Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník sa snaží zo všetkých síl zachovať si tvár. Navrhol vo vláde urýchlené zvýšenie tzv. motivačného príspevku ku sociálnej podpore o 50 percent, no nehovorí o zmäkčovaní reformy, naopak o jej prehlbovaní. Síce to pripomína časy, keď Michail Gorbačov demontoval krok za krokom socializmus pod heslom "viac socializmu", ale dajme tomu. Za viac pozornosti stoja ďalšie uvažované kroky. Vyplácanie financií príjemcom má byť už nie mesačné, ale týždenné, aby sa predišlo nehospodárnemu vynakladaniu prostriedkov ľuďmi, ktorí s peniazmi nevedia riadne hospodáriť. Podobne aj podstatné rozšírenie inštitútu tzv. osobitného príjemcu dávok. Čo v praxi znamená, že najmenej sociálne prispôsobivým jedincom a rodinám bude obec poskytovať plnenie v naturáliách, najmä potravinách.

Akokoľvek dobre myslené sú tieto kroky, nemôže ich uplatnenie v praxi nepripomenúť situáciu, ktorú sme v jednom z našich príspevkov opísali v uplynulých dňoch. Ako v ZSSR "geroji truda" vyrobili nadplán tisíc ton umelých hnojív a keďže nikto nemyslel na to kde nečakanú záľahu jedovatej brečky uskladniť, jednoducho v tichosti skončila vyliatím do zeme - ale prémie fabrika samozrejme dostala. Starostka dediny Plavecký Štvrtok (mediálne známej v uplynulých rokoch doslova "klanovou vojnou" tamojších Rómov) len zalamovala rukami. Pri minimálnom počte miestnych pracovníkov obce je úplne nemysliteľné, aby stačili na úlohu nakupovať, rozdeľovať, či dokonca variť. Niet legislatívnej sily ani na to, aby prinútila spolupracovať obchodníkov. Súkromník má totiž s poskytnutím tovaru obci v rámci naturálnych dávok kopu administratívy ktorá ho pravdaže zdržuje - a čas sú peniaze. No pýtať smie len tú istú cenu, ako pri bežných, nekomplikovaných operáciách. Zhruba to isté platí pre toľko vzývané verejnoprospešné práce v obciach. Kde na ne nie sú poskytnuté "zhora" prostriedky, tam jednoducho nik pracovať nebude.

Obavy z nereálnosti vládneho programu má aj bývalý skúsený komunálny politik, prezident Rudolf Schuster. Tomu nemožno uprieť, že ako primátor Košíc nazbieral (na rozdiel od čiste účelovo povolebne politicky dosadeného ministra Kaníka) praktických skúseností s rómskou problematikou dosť a dosť. "Má obavy", či prijaté normy budú mať dlhodobý stabilizačný charakter. Podľa jeho analýz nie je hlavným problémom rómske úžerníctvo (čo je obľúbeným poukazovaním niektorých vládnych činiteľov), ale ide o širší sociálny problém. Ak má v tom pravdu, čomu naozaj všetko nasvedčuje, nemožno brať na ľahkú váhu jeho obavy, že mimoriadne opatrenia stabilizujú situáciu len na krátky čas. Vskutku, zabezpečenie trvalého príjmu a šancí pre tých, ktorí aspoň podľa svojich síl chcú nejakú šancu využiť - na čo nemusia mať žiaľ chuť všetci - je problém ktorý presahuje rámec súčasného "hasenia požiaru". A viac, v zmysle nejakého koncepčného rooseveltovského "new dealu", sme zatiaľ od zodpovedných činiteľov vlády SR nepočuli.