Ideologický posun vidno aj na terapii, ktorú si Európa ordinuje vo svojej obsesii vlastnou nedostatočnosťou v porovnaní s USA, či Japonskom. Pred pár rokmi bol v móde anglosaský model -- zmenšovanie úlohy štátu v ekonomike, spoliehanie sa na trh a súkromnú iniciatívu. Na jar 2005 hovoril predseda Európskej komisie Barroso o troch synoch -- ekonomickej konkurencieschopnosti, sociálnej kohézii a environmentálnej udržateľnosti -- z ktorých prvý je chorý, a tak sa musia zvyšní dvaja načas obetovať, odsunúť do úzadia. Európske inštitúcie sa, samozrejme, nevzdali svojej liberalizačnej a deregulačnej agendy (vo vzťahu k vnútornému trhu, ale aj medzinárodnému obchodu) úplne, v diskusii o budúcnosti EÚ však zaznievajú stále silnejšie hlasy politikov (ktorí musia, do určitej miery, reflektovať verejnú mienku), že ak má byť Európa silnejšia, tak potom tak, aby bola schopná ubrániť ľudí pred ekonomickými a sociálnymi šokmi. V stratégii o modernizácii jednotného vnútorného trhu EÚ, uverejnenej 21. februára, komisia zdôrazňuje sociálnu agendu. Aj v diskusii o budúcnosti sociálnych modelov v Európe sa dnes pozerá viac na severské krajiny, investujúce do ľudí a aktívnej politiky na trhu práce.

Samozrejme, možno pochybovať. Podobné vyhlásenia môžu byť len rétorikou. Aj keby nie, je zrejmé prečo sa politická elita rozhodla prihliadať v rozhodovaní viac na sociálny rozmer -- jej legitimita sa totiž odvíja aj od toho, ako je schopná napĺňať očakávania ľudí. Faktom však zostáva, že (neo)liberálne prístupy prestávajú byť v móde.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO