Hlavným výdobytkom novembrových "revolučných" dní boli slobodné voľby. Dnes vládna koalícia návrhom zavedenia volebných kaucií obmedzuje volebné právo.

Navrhuje uzákoniť právo zúčastňovať sa politického života len bohatým. Alebo prípadne aj chudobným - za predpokladu, že požiadajú donora zo spolku bohatých o sponzoring a tým vlastne stratia svoju nezávislosť a atraktivitu pre mysliaceho voliča. Na situácii nič nemení ani skutočnosť, že v dôsledku neschopnosti dohodnúť sa vo vládnej koalícii, zostalo Slovensko jedným volebným krajom a navrhovaná výška volebnej kaucie sa tak ustálila na sume "len" 500 000 Sk.

Dnes, 14 rokov po Nežnej, vládna koalícia návrhom spoplatnenia vysokoškolského štúdia ruší ďalší výdobytok "revolúcie". Obmedzuje prístup nadanej mládeže z chudobnejších vrstiev ku vzdelaniu. Vysokoškolské štúdium sa stane exkluzívnym tovarom pre bohatých. Podľa toho budú vyzerať aj budúci absolventi - rozmaznaní, s nie príliš širokými vedomosťami - veď prečo sa trápiť učením, keď všetko sa dá kúpiť, bez zanieteného záujmu o svoju odbornosť a najmä bez zmyslu pre sociálnu spolupatričnosť a solidaritu. Takíto vysokoškolskí absolventi ako budúca mienkotvorná vrstva obyvateľstva a vrstva, ktorá bude ďalej usmerňovať chod tohto štátu, nebudú trpieť nijakými rozpakmi nad tým, či zaviesť ďalšie nezmyselne a kruto reštrikčné opatrenia ťažko doliehajúce na už aj tak zdecimované obyvateľstvo.

Ďalším "revolučným" výdobytkom vybojovaným v novembri 89 je právo na štrajk. Kým železničiarsky štrajk bol pohotovo zakázaný čudným predbežným opatrením Okresného súdu Bratislava I, aby ho neskôr Krajský súd zrušil ako neodôvodnené (samozrejme, keď už bolo po všetkom), tak kvôli štrajku lekárnikov je vláda ochotná formou zákona zakázať im túto možnosť protestu napriek tomu, že by tým došlo k porušeniu článku 37, odst. 4 Ústavy SR. Ústava síce v článku 54 pripúšťa možnosť, že zákon obmedzí právo na štrajk v profesiách spätých s ochranou života, ale v duchu tejto filozofie potom možno zakázať štrajk aj pracovníkom energetických zariadení, pretože keď nebude elektrický prúd nastane chaos, rabovačky a nebodaj aj straty na životoch. Možno zakázať štrajk aj poľnohospodárom, lebo keď nedopestujú potraviny, pomrieme od hladu a možno zakázať štrajk prakticky komukoľvek... K zákazu práva na štrajk bola vláda až podozrivo pohotová. Pohotovejšia než ako by si to vyžadovala situácia. A situácia by si vyžadovala celkom inú pohotovú reakciu -- zaplatiť, to čo štát dĺži. Tým, že vláda siahla na právo na štrajk odkryla svoju skutočnú - nedemokratickú tvár!

Pritom pravda je samozrejme na strane lekárnikov. Dnes, keď vláda tvrdí, že nosným systémom našej ekonomiky je voľný trh a obchodná súťaž, to čo sa odohráva v distribúcii liekov je karikatúrou tohto tvrdenia. Lekárnici nakupujú za svoje peniaze lieky, aby ich potom zadarmo rozdali pacientom a keď sa ozvú, že by radi dostali od štátu peniaze, tak ich minister zdravotníctva najprv obviní z brania pacientov za rukojemníkov a nakoniec im vláda zakáže právo na štrajk. Pritom vina za údajné branie pacienta za rukojemníka neleží na pleciach lekárnikov. Ak ich z toho niekto obviňuje -- tak je to presne v duchu známeho príslovia: zlodej kričí chyťte zlodeja.

Cena lieku vychádza z pokynu MF SR. Podľa neho má lekáreň na liekoch zisk cca 16% a na zdravotníckych pomôckach cca 13%. Napriek tomu minister Zajac dezorientuje laickú verejnosť tvrdením o 30%-ných lekárnických ziskoch. Lekárnik, ktorý by pevne stanovený výpočet chcel nejakým spôsobom zmeniť, by sa zodpovedal kontrole zdravotnej poisťovne či finančného úradu. A riskoval by nemalú pokutu. Poctivosť lekárnikov sa dá teda stanoviť s vysokou presnosťou.

Trh s liekmi je dnes taký široký a zásobovanie také rýchle a spoľahlivé, že lekárnik by s radosťou radšej venoval všetok svoj pracovný čas pacientovi ako zháňaním peňazí a obmäkčovaním dodávateľov, aby mu ešte dali na sekeru. Dnes lekárnik dokáže pre pacienta 90% liekov zohnať od 2 - 12 hod., čo závisí od lokality jeho pôsobenia. Lež táto dokonalá súhra je založená na jednoduchom princípe: lekárnik odovzdá 2x do mesiaca recepty do poisťovní a do 30 dní by mu na účet mali prísť peniaze. U pekára si človek kúpi chlieb a odnesie si ho. A pekár za utŕžené peniaze nakúpi múku a upečie nový. V lekárni pacient dostane svoj, neraz veľmi drahý liek, odíde sa liečiť, ale lekárnik od poisťovne svoje peniaze na nové lieky nedostane! Táto situácia trvá roky. V Česku donedávna platili poisťovne lekárňam načas, dnes sa objavuje len mesačný sklz. Českí lekárnici študovali na rovnakých školách ako naši. Majú rovnaké vedomosti, výchovu... V lekárnikoch teda chyba nebude. Podľa ministra Zajaca sú to však práve slovenskí lekárnici, ktorí robia z pacienta rukojemníka.

A zmysel akciovej spoločnosti Veriteľ? Na pochopenia tohto nezmyslu musí mať človek asi zajačí, teda pardón Zajacov rozum. Ak lekárňam dĺži poisťovňa, tak im má zaplatiť ona. A v plnej výške! Prípadne plus penále! Načo tretí článok? Je absurdné, aby akýsi tretí článok požičiaval peniaze poisťovni, aby zaplatila lekárňam.

Niektorým ľuďom, najmä z mediálneho prostredia, nejde na rozum, prečo kričia lekárnici až dnes. Aj minister Zajac tvrdí, že sa lekárnici sa rozčuľujú len ostatné asi tri týždne. Pravda je však taká, že protestovali už viac krát. Pred pár rokmi postávali pred Úradom vlády celých 5 dní a domáhali sa svojich peňazí.

Lekárnici dnes v podstate prežívajú vďaka distribučným firmám, ktoré tolerujú neplnenie lehôt splatnosti. Nad lekárnikmi visí neustále Damoklov meč v podobe otázky: Dokedy? Takouto závislosťou sa však vystavujú nielen možnej penalizácii, ale aj exekúcii lekárne. Lekárnický protest nie je prejavom trucu. Im skutočne chýbajú peniaze a nehodlajú sa už ďalej zadlžovať a ohrozovať svoju existenciu i existenciu svojich blízkych, ktorí im ručia na úvery, ktoré si museli zobrať na vykrytie finančného deficitu vyplývajúceho z nevyhnutnosti zabezpečiť zásobovanie lekárne liekmi. Skromným príspevkom k prežitiu je zisk z predaja liekov a doplnkového sortimentu (kozmetika, zdrav. obuv). Ten však tvorí len asi 15% celkového predaja. Zlé jazyky tvrdia, že lekárnici protestujú práve teraz kvôli novej kategorizácii liekov, ktorá ich vraj pripraví o ich tučné zisky. Pritom pravda je taká, že nová kategorizácia liekov im skôr zasadí ďalší ťažký úder do ich rozpočtu. Nová kategorizácia bola naplánovaná na 15. novembra, ale oficiálna informácia o nej bola zverejnená na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva len jeden deň vopred! Takýto postup rezortných úradníkov spôsobil, že lekárnici sa na kategorizáciu nemohli pripraviť. Pripraviť napríklad tak, že lieky, na ktoré nová kategorizácia zavádza vysoké doplatky by objednávali pomenej, resp. by len dopredali staré zásoby a a vo zvýšenej miere sa orientovali na lieky bez či s nízkymi doplatkami. Ak možnosť pripraviť sa na novú kategorizáciu nedostali, znamená to, že mnohým z nich zostanú v regáloch nemalé zásoby liekov, ktoré vďaka novej kategorizácii nepôjdu príliš na odbyt a budú predstavovať umŕtvené peniaze, resp. ak sa nepredajú do skončenia svojej exspiračnej lehoty, budú prestavovať pre lekárnika ďalšiu stratu.

Plazivá kontrarevolúcia je na postupe. Jej čiastkové dopady si iste uvedomujú vysokoškolskí študenti, lekárnici i voliči politických strán. Je len otázkou času, kedy si tieto dopady prestanú uvedomovať čiastkovo a dajú si ich do súvisu. A pochopia, že je nevyhnutná nová revolúcia - ozajstná.

Dúfam, že to nepotrvá dlho.

Pavol Fabian je bývalým podpredsedom Strany zelených. V Novembri '89 sa aktívne zúčastnil na revolučných udalostiach.

psáno pro hej rup