktorom pamätník stojí, má úctyhodnú rozlohu 2564 štvorcových metrov. Podľa údajov z katastra tento pozemok, označený ako chránený areál Zeleň pri vodárni, patrí firme Kučera, s. r. o. Podľa našich zistení previedol pozemok na spomenutú firmu Slovenský pozemkový fond (SPF) ešte v roku 1998. Rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava I zo 17. septembra 1998 sa povolil vklad zmluvy o bezplatnom prevode vlastníctva k pozemku s parcelným číslom 2813/3 katastrálneho územia Bratislava - Staré Mesto uzavretej 31. augusta 1998 medzi SPF ako prevodcom a Kučera, s.r.o., ako nadobúdateľom. SPF delimitačným protokolom prevzal správu k uvedenému pozemku od dovtedajšieho správcu Vodární a kanalizácií, štátny podnik Bratislava.

Odbor životného prostredia Okresného úradu Bratislava I prvého decembra 1998 postúpil celý spisový materiál na Ministerstvo životného prostredia SR, pretože dospel k záveru, že došlo k porušeniu zákona o ochrane prírody a krajiny. Pozemok, na ktorom stojí pamätník, je totiž navyše aj chránenou prírodnou pamiatkou. Ministerstvo dalo proti katastrálnemu odboru Okresného úradu Bratislava I podnet na katastrálny odbor Krajského úradu v Bratislave. Ten 22. marca 1999 vydal rozhodnutie, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil.

Chceli sme sa spojiť s konateľmi firmy Kučera s. r. o., aby sme spoznali ich zámery, žiaľ, nepodarilo sa nám to. Keď sme sa snažili cez informačnú službu Slovenských telekomunikácií zistiť telefónne číslo, dozvedeli sme sa, že na Ondavskej ulici číslo 3, kde má podľa obchodného registra firma Kučera sídliť, takáto spoločnosť nesídli, resp. ak sídli, nemá tu zavedenú telefónnu linku. Preto zatiaľ nepoznáme odpoveď ani na otázku, aký bude ďalší osud tohto pozemku.

Zistili sme tiež, že v kauze pozemku na Murmane sa angažovala aj iná firma - ENPA, s. r. o. Táto eseročka je pozoruhodná tým, že podľa obchodného registra boli v minulosti jej konateľmi aj bratia Diničovci. Eduard Dinič bol v médiách opakovane označovaný za jedného z bossov bratislavského podsvetia a podobne ako jeho brat Róbert už nie je medzi živými.

Nekonečný príbeh

Proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu sa SPF odvolal a konanie sa presunulo na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej len úrad geodézie), ktorého legislatívno-právny a organizačný odbor svojim rozhodnutím z 18. augusta 1999 vyhovel odvolaniu SPF. Rozhodnutie druhostupňového orgánu zrušil, na základe čoho sa obnovil pôvodný stav - prechod vlastníckeho práva k danému pozemku zo SPF na Kučera, s. r. o.

Ministerstvo 2. júna 2000 podalo na Generálnu prokuratúru SR podnet na podanie protestu proti nemu a žiadalo, aby Generálna prokuratúra SR podala proti rozhodnutiu úradu geodézie z 18. augusta 1999 protest. Navrhovalo toto rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť úradu geodézie na nové prerokovanie a rozhodnutie. Generálna prokuratúra SR podala protest proti rozhodnutiu úradu geodézie a poverila Okresnú prokuratúru Bratislava I, aby podala protest aj proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava I, katastrálneho odboru, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k chránenému areálu Zeleň pri Vodárni II.

Podľa našich zistení protestu prokurátora úrad geodézie nevyhovel. Údajne preto, že v tomto prípade zo strany SPF nedošlo pri prevode vlastníckeho práva k porušeniu platných právnych predpisov. Protiprávny postup by bol vtedy, keby šlo o bežný pozemok - v tomto prípade však šlo o reštitúciu! Preto SPF mal oprávnenie konať tak, ako konal, a neporušil tým zákon.

Otázky bez odpovedí

Zatiaľ sa nám nepodarilo zistiť, kto je reštituentom. Možno iba predpokladať, že reštituent nie je identický s firmou Kučera, s. r. o., ktorá je zapísaná v katastri. Sú známe prípady, keď reštituenti splnomocnili iné subjekty, aby im pomohli realizovať proces reštitúcie. Stojí za zmienku, že v celej tejto záležitosti sa za zatiaľ nevyjasnených okolností angažovala aj firma ENPA, s. r. o. Táto skutočnosť je zvláštna preto, lebo podľa výpisu z obchodného registra boli medzi spoločníkmi tejto firmy aj bratia Diničovci, označovaní za bossov podsvetia. Pripomeňme, že Eduard Dinič zahynul v máji 1998 pri explózii nálože semtexu na Zlatých pieskoch a jeho brata Róberta o niečo neskôr zastrelili na Dlhých Dieloch. Zámery tejto firmy sú zatiaľ nejasné.

Přečetli jsme za vás v Bratislavských novinách