Rad by som reagoval na jeho prispevok. Zacnem prvym odstavcom. So stavom vysokeho skolstva ma pravdu, ja studujem na CVUT a tiez sa s tym stretavam. Je to sposobene tym, ze system sa zmenil, ale ludia co vyucuju, zostali ti isti. Problemom su aj nizke mzdy profesorov, takze sa absolventom viacej oplati ist robit do praxe, ako zostat a zveladovat ceske skolstvo. Nizke platy su sposobene nizkou vykonnostou ekonomiky.

V druhom odstavci sa mu nepaci sposob eliminacie studentov v prvom rocniku. Ja si myslim, ze idealne by bolo, keby skola mohla prijat kazdeho, kto sa na nu hlasi, a v priebehu studia by si studenti rozmysleli, ci chcu pokracovat. Tato eliminacia by ale mala byt prirodzena, nie vynutena zaradenim vyradzovacich predmetov do vyucovacieho planu, ako je to teraz. Zmena sa udeje postupne, ako sa vymenia riadiace struktury univerzit. Bolo by to mozne urychlit tlakom studentov, ktory by sa zvysil zavedenim skolneho. Ak sa vsak vyradia z vyucovacieho planu niektore narocne predmety, riskujeme ze kvalita absolventov sa znizi. V CVUT prebehla reforma vyucovacich planov, ktora urobila viacero zamerani priechodnejsimi, avsak objavuju sa nazory, ze novi inzinieri nebudu nic vediet. Otazka je, kolko toho vedia sucastni absolventi. Na vsetko je mozne sa pozriet z viacerych uhlov, pravda nieje len jedna.

V tretom odstavci s nim vobec nesuhlasim. Tvrdi, ze nezmyselna vyuka je tu, pretoze skoly su zdarma. Prilis to zjednodusil a dosiel k nepresnemu zaveru. Nezmyselna vyuka je tu jednak preto, ze na skolach vyucuju ti isti ludia, ktori sa nedokazali rychlemu vyvoju prisposobit, pretoze tu nieje dostatocny tlak zo strany studentov na skvalitnenie studia. Ten sa da dosiahnut, ako navrhuje "spoplatnenim" skolstva (ono uz raz spoplatnene je, z nasich dani). Tym, ze by si studenti vzdelanie kupovali, mali by vacsi zaujem na tom, aby bolo aj kvalitne. Toto je klasicke pravicove riesenie, ktore za urcitych okolnosti moze fungovat. Problemom je, ze ti studenti co by boli povedzme v 3 rocniku, by to skvalitnenie nezazili, a mali by platit za nieco, co nedostali. Povedzme ze niektori profesori by boli nuteni odist. Kto by ich nahradil? Ja nie. Martin Bohac tiez urcite nechce po skonceni skoly ucit na VSE. Neucil by tie predmety nikto, alebo by univerzita prijala nejakych ludi na ciastocny uvezok, ale obavam sa, ze kvalite by to nepomohlo. Zavisi to vsak od predmetu, niekedy je lepsi predmet vyucovany socialistickym stylom, ako ziadny predmet (napr. teoria obvodov). Ak by sa niektore dolezite predmety nevyucovali, student by si to musel nastudovat sam vo volnom case, z coho by urcite nadseny nebol. Je otazne, ako dlho by to skvalitnenie po spoplatneni trvalo, a mozno by bol nas ekonom prekvapeny, ze az take rychle by to nebolo. Ako nebolo nase zvysenie zivotneho standardu po 1989, ako nam bolo slubovane. Martin Bohac tvrdi, ze ti co hovoria ze skolstvo je zadarmo, su populisti a nemaju odvahu pustit sa do zavedenia skolneho. Mne to pripada, ako keby Martin precital vcera nejaku mudru knihu o spoplatneni skolstva a nabity informaciami a entuziazmom napise prispevok do Britskych listov. Zamyslel sa nad tym, ze mozno ti ludia maju na "spoplatnenie" iny nazor a s odvahou to nema nic spolocne? Pise, ze suhlasi s kolegou, ze skolstvo zacina byt iba pre bohatych. Nad tym sa mozem len zasmiat, myslim ze to dalsi komentar ani nepotrebuje.

V stvrtom odstavci hovori, ze riesenim je zavedenie skolneho. Tu by som sa trochu zastavil. Klasicky socialisticky model financovania z dani vsetkych ludi moze fungovat, ak sa studenti spravaju racionalne, a napr. studovat ide len ten, kto o to skutocne ma zaujem, studenti sa pocas studia ucia a nie "skusaju" urobit skusku, maju zaujem na kvalite vyuky. To sa nedeje a tento problem by bolo mozne napravit zavedenim skolneho. Tu mame dve moznosti. Bud bude toto skolne symbolicke a jeho cielom bude napravit vyzsie spomenuty problem - vtedy by som s poplatnenim mohol suhlasit. Rizikom je, ze akonahle sa skolne zavedie, bude zneuzivane na zakryvanie dier v stanom rozpocte a znizi sa mnozstvo financii zo statneho rozpoctu - ak sa dostane k moci vlada typu ODS. Druhou variantou je ta, ktoru navrhuje Martin Bohac, ze by skolne malo pokryt naklady univerzity na lepsich profesorov. S tym nemozem absolutne suhlasit. Je to totiz podvod na ludoch, ktori uz raz platia za skolstvo zo svojich dani, a teraz ich budeme nutit, aby za to zaplatili este raz. Vedie to k tomu, ze vysoke naklady spojene so studiom musi niest student a stat sa moze chvalit nizkymi danami, pretoze nemusi financovat skolstvo v takej miere, ako predtym. Ked je potrebne skvalitnit skolstvo zvysenim mnozstva pridelenych financii, tak by sa to malo udiat bud na ukor inych, menej dolezitych rezortov ako obrana, alebo by sa mali mierne zvysit dane, aby lepsi standard v skolach zafinancovali vsetci - nielen chudaci studenti. Mozna by bola aj varianta, kde by stat poskytol skolam urcitu "injekciu" - znacne navysenie prostriedkov na par rokov, ktore by zvysili kvalitu vyuky a potom by sa mohli zaviest symbolicke poplatky.

V ziadnom pripade nesuhlasim, aby studenti svojimi pozickami zatiahli "reformu" skolstva, pretoze to postupne vedie k tomu, ze vysokoskolske vzdelanie bude skutocne iba pre bohatych. Respektive sa vytvoria vysoke skoly pytajuce vysoke poplatky, ktore budu mat vynikajucu kvalitu, ale budu prispupne len pre bohatych a obycajne vysoke skoly, ktore budu mat nizke poplatky a budu pre chudobnych. Samozrejme ze tie drahe vysoke skoly si dovolia lepsich profesorov a ziskaju lepsie meno. Ich absolventi budu mat vyzsie platy, ich deti budu chodit na lepsie skoly a dostavame sa do znameho kruhu, do ktoreho sa clovek pochadzajuci z chudobneho prostredia len tazko dostane (nehovorim, ze to je nemozne).

Samozrejme mozno argumentovat so socialnymi stipendiami, takze chudobni by mali pristup aj na tieto najlepsie skoly. Na Slovensku minister skolstva Fronc zavadzal socialne stipendia, avsak sa ukazalo, ze financie niesu, tak stipendia nebudu. Toho sa obavam.

Siesty odstavec. Ten profesional z praxe ucit nepride, lebo stat si so sucastnou urovnou ekonomiky, rozdelenim financii a vyskou dani ich nemoze dovolit platit. Zlepsovat sa to bude postupne, ako sa bude zlepsovat vykonnost ekonomiky. Dalo by sa to urychlit zavedenim skolneho, ktore Martin Bohac navrhuje, avsak je tu velke riziko ze spadneme do toho kruhu, ktory som spomenul. Potom budu pri moci len tito ludia z najlepsich skol (co neznamena, ze su najlepsi), ktori samozrejme nedovolia, aby sa to zmenilo. Budu sa davat danove vyhody bohatym, ved ti zamestnavaju tych chudobnych!

Takto to funguje v USA, lavica tam nema sancu. Martin Bohac moze argumentovat, ved im to vyborne funguje, ekonomika ma uzastnu vykonnost, v priemere sa maju lepsie, ako ktokolvek iny. Je to vsak fer, aby na najlepsie skoly mohli ist studovat len ludia, ktori na to maju, namiesto ludi, ktori su najlepsi? To, ze americka univerzita udeluje stipendia za vyborne vysledky, este neznamena, ze tam studuju len ti najlepsi. Ti, co dostanu stipendia, su skutocne vyborni, ale ten zvysok si za to plati, aby dostudovali. Mojou prioritou cislo jedna niesu peniaze, a nevadi mi, ze v USA maju vyzsi zivotny standard oproti zapadnej Europe. Ich system, zalozeny na peniazoch mi nechyba.

Reakcia na osmy odstavec: Tvrdi, ze ak pozicku by si mohol zobrat kazdy inteligentny student, tak by VS boli aj pre chudobnych. Ibaze bohati by si pozicku brat nemuseli, tym by VS zaplatili rodicia, takze by nevahali so studiom na VS. Ti najinteligentnejsi chudobni by si tu pozicku zobrali a dostudovali. Je tu ale dalsia skupina studentov - to su ti priemerni. Priemerny alebo hlupy student z bohatej rodiny by studovat isiel, pretoze by mu to opet zaplatili rodicia. Hlupy a chudobny studovat nepojde a urcite ani nikomu chybat nebude. Je tu ale skupina chudobnych priemernych studentov, ktori zo strachu pred vysokym zadlzenim (alebo neistotou ukoncenia) radsej studovat nepojde. Toto dospeje k nerovnovahe, kde na VS budu studovat hlupi bohati namiesto priemernych bohatych (kolko ich bude, je velmi obtiazne zistit, tu aj zvelicujem koli zdorazneniu). A uz vobec nehovorim o tom, ze samozrejme pojde studovat menej priemernych chudobnych ako predtym. Bolo by potrebne urobit dokladnu analyzu, kolko bohatych a chudobnych by islo studovat, ak by skolne bolo 20 tisic, 40 tisic, 80 tisic rocne. Som presvedceny, ze chudobni by si to pri vysokych poplatkoch rozmysleli, takze sa neda hovorit , ze by bolo VS rovnako pre chudobnych aj bohatych. Je mi luto, ze musim ist az do takych detailov, ale Martin Bohac to zjednodusil privelmi.

Ze by potom neboli skoly pre chudobnych len populizmom, no nad tym sa mozem opet len pousmiat.

Na jeho odkaz mozem len reagovat takto:

Dufam, ze sa takito ludia, ako Martin Bohac, k moci nikdy nedostanu.

Martinovi Bohacovi mozem odkazat: Aj najslavnejsi ekonomovia sa mozu mylit. Na to, co sa pise v modernych knihach o ekonomike, sa treba divat kriticky, nie vsetko musi byt pravda. Ekonomika nieje matematika, ekonomovia sa mylia, matematici zvycajne nie.

Nepaci sa mi, ako sa na Slovensku prezentuje reforma VS. Prezentuje sa podobne, ako nam tu predviedol Martin Bohac, nerobi sa hlbsia analyza, len sa masiruju ludom mozgy opakovanim, ze spoplatnenie je nutne.