Bolo by teda korektné, aby nám ministerstvo práce na rovinu priznalo, koľko korún mesačne a koľko rokov budeme z našich daní financovať dieru, ktorú vytvorila tzv. dôchodková reforma. Iba ak si túto sumu odrátame od "lepšieho dôchodku", zistíme, či sme na "reforme" naozaj získali. Pre obyčajných ľudí by to boli neradostné počty.

Ešte ironickejšie vyznieva predstava, že si úročenie nasporených dôchodkov budú platiť najmä starší zamestnanci vlastne sami. Podľa zákona totiž pár rokov pred dôchodkom musia byť všetky úspory investované iba "konzervatívnym", teda neriskantným spôsobom. Znamená to predovšetkým nákup štátnych dlhopisov, čiže požičiavanie štátu. Ten si bude musieť požičiavať, aby financoval straty, ktoré tzv. dôchodková reforma spôsobí Sociálnej poisťovni.

Takže dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) požičia naše peniaze štátu, napríklad so štvorpercentným úrokom. Ten jej ich vráti opäť z našich peňazí -- zo štátneho rozpočtu, ktorý tvoríme našimi daňami. DSS si z toho odpočíta poplatky a zvyšok nám nechá na penziu. Inak povedané: podľa toho, aké úroky z našich daní štát zaplatí, zarobíme na dôchodkovom sporení. Ak to aj nebude mať za následok zvýšenie daní (čo už dnes nie je pravda, lebo dane sa nám v skutočnosti zvyšujú už druhý rok po sebe), treba si uvedomiť, že ak vláda z našich daní bude financovať stratovú dôchodkovú "reformu", nebude financovať školstvo, zdravotníctvo, dopravu a ďalšie verejné služby. Namiesto daní sa nám potom budú zvyšovať poplatky za čokoľvek.

Hlavným heslom dôchodkovej reformy by pokojne mohol byť nápis na pražskom Národnom divadle: Národ sobě. Až na to, že Česi sa dobrovoľne skladali na svoj kultúrny stánok. A my sa povinne skladáme na zisky súkromných firiem, slovenských i zahraničných. Naozaj si ešte stále kladiete otázku, či zostať výlučne v prvom pilieri, alebo si začať "sporiť na osobnom účte"?

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO