Starý dobrý pesimista Kurt pravdepodobne tušil, že jeho predstavy neostanú dlho v oblasti vedeckej fantastiky. S rozvojom využívania genetického inžinierstva v potravinárskom priemysle sa už pravdepodobne blížime k časom, keď sa v novinách budú objavovať krátke správy, že: "Na farme v Selci sa v minulom roku podarilo narezať rekordných sedemnásť ton bravčového mäsa..." Pravda, farma v Selci už bude patriť firme Kellogg Co. (alebo Monsanto, Tesco, Mars...) a bude sa oveľa väčšmi podobať na chemickú továreň ako na staré známe jéerdé.

Odpor je márny...

Urobili sme k tomu prvý krok. Už 4. júna povolilo prvýkrát v histórii Slovenska ministerstvo životného prostredia dovoz geneticky modifikovanej kukurice. Na výhrady organizácie Greenpeace a jej výzvu, aby poľnohospodári, dovozcovia a výrobcovia potravín nepoužívali geneticky modifikované plodiny, reagoval minister László Miklós len uistením, že on o nijakých problémoch nevie a že produkt posúdil slovenský vedecký orgán.

Nuž, nie je to také jednoduché. Vzhľadom na to, ako veľa sa v zahraničí diskutuje o otázke používania geneticky modifikovaných organizmov (GMO), bolo u nás okolo celej veci zarážajúco ticho. Ministerstvo životného prostredia a Komisia pre biologickú bezpečnosť síce pozvali do procesu schvaľovania dovozu prvej GM plodiny na Slovensko aj organizáciu Greenpeace, no ich ochota zaangažovať verejnosť bola často len formálna. Podľa informácií Greenpeace, prvá hodnotiaca správa, ktorá sa objavila na internete 30. januára 2003, napríklad konštatovala, že "verejnosť k 7. februáru 2003 nepredložila nijaké pripomienky". Zasa raz trochu sci-fi -- tentoraz cestovanie v čase. Navyše ministerstvo zverejnilo iba nekompletnú žiadosť firmy Monsanto (ktorá bude kukuricu dovážať) bez dátumu doručenia, zverejnenia a bez lehoty na podanie pripomienok.

Napriek tomu hnutie Greenpeace vypracovalo správu, v ktorej odborné výhrady voči dovozu takejto plodiny zhrnulo do troch oblastí. Medzi zdravotné riziká patrí napríklad fakt, že žiadateľ predložil len testy akútnej toxicity, vôbec sa však nezaoberal otázkou dlhodobých negatívnych vplyvov na človeka a zvieratá -- a o to ide pri GMO v prvom rade. Vplyvy sa môžu prejaviť aj na poľnohospodárstve ako takom. Niektoré výskumy hovoria o negatívnom vplyve toxínu Bt, ktorý sa nachádza aj v dovážanej GM kukurici, na poľnohospodársku pôdu. Prirodzený toxín Bt si niektoré rastliny vytvárajú samy, čím sa bránia proti škodcom. Táto geneticky modifikovaná kukurica si ho však vytvára umelo, čím ohrozuje nielen skutočných škodcov, ale aj užitočných predátorov. Narúša tým biologickú rovnováhu, a tým len znovu zvyšuje nutnosť používania umelej ochrany plodín.

... biznis je biznis

Na všetky pripomienky odpovedalo ministerstvo jednou vetou -- berie ich na vedomie, no do konania nevnášajú nové fakty. Nepresvedčili ho ani ďalšie existujúce riziká. Aj keď sa bude dovážaná kukurica používať len na kŕmne, potravinárske a technické účely, riziko náhodného výsevu sa nedá vylúčiť. Ak by tým došlo ku genetickému znečisteniu pestovaných plodín, naši poľnohospodári by začali mať vážne problémy. V Európskej únii platia pre GMO prísne normy. (Spojené štáty žalujú EÚ kvôli obmedzovaniu dovozu GMO vo Svetovej obchodnej organizácii). Ak by teda došlo ku genetickej kontaminácii, naše potravinárske výrobky by mali na európskych trhoch veľmi zlé postavenie.

K tomu treba prirátať neodhadnuteľné dosahy na ľudské zdravie. Absolútne autoritatívne výskumy neexistujú, no prípad BSE ukázal, že rýchle zavádzanie nových postupov do poľnohospodárstva s cieľom maximalizovať zisky, sa dlhodobými výskumami vplyvov na ľudské zdravie nezdržiava. Vyhlásenie jedného z predstaviteľov dovozcu -- firmy Monsanto -- pôsobí v tejto súvislosti dosť varovne: "Monsanto by nemalo zaisťovať bezpečnosť biotechnologických potravín. Naším zámerom je predať tak veľa, ako sa len dá. O bezpečnosť by sa mali starať (štátne orgány)."

Čokoľvek by sa stalo, firma sa nemá čoho obávať. Oficiálnym dovozcom je jej dcérska spoločnosť Monsanto Slovakia, s.r.o. A tá ručí za všetky prípadné škody len do výšky 200 tisíc slovenských korún -- napriek tomu, že príjmy jej "veľkej matky" boli napríklad v roku 2001 asi 5,46 miliardy dolárov.

Pre niekoho sú GMO otázkou etickou -- rúhačské hranie sa s niečím, čo stvoril Boh, či zasahovanie do prírody, na ktoré nemáme právo, iných zasa znepokojujú vplyvy na životné prostredie a zdravie človeka. Jedno je však isté. Obrovské korporácie, ktoré na obchode s potravinami zarábajú miliardy dolárov ročne, tu cítia trh. Ani jednou z tých otázok sa nezaoberajú, ich zámerom je "predať tak veľa, ako sa len dá". Ministerstvo životného prostredia im svojím rozhodnutím pootvorilo dvere. A veľa hluku sa s tým určite narobiť nesnažilo...

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO