Zbavil sa zodpovednosti

Na sklonku roku 1998 sa Martin Fronc stal za KDH štátnym tajomníkom ministerstva školstva. Mal jedinú úlohu: presadzovať zvýhodňovanie cirkevného školstva. Podľa svedectiev jeho najbližších kolegov sa o nič iné ani nestaral. Hoci sa nové maturity pripravovali od roku 1999, on sa do tohto procesu nijak nezapájal, na gremiálnych poradách ministerstva sa k prípravám ani raz zásadnejšie nevyjadril.

Martin Fronc sa totiž v skutočnosti vo svojom rezorte nevyzná. Má pár oblastí, ktoré ho zaujímajú, a tie sa sústreďujú na problematiku vysokých škôl a cirkevného školstva. O nič iné sa výraznejšie nezaujíma, a tak sa zväčša zbavuje zodpovednosti tým, že robotu (a myslí si, že aj zodpovednosť) prenáša na svojich podriadených. Dokonca ich ani len poriadne nekontroluje. Preňho sú dôležité iba politické zadania, ktorých cieľom je vytvárať mu reformný imidž. Spomeňte si, k akým ďalekosiahlym ústupkom bol a je pripravený pri spoplatňovaní univerzitného štúdia. Dôležité preňho je, aby jeho zákon prešiel a on sa mohol chváliť "reformami".

A keďže sa minulý rok ukázalo, že to s poplatkami na vysokých školách nebude také jednoduché, rozhodol sa urýchliť "nové maturity". "Zmeny v maturitách sme začali pripravovať už po mojom nástupe," hovorí bývalý minister Milan Ftáčnik. "Od roku 1999 sme postupne na vybraných školách začali skúšať nový spôsob." Každý krok bol podrobne vyhodnocovaný a aj predbežným rozhodnutiam vždy predchádzala široká odborná diskusia. "Na základe toho bola pripravená a schválená koncepcia maturitnej skúšky. Bolo to po dlhej diskusii so samotnými pedagógmi."

Náhle zrýchlenie

Po nástupe novej vlády sa dlho nič nové nedialo, až sa zrazu všetko zrýchlilo. "My sme predpokladali, že po novom by mali maturovať najskôr druháci," upozorňuje M. Ftáčnik. Nové maturity teda mali platiť pre tých, ktorí sa s nimi môžu oboznámiť aspoň dva roky vopred. Ftáčnik si pritom nespomína, že by M. Fronc s takýmto načasovaním kedykoľvek vyjadril nesúhlas. "Určite nie." Urýchlenie začal presadzovať iba po tom, čo sa ukázalo, že platené vysoké školstvo možno nepresadí alebo ho presadí až na sklonku svojho funkčného obdobia. Prvou viditeľnou reformou teda mali byť nové maturity.

Od septembra minulého roka teda začala platiť nová vyhláška. A práve v nej dal minister rozhodujúce právomoci svojmu úradu. Určite si neuvedomil, že tým preberá aj zodpovednosť. Ani ho to netrápilo. Stav príprav nových maturít zjavne podrobne nepoznal alebo mu jednoducho nerozumel a všetku robotu nechal na riaditeľovi Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) Vladimírovi Repášovi. Ten teraz prišiel o miesto, ale za zlé maturitné testy podľa platnej legislatívy vôbec nezodpovedá. Zodpovedá za ne Martin Fronc.

Odsek 1 paragrafu 7 vyhlášky "o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách" totiž hovorí, že "externú časť maturitnej skúšky tvorí písomný test,ktorý zadáva Ministerstvo školstva Slovenskej prebuliky." Takže nie ŠPÚ. Prečo teda bolo na testoch jeho logo? Podľa vyhlášky to predsa mali byť testy ministerstva, nie ústavu. Ten bol tlačiarom, baličom a distributérom. Kto teda v skutočnosti zadal testy študentom? Zdá sa, že aj v tomto bode minister porušil vlastnú vyhlášku.

Testy schvaľoval Fronc

Druhým dôležitým ustanovením vyhlášky je odsek 2 paragrafu 18. V ňom sa píše, že "Ústredná maturitná komisia odporúča na schválenie ministerstvu konečné znenie písomnej formy externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky". Keďže štatutárnym zástupcom ministerstva je sám minister, opäť sa dostáva do hry on.

Takže podľa vyhlášky mala konečnú podobu testov najskôr prebrať ústredná maturitná komisia. Konečnú, teda bez ďalších zásahov, bez vpísaných výsledkov. Takúto podobu testov mal dostať na stôl minister školstva. Ten v nich ešte mohol urobiť úpravy a zmeny, nikto iný. Chybu neurobil pracovník ŠPÚ, ktorý v jednej ruke držal exemplár "s autorskými poznámkami", v druhej originál. On mal dostať do rúk už iba jediný exemplár s finálnym ministrovým podpisom a ten mal dať rozmnožiť a zabaliť. Ako to, že minister dovolil, aby sa so schváleným testom ešte manipulovalo, aby ho niekto ešte opravoval či dopĺňal? A schválil ho vôbec? Lebo vyhláška "zabudla" jednoznačne určiť, kto má testy definitívne schvaľovať.

Všetko sa však evidentne odohralo inak. Exitujú dokonca informácie priamo z ministerstva školstva, že konečnú podobu testov nevidela ani ústredná maturitná komisia. Jej členovia údajne na ministrovo odporúčanie prijali iba formálne uznesenie s vedomím, že na testoch sa ešte "dotiahnu drobnosti". Takto sa k tomu vraj postavil aj minister. Problém je v tom, že ho tie podrobnosti ani nezaujímali, rovnako tak, ako sa laxne postavil k celému procesu prípravy nových maturít. Vyhláška by bola potom porušená nie poza jeho chrbát, ale s jeho vedomím.

Jeden problém za druhým

Tento scenár podporuje najmä fakt, že matematické testy s odpoveďami neboli jediným problémom maturít. Maďarské školy sa sťažovali na popletené verše priamo v zadaní maturitnej otázky z maďarského jazyka. Učiteľom nebolo jasné, či životopis majú študenti písať o sebe, alebo o nejakej osobnosti. "Ak mal žiak písať vlastný, neviem si predstaviť, čo všetko by tam musel napísať na dve až štyri strany, keď má 18 rokov," čudoval sa riaditeľ gymnázia v Nových Zámkoch Dénes Szárasz. Na niekoľkých slovenských školách zasa dostali testy s pokynmi v maďarčine. "Tlačivá k slovenskému jazyku nám prišli, keď už bolo skoro po písomke. Neviem si predstaviť, čo by sme robili, keby som nemala odložené staré z vlaňajška," povedala riaditeľka Športového gymnázia v Trnave Darina Paštéková. Zástupkyňa riaditeľa Gymnázia sv. Jána Zlatoústeho Gabriela Ivaničová zasa upozornila, že "medzi testami na písomnú formu internej časti nemeckého jazyka boli aj testy na písomnú formu internej časti anglického jazyka".

Stovky stredoškolských pedagógov sa zhodujú v tom, že "nová maturita sa šila horúcou ihlou a bolo to veľmi rýchle a nedostatočne pripravené," ako skonštatoval riaditeľ Gymnázia Ľ. Štúra v Trenčíne Štefan Marcinek. Froncova hovorkyňa Monika Múrová pritom vyhlásila, že "nikto nepochyboval, že budú takéto drobné organizačné nedostatky v nových maturitách". "Drobné organizačné zmeny" však spôsobili najväčší maturitný škandál, aký si na Slovensku pamätáme. Ak o nich minister vopred vedel, prečo ich neodstránil?

Zbabelý minister

"Nikto nepochybuje", že nechcel zámerne vyvolať škandál. Potom je však jediná možnosť: urobil to z lajdáckosti, lebo nové maturity pre neho jednoducho nie sú osobnou prioritou. Lenže ak toto mala byť jedna z dvoch zásadných reforiem v rezorte za celé volebné obdobie, potom sa opäť musíme pýtať, čo je vlastne pre Martina Fronca prioritou.

Zdá sa, že udržať sa v kresle, lebo namiesto toho, aby sa k problému postavil ako chlap, zbabelo hádže vinu na kdekoho vo svojom okolí. Každý deň minulého týždňa dokonca živil tézu, že mohlo ísť o "zámernú sabotáž", a preto "po porade s ministerskými právnikmi podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa". Zopakoval to ešte v nedeľu v STV, hoci už cez víkend podpísal predseda vedeckej rady ŠPÚ profesor Ján Pišút stanovisko, podľa ktorého "príčinou nebol úmysel, pokus o podvod, korupciu alebo nejaký podobný motív". Polícia "neznámeho páchateľa" určite nenájde. V tomto prípade je totiž páchateľ známy a, bohužiaľ, ešte stále je ministrom školstva.

Vyhláška č. 510/2004 o opakovaní maturít nehovorí. Navyše študenti, ktorí vyplnili ministerstvom zadané testy, okrem testov s odpoveďami, zložili túto časť maturitných skúšok v súlade s vyhláškou.

Májový termín externej časti maturít pripúšťa vyhláška iba v jedinom prípade. § 10, ods. 5: "Náhradná maturitná skúška z externej časti sa koná v máji príslušného školského roka." Táto skúška je však určená výlučne žiakovi, "ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody nepríde na maturitnú skúšku, ospravedlňuje sa riaditeľovi školy spravidla do troch dní od termínu konania skúšky".

Vyhláška ešte v odsekoch 4 až 6 § 27 pripúšťa prerušenie skúšky, ale len "ak sa žiak správa na skúške nedovoleným spôsobom, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie alebo dozerajúci učiteľ jeho skúšku preruší".

Ak predseda komisie nedovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak opakuje skúšku, prípadne jej časť v riadnom termíne nasledujúceho školského roka."

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO