Dobrým príkladom je štatistika o nezamestnanosti. Naozaj počet nezamestnaných na Slovensku tak prudko klesá, ako nás o tom vytrvalo presviedča rezort práce, sociálnych vecí a rodiny?

Pokrivené štatistiky

Okrem údajov o nezamestnanosti, ktoré zverejňuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, máme o tomto ukazovateli našťastie aj ďalší zdroj štatistík: údaje pochádzajúce zo Štatistického úradu SR. Tento úrad na rozdiel od "Kaníkových" úradov stále vykazuje medziročný nárast počtu ľudí bez práce. Takže klesá, alebo stúpa nezamestnanosť na Slovensku? Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, musíme si najskôr povedať, čo si pod pojmom nezamestnanosť vlastne predstavujeme. Ak za nezamestnaného považujeme len toho, kto má chuť a čas dodržiavať pravidlá štátu, a teda sa každý týždeň hlási na úrade práce, potom sa nedá nesúhlasiť so štatistikou týchto úradov.

Otázkou však zostáva, či naozaj práve ten nezamestnaný, ktorý sa pravidelne hlási na úrade, má skutočný záujem pracovať. A, naopak, je otázne, či ten, ktorý evidenciu "opustil", skutočne nelegálne pracuje, resp. nemá záujem hľadať si nové zamestnanie. Áno, takéto opatrenie môže pomerne dobre odstrániť z evidencie ľudí, ktorí pracujú načierno (najmä v zahraničí), ale nevytvára žiadnu prekážku pre toho, kto pracovať nechce! Navyše sťažuje individuálne hľadanie si zamestnania tým ľuďom, ktorí sa usilujú nájsť si prácu aj vo väčšej vzdialenosti od svojho trvalého bydliska.

"Zamestnaní" bez práce

Pravdepodobne aj z tohto dôvodu detailnejší pohľad na štruktúru štatistík úradov práce prezrádza, že podiel ľudí, ktorých vyradili z evidencie úradov práce, lebo si našli prácu, z mesiaca na mesiac klesá. A tak sa stalo, že v novembri minulého roka iba o čosi viac ako polovica evidovaných nezamestnaných (52,9 %) prestala chodiť na úrady práce preto, lebo sa zamestnala. Pritom ešte minulý rok si novú prácu našli takmer dve tretiny (presnejšie 65 %) ľudí opúšťajúcich evidenciu úradov práce. Ak teda Ľudovít Kaník každý mesiac hlási pokles nezamestnanosti, jeho údaj je zavádzajúci a mnohí z takto "zamestnaných" v skutočnosti prácu nemajú.

Rôzne administratívne dôvody sťažujú evidenciu na úradoch, čo je na jednej strane pozitívne, keďže sa znižuje počet tých, ktorým štát doteraz neodôvodnene vyplácal príspevky. Lenže na druhej strane pre časť uchádzačov (najmä mladých) sa stáva evidencia a "almužna" s ňou spojená nemotivujúca, ba priam až stratová (zarátajúc napríklad náklady na cestu na úrad). Títo prirodzene na úrady prestávajú chodiť. To však znamená, že štatistika, ktorou sa tak radi oháňajú vládni predstavitelia, značne pokrivkáva a možno i na obe nohy. Dokonca je neobjektívne nazývať ju štatistikou o nezamestnanosti v Slovenskej republike, lebo o nej v podstate nič nehovorí!

Nezamestnaných je v skutočnosti viac

So štatistkou nezamestnanosti Štatistického úradu SR je to o niečo lepšie. Využíva medzinárodne uznané štandardy, ktoré používa aj Medzinárodná organizácia práce alebo OECD. Preto je plne porovnateľná s údajmi z iných krajín. Aj tak má jeden zásadný nedostatok -- výberové zisťovanie. To znamená, že reprezentatívnej vzorke ľudí sa rozdajú dotazníky, ktoré sa potom spracujú, a my dostaneme odhad počtu nezamestnaných. Aj keď je takýto prieskum anonymný, je pravdepodobné, že i niektorí nelegálne pracujúci sa v ňom označia za nezamestnaných. Lenže napriek týmto neduhom táto štatistika nestráca vierohodnosť umelými administratívnymi zásahmi a zachytáva všetkých ľudí bez zamestnania bez ohľadu na dôvod, pre ktorý nepracujú.

Aká je teda presná nezamestnanosť na Slovensku, je len ťažké určiť. Z môjho pohľadu majú aj napriek svojim chybám lepšiu vypovedaciu hodnotu údaje štatistického úradu. Minimálne preto, lebo je dôvod predpokladať, že lepšie zachytávajú trend vývoja počtu nezamestnaných, keďže v každom okamihu sa z pravdepodobnostného hľadiska dopúšťajú rovnakej chyby a nie sú vystavené externým zmenám metodiky.

Na našej politickej scéne sa zaužívalo označovať všetko, čo sa nepáči vládnym stranám, za populizmus. Nechcem brániť Roberta Fica, ktorý je naozaj občas tendenčný až populistický. Ale predseda Smeru nie je ani zďaleka jediným, a je veľmi pravdepodobné, že už vôbec nie najväčším populistom v tejto krajine. Je ťažké určiť "number one" v tejto oblasti, keďže žiadny politik nechce zaostať, aj keď sa tým nikto z nich nechváli. Každé číslo, každý štatistický údaj sa dá interpretovať z rôznych pohľadov, je len na nás, ktorý si zvolíme my. Treba mať pritom na pamäti, že každý politik má tendenciu nanútiť nám svoj pohľad. Preto si treba vypočuť obe strany a nielen tvrdiť, že ten druhý je populista. Aj minister Kaník má totiž čiastočne pravdu, keď uisťuje, že nezamestnanosť klesá. Treba však dopovedať celú pravdu: klesá len tá "jeho", ktorú produkujú úrady práce.

Autor pracuje ako bankový analytik

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO