* * *

Tento spôsob protestu proti sociálnej núdzi v najchudobnejších regiónoch Slovenska polarizuje občanov i politickú scénu. Vyhrážka jednej Rómky na televíznu kameru, že keď nám nedali vyrabovať sklep, ideme rabovať ľudí, určite povzbudí latentný rasizmus a posilní pozície politikov, ktorí chcú rómsku otázku na Slovensku riešiť tvrdou rukou. Z televíznych obrazoviek však zazneli aj emocionálne veľmi silné vyjadrenia radových občanov z Trhovišťa, ktorí protesty Rómov podporili s odôvodnením, že z 1450 Sk sociálnych dávok na osobu sa naozaj nedá vyžiť.

Zazneli aj výzvy na adresu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľ. Kaníka, aby to skúsil. Ten kategoricky odmietol krádeže a rabovačky ako porušenie zákona. Hovoril o nevyhnutnosti preťať začarovaný kruh, keď desaťročia veľké skupiny obyvateľstva boli zvyknuté žiť iba zo sociálnych dávok. Vyslovil tiež podozrenie, že za protestmi sú rómski úžerníci, ktorí znížením sociálnych dávok prišli o príjmy. Hovorca podpredsedu vlády pre európsku integráciu P. Csákyho na hrozbu predstaviteľa Rómskeho parlamentu L. Fízika, že sociálne odkázaní vstúpia do štrajkovej pohotovosti, 25. februára zorganizujú protestné zhromaždenia a napíšu do Európskeho parlamentu, zareagoval slovami, že ide o populizmus. Predseda najsilnejšej opozičnej strany SMER Robert Fico protesty komentoval ako dôkaz zlyhania vlády v sociálnej politike. Odmietol však nelegálne formy protestu a za najlepší protest proti politike vlády označil účasť na referende o predčasných voľbách.

Predstavitelia Rómskeho parlamentu avizovali, že ďalšie protesty sa majú organizovať pod heslom: Nechceme sociálne dávky, chceme prácu. Ide o vyjadrenie skutočnosti, že na východnom Slovensku jednoducho nie je ponuka práce a že reštrikcie sociálnych dávok napriek očakávaniam vlády nepovedú k tomu, že dlhodobo nezamestnaní si začnú prácu hľadať a že ju nájdu. Riešením zrejme nebude ani ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny avizované zvýšenie tzv. aktivačného príspevku, ktorý má stimulovať zamestnávanie sa dlhodobo nezamestnaných vo verejnoprospešných prácach, z 1000 na 1500 Sk.

* * *

Slabnúca slovenská vláda, ktorá je v menšinovom postavení, stojí teda pred otázkou, či narastajúce sociálne napätie ustojí aj bez zásadných korekcií vo svojom koncepte reforiem, ktoré sa v niektorých zahraničných médiách označili za zázrak či príklad hodný nasledovania a ktorými sa tak nadchýnajú aj niektorí politici v Čechách a v Poľsku. Už na marcovom zasadnutí slovenského parlamentu sa ukáže, či na narastajúce sociálne napätie v najchudobnejších slovenských regiónoch, kde je aj najväčšia koncentrácia rómskych osád, nedoplatí hlavný tvorca a ideológ reforiem, podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.

Opozícia už dávnejšie avizovala návrh na vyslovenie nedôvery tomuto, pre premiéra Dzuridnu kľúčovému, členovi vlády. Vynára sa otázka, ako by premiér reagoval, keby I. Mikloš stratil dôveru parlamentu. Hľadal by za neho náhradu alebo by podal demisu a spustil vládnu krízu s veľmi pravdepodobným vyústením do trojpätinovej dohody parlamentu o skrátení svojho funkčného obdobia a o predčasných voľbách?

Otázkou zásadného významu je aj to, či udalosti na východnom Slovensku, ktoré môžu spustiť vlnu ďalších sociálnych protestov, povzbudia občanov SR zúčastniť sa na referende.

Posledný výskum verejnej mienky totiž ukázal, že až 56 percent respondentov sa chce zúčastniť na referende, rovnaký počet súhlasí, že sa bude konať tretieho apríla, t. j. v deň prvého kola prezidentských volieb, 54 percent sa vyslovilo za predčasné parlamentné voľby a 71 percent si myslí, že poslanci by mali akceptovať výsledky referenda, t. j. skrátiť svoje funkčné obdobie. Pravda, analytici upozorňujú, že zisťovanie záujmu o účasť nemožno stotožňovať s prognózou skutočnej účasti na referende.

Odvolávajú sa na skúsenosť z roku 2000, keď sa na podobnom referende napokon nezúčastnila potrebná väčšina voličov, hoci údaje z prieskumov verejnej mienky oscilovali okolo 50 percent. Politikom, ktorí stavili na úspech referenda o predčasných parlamentných voľbách, však nalieva optimizmus fakt, že od decembra sa zvýšil podiel tých, ktorí sú presvedčení o potrebe predčasných volieb, o 5 percent, kým podiel nepresvedčených zostal rovnaký.

* * *

Z hľadiska možných výsledkov prezidentských volieb sú kľúčové dve otázky. Po prvé, či sociálne protesty oslabia pozície doterajšieho hlavného favorita, podpredsedu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie a ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana, lebo práve SDKÚ premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorého dôveryhodnosť medzitým klesla na 3 percentá, je hlavným terčom nespokojnosti s politickou situáciou v krajine. A po druhé, či sociálne protesty a zvýšená účasť na referende posunú do druhého kola súčasného prezidenta Rudolfa Schustera, ktorý dlhodobo kritizoval vládu za nepripravenosť a nekoordinovanosť reforiem, a za nezohľadňovanie ich sociálnej únosnosti, a ktorý aj napriek tvrdej kritike lídrov vládnucich strán vypísal referendum na deň prvého kola prezidentských volieb.

Súboj dvoch štandardných politikov s jednoznačnou proeurópskou a proatlantickou orientáciou, akými sú E. Kukan a R. Schsuter, a vyradenie V. Mečiara a I. Gašparoviča z účasti v druhom kole prezidentských volieb by totiž znamenali definitívnu porážku nositeľov pravicového populizmu, nacionalizmu a izolacionizmu, ktorí svojou politikou spôsobili, že roku 1997 sa Slovensko na rozdiel od ostatných krajín V 4 ocitlo mimo hlavného prúdu integračnej politiky.

Autor prednáša na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO