2. 2. 2004
Davos a Bombaj -- dva póly globalizačných procesovOd 21. do 25. januára sa konalo vo švajčiarskom Davose 33. Svetové ekonomické fórum. Takmer súčasne s ním, len s niekoľkodňovým predstihom, bežalo v ďalekej Indii iné fórum -- Svetové sociálne. Svetlo sveta uzrelo iba pred štyrmi rokmi a kritici ho hanlivo označujú za akýsi "trucpodnik" voči Davosu. Takáto prezývka môže byť namieste, ale povýšeneckosť nie. Svetové sociálne fórum (SSF) dostalo už pri svojom zrode do vienka úlohu zaoberať sa tým, čo Davos chtiac alebo nechtiac, resp. vedome či nevedome, z rokovacej agendy vytláča a vynecháva. Obe fóra tak spája spoločná niť a jedno je protipólom druhého. |
Ak Davos stelesňuje svetové podnikateľské a politické špičky, ktoré sa v posledných rokoch pustili plnou parou do uskutočňovania finančnej a hospodárskej globalizácie, sociálne fórum sa sústreďuje na hľadanie alternatív voči globalizačným trendom. Aj jeho tohtoročné motto znelo "Iný svet je možný". Tento koncepčný rozdiel je dôležitý, pretože SSF sa zameriava na nachádzanie alternatívnych hospodárskych, spoločenských a politických modelov a nie na zmierňovanie následkov globalizácie presadzovanej ekonomickým fórom. Usporiadatelia SSF to nemali ľahké. Šesť dní trvajúce debaty, prednášky, umelecké predstavenia a výstavy boli náročné nielen na organizáciu, ale aj na financovanie. Vlani, keď sa fórum konalo v brazílskom Porto Alegre, otvorila šekovú knižku tamojšia vláda a hlavný súkromný sponzor Fordova nadácia. Z principiálneho hľadiska bolo spoluhradenie účtov nadnárodnou korporáciou Ford, ktorá dokonale ťaží z globalizácie, kritizovaným paradoxom a tento rok ju už nahradila organizácia Oxfam International. Tiež nadnárodná, ale ako konfederácia zoskupení zaoberajúcich sa odstraňovaním chudoby a sociálnej nespravodlivosti. Za kladnú možno označiť skutočnosť, že Svetové sociálne fórum sa nesnaží mocensky ovládnuť nijaká politická strana, i keď mnohé ľavicové zoskupenia prejavujú neskrývané sympatie. Pozorovatelia v Bombaji sa nemohli sťažovať na suchopárnosť účastníkov alebo málo pestré podujatia. Tých boli stovky a často nadobúdali povahu umeleckých happeningov a neštrukturalizovaných diskusií. Uvoľnenosť a spontánnosť v prejavoch neznamenala, že sa nepreberali vážne a náročné témy. Tie zahrňovali hlad na svete, biedu, útlak, náboženský fundamentalizmus, vojenské invázie, svetový obchod, kastové predsudky, rôzne druhy diskriminácie a ďalšie problémy, ktoré rečníci v zasneženom Davose neraz odsúvali na vedľajšiu koľaj. Organizátori odhadujú, že celkový počet účastníkov bombajského fóra dosiahol 150 tisíc. Svetové sociálne fórum nevydalo nijaké záverečné vyhlásenie ani akčný program. Táto zdanlivá pasivita je predmetom výčitiek sprava i zľava. Radikálnejšie zmýšľajúce zložky oponentov globalizácie varujú, že čas beží a znevýhodnené krajiny a ich masy obyvateľstva nemôžu zotrvávať len na rovine rétoriky. Ani teoretici alternatívnych modelov voči globalizácií neprinášajú programy, ktoré by boli zrozumiteľné a celosvetovo realizovateľné. Väčšina ponúkaných riešení vidí východiská v lokálnych a regionálnych politických, hospodárskych a sociálnych usporiadaniach, čo sa možno ukáže ako vhodné v prípade neúspechu alebo krátkej životnosti globalizácie. V súčasnej fáze jej napredovania, keď sa prejavuje ako lavínový megatrend, ako nezastaviteľná lokomotíva, však nenaráža na dostatočne celosvetovo skoordinované protisily. Absencia plne vypracovaných a verejne publikovaných náhradných koncepčných model voči globalizácii netrápila účastníkov päťdňového zasadania v Davose. Tí pôsobili oveľa uvoľnenejšie ako vlani, keď sa delili na menšinu, podporujúcu nastávajúcu inváziu do Iraku vedenú Spojenými štátmi, a väčšinu, považujúcu to za predčasné, zbytočné, prehnané, či škodlivé. Washingtonu sa podarilo odvtedy rozšíriť rady koaličných spojencov, zapojiť do obnovy Iraku slušný počet krajín a preniesť tlak aj na OSN, aby sa angažovala v irackých voľbách. Dôraz rozhovorov a prednášok sa v Davose mohol presunúť zo sporov o vojnu v Iraku na debaty o spoločných ekonomických záujmoch. Tie sa môžu vďaka množiacim náznakom svetového hospodárskeho oživenia niesť v optimistickom duchu a koncentrovať na porovnávanie ciest, ktorými sa uberajú Spojené štáty, Európska únia a nová hviezda na svetovom hospodárskom nebi -- Čína. Takmer desaťpercentným rastom HDP v roku 2003 zatienila táto ázijská veľmoc väčšinu krajín sveta a stala sa šiestou najsilnejšou ekonomikou na svete, čiže globálnym hospodárskym hráčom, ktorého treba s uznaním rešpektovať. Aj Spojené štáty sa v Davose hrdili najnovším potešujúcim vzostupom HDP. Skromnejšie vystupovali predstavitelia krajín EÚ, ktorá v makroekonomickom raste zaostáva za USA. Tlak vo vnútri západnej časti starého kontinentu na urýchlenie demontáže modelov sociálno-trhového hospodárstva, t. j. na odštátňovanie, znižovanie daní a presadzovanie rozvoja prostredníctvom priťahovania nadnárodných korporácií, sa tak ďalej prehĺbi. Autor je analytik medzinárodných vzťahov Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO |