Stručne zhrnúť vzburu Pavla Ruska a jeho strany ANO v uplynulých dňoch možno tak, že zistil, že "mierovými prostriedkami" už nedokáže zabrániť svojmu zatláčaniu do defenzívy a hroziacej pozícii bezvýznamného prívesku v súlade konajúceho tandemu Dzurindovho SDKÚ + kresťanských demokratov a "jednorozmerných", len o svoje etnické záujmy dbajúcich Maďarov. Nemáme v úmysle dnes rozoberať výraznú ukážku svojej pravej tváre, akú týmto premiér ukázal aj tým, čo o ňom ešte mali nejaké ilúzie - podľa výsledkov volieb je (bolo) ich pomerne dosť.

Príležitosť na uplatnenie však zacítil dlhoročný vysoký funkcionár HZDS, Vojtech Tkáč. Už dávnejšie hovorí o svojej nespokojnosti s nedemokratickými vnútrostraníckymi a inými praktikami V. Mečiara. Že úplne nahlas s tým začal až po v poradí druhých Pyrrhovým spôsobom vyhratých, čiže prehratých voľbách, nasvedčuje, že za normálnych okolností by asi určite aj naďalej "hajloval svojmu vodcovi", sediac v nejakom tom vplyvnom kresle a ani nepomysliac na revoltu. Tkáč naznačil neurčito už viaceré termíny, kedy mu "mala dôjsť trpezlivosť" (naposledy to mal byť koniec januára) a neveriac v možnosť vnútrostraníckych reforiem, vystúpi so skupinkou svojich poslaneckých kolegov z hnutia a založí vlastný subjekt. Na margo svojho váhania poznamenal len, že "ako má svoje problémy koalícia, tak ich má aj opozícia".

Pes bude však zakopaný aj inde. Tkáč a spol. vycítili, že čas pracuje pre nich. Ešte nie sú sami natoľko skonsolidovaní, aby mohli zasiahnuť do tejto koaličnej krízy a prípadne ponúknuť Dzurindovi svoje služby - alebo minimálne už len svojou konštituovanou existenciou v podobe vlastného oficiálneho poslaneckého klubu naznačiť, že je s kým rokovať. Ako sme už v úvode spomenuli, je neblahou známkou nevyzrelosti slovenskej politickej scény, že ak niekto opustí Mečiara, naraz akoby sa zabudlo na jeho podiel na negatívnych excesoch a je zázračne "čistý". Bol by to dlhý rad mien, ktoré prešli takouto obdivuhodnou "očistou", napr. herec a politik Milan Kňažko.

Či sa to už Ruskovi páči alebo nie, nejde o dobrú správu preňho. Jestvovanie Tkáčovej zatiaľ len virtuálnej strany, ktorá má obrovskú výhodu, že už sedí v snemovni, by nepriamo, no jednoznačne oslabilo jeho pozíciu. Byť jazýčkom na váhach v krízových situáciách a pritom neniesť de facto nijakú zodpovednosť - to nie je zlé postavenie pre toho, kto si hodlá v najbližšom čase založiť vlastnú politickú "živnosť". O morálke všetkých zúčastnených však radšej nehovorme.