31. 5. 2006
Slovenský šéfdiplomat : O izraelských atómovkách bude treba hovoriťSlovensko je od januára tohto roku nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan preto novinárom skladal účty z pôsobenia našej diplomacie vo svete. Viac ako všeobecné proklamácie, nás však zaujímali jeho názory na témy, o ktorých sa v tzv. politicky korektnej diplomacii, príliš nahlas často nehovorí. |
Podľa ministra im v BR zaberá až 75 percent času africká agenda. Nielen "horúci" Blízky východ, ale i politické a humanitárne katastrofy subsaharskej oblasti. Po očakávateľnej vete "Slovensko podporuje aj razantné riešenia, aby sa Iránu zabránilo mať jadrové zbrane", sme sa však opýtali na v našich končinách obyčajne opatrne mlčky obchádzanú tému "verejného tajomstva", teda atómovej výzbroje štátu Izrael. Čo si myslí šéfdiplomat o nevyhnutnosti podrobiť i túto krajinu príslušným medzinárodným záväzkom v tomto smere ? "Je rozdiel medzi Iránom a Izraelom. Je rozdiel medzi prezidentmi Iránu a Izraelu. OK, Iránske vedenie je legitímne zvolené tiež. Ale predstavuje pre medzinárodné spoločenstvo väčšiu hrozbu". Pripustil však bez väčšieho elánu, že jadrová výzbroj Izraelu, resp. jej postavenie, nie je síce témou dňa, ale "bude sa tým treba zaoberať". Veľa síce toho ako vidno nepovedal, ale väčšmi priame vyjadrenie od európskeho činiteľa, v súčasnosti ťažko očakávať. Skôr ešte oveľa menej, ak to môžeme porovnať za použitia českého termínusu technikusu "předpodělanost" s nedávnou reakciou v Rade Európy pôsobiacej poslankyne "televíznej" strany ANO, Beaty Brestenskej, ktorá sa zmohla len na habkanie, že nanášanie tohto problému by mohlo mať pre Slovensko "nedozierne následky". Ďalšou pálčivou témou bola ekonomická, humanitárna, vnútro i geopolitická agónia značnej časti subsaharskej Afriky. Tu sme nadhodili výrok slávneho českého zoológa dr.Ing. Vágnera, ktorý prehlásil, že kolonizácia mala hlavnú chybu v tom, že trvala príliš krátko. Maximálne "politicky nekorektné" slová tohto dlhoročného znalca tamojších pomerov, priviedli E. Kukana k úsmevu. Za opačný príklad vydával rozvinutú Juhoafrickú republiku. Je to však problematické argumentovanie, keďže ako je známe, vývoj v tejto krajine zďaleka nesmeroval v čase jej rozkvetu demokratickou cestou. Uplynul príliš historicky krátky čas od predania moci tamojšej majorite, aby bolo možné konštatovať viac, než zjavnú indíciu, že i tamojšie lepšie pomery než sú inde na kontinente, takpovediac "stoja na pleciach" bývalého usporiadania... Minister si je africkej reality evidentne dobre vedomý, keď hovorí o terajších mierotvorných a humanitárnych zásahoch OSN ako o púhom "hasení" následkov a zdôrazňuje, že dobre bude v tomto svetadieli vtedy, keď sa najmä podarí aby vychovávali vlastné kádre pomocou kvalitného školstva. Európska únia si je však podľa neho vedomá závažnosti problémov, a spolu so svetovým spoločenstvom sa ich pokúša riešiť. Nakoľko ide momentálne o konkrétnu a hmatateľnú pomoc, vyjadril diplomat síce v zaobalenej diplomatickej reči, ale vskutku malý optimizmus je v druhom pláne z výroku jasne cítiť : "Keby sme boli veľmi veľkí optimisti, mohli by sme povedať, že teraz pre Afriku vzniká šanca"... OSN, kritikmi často označovaná za neakcieschopnú a bezzubú, potrebuje podľa Kukana výraznú reformu najmä v Bezpečnostnej rade. Má o nej jasnú predstavu, lenže ako zástupca malej krajiny len tomu zodpovedajúco silný hlas. Včera tento politik však prekvapil pomerne príjemne. Čakali sme čo do jasnosti a priamosti jeho názorov, od neho menej, ako naozaj predviedol. |